Vatikán 29. mája (VaticanNews) Pri svätej omši v Turíčnu nedeľu 28. mája pápež František vyzval veriacich, aby sa nenechali zviesť rozdeľovačom, ale aby vzývali dar jednoty Ducha, ktorý je schopný vytvoriť harmóniu vo svete, v Cirkvi a v srdci každého človeka. Svätý Otec odporúčal postaviť ho do centra synodálnej práce a pripomenul, že „bez neho je Cirkev neplodná, viera je iba náukou, morálka iba povinnosťou, pastorácia iba prácou“.

HOMÍLIA SVÄTÉHO OTCA

Turíce, 28. mája 2023

Božie slovo nám dnes ukazuje pôsobenie Ducha Svätého. Vidíme ho pôsobiť v troch momentoch: vo svete, ktorý stvoril, v Cirkvi a v našich srdciach.

1. Najprv vo svete, ktorý stvoril, v stvorení. Od začiatku pôsobí Duch Svätý: „Keď zošleš svojho ducha, sú stvorené”, modlili sme sa v žalme (104,30). On je vlastne tvorivý Duch (porov. sv. Augustín, In Ps., XXXII, 2, 2), Duch Stvoriteľ: takto ho Cirkev vzýva už celé stáročia. Môžeme sa však pýtať, čo robí Duch pri stvorení sveta? Ak všetko pochádza od Otca, ak je všetko stvorené skrze Syna, aká je špecifická úloha Ducha? Veľký otec Cirkvi, svätý Bazil, napísal: „Ak sa pokúsiš odobrať Ducha zo stvorenia, všetky veci sa pomiešajú a ich život sa javí bez zákona, bez poriadku” (Spir., XVI, 38).

Toto je úloha Ducha: on je ten, ktorý na začiatku a vo všetkých časoch posúva stvorené skutočnosti od neporiadku k poriadku, od rozptýlenia k súdržnosti, od zmätku k harmónii. Tento spôsob konania vidíme vždy v živote Cirkvi. On dáva svetu, jedným slovom, harmóniu; takto „usmerňuje beh časov a obnovuje tvárnosť zeme” (Gaudium et spes, 26; Ž 104, 30). Obnovuje zem, ale pozor: nie tým, že mení skutočnosť, ale tým, že ju harmonizuje; to je jeho štýl, pretože on je sám v sebe harmónia: Ipse harmonia est (porov. sv. Bazil, In Ps, 29.1) hovorí Cirkevný otec.

V dnešnom svete je toľko nezhôd, toľko rozdelenia. Všetci sme prepojení, a predsa sa ocitáme v odlúčení jeden od druhého, znecitlivení ľahostajnosťou a utláčaní osamelosťou. Toľko vojen, toľko konfliktov: zdá sa neuveriteľné, koľko zla dokáže človek napáchať! V skutočnosti však našu nevraživosť podnecuje duch rozdelenia, diabol, ktorého samotné meno znamená „rozdeľovač”. Áno, predchádza a prevyšuje naše zlo, naše rozdelenia, zlý duch, ktorý „zvádza celý svet” (Zjv 12, 9). Teší sa z nepriateľstiev, nespravodlivosti, ohovárania, to je jeho radosť. A tvárou v tvár zlu nesúladu naše snahy o budovanie harmónie nestačia.

A tak Pán na vrchole svojej veľkonočnej obety, na vrchole spásy, vylieva na stvorený svet svojho dobrého Ducha, Ducha Svätého, ktorý sa stavia proti duchu rozdeľovačovi, pretože on je harmónia, Duch jednoty, ktorý prináša pokoj. Denne ho volajme do nášho sveta, do našich životov a do akýchkoľvek rozdelení!

2. Okrem stvorenia ho vidíme pôsobiť aj v Cirkvi, počnúc dňom Turíc. Všimnime si však, že Duch nezačína Cirkev tým, že by dával komunite pokyny a pravidlá, ale zostupuje na každého apoštola: každý dostáva osobitné milosti a rôzne charizmy. Celá táto pluralita rôznych darov by mohla spôsobiť zmätok, ale Duch, podobne ako pri stvorení, práve z plurality rád vytvára harmóniu.

Jeho harmónia nie je nanútený a štandardizovaný poriadok, nie; v Cirkvi existuje poriadok „usporiadaný podľa rozmanitosti darov Ducha” (sv. Bazil, Spir., XVI, 39). Na Turíce totiž Duch Svätý zostupuje v mnohých ohnivých jazykoch: každému dáva schopnosť hovoriť inými jazykmi (porov. Sk 2, 4) a počuť svoj jazyk, ktorým hovoria iní (porov. Sk 2, 6. 11). Nevytvára teda jeden jazyk pre všetkých, nestiera rozdiely, kultúry, ale všetko harmonizuje bez homologizovania, bez šablónovania.

A to by nás malo prinútiť zamyslieť sa v tejto dobe, keď sa pokušenie „spiatočníctva” snaží všetko homogenizovať v disciplínach len na pohľad, bez obsahu. Zostaňme pri tomto aspekte, pri Duchu, ktorý nezačína štruktúrovaným projektom, ako by sme to urobili my, ktorí sa potom často strácame vo vlastných programoch; nie, on začína tým, že udeľuje nezištné a nadmieru bohaté dary. V texte sa zdôrazňuje, že na Turíce „Všetkých naplnil Duch Svätý” (Sk 2, 4). Všetci naplnení, takto sa začína život Cirkvi: nie na základe presného a jasne formulovaného plánu, ale zakúšaním rovnakej Božej lásky.

Duch Svätý takto vytvára harmóniu, pozýva nás prežívať úžas nad jeho láskou a darmi prítomnými v druhých. Ako nám povedal svätý Pavol: „Dary milosti sú rozličné, ale Duch je ten istý [...] Veď všetci sme boli v jednom Duchu pokrstení v jedno telo” (1 Kor 12, 4. 13). Vidieť každého brata a sestru vo viere ako súčasť toho istého tela, ku ktorému patrím aj ja: toto je harmonický pohľad Ducha, toto je cesta, ktorú nám ukazuje!

A súčasná synoda je - a musí byť - cestou podľa Ducha: nie parlamentom, ktorý si nárokuje práva a potreby podľa agendy sveta, nie príležitosťou ísť tam, kam nás vietor zaveje, ale príležitosťou byť poslušní vanutiu Ducha. Pretože na mori dejín sa Cirkev plaví len s ním, ktorý je „dušou Cirkvi” (svätý Pavol VI., Príhovor k Posvätnému kolégiu na blahoprianie k meninám, 21. júna 1976), srdcom synodality, motorom evanjelizácie. Bez neho je Cirkev nečinná, viera je len doktrínou, morálka len povinnosťou, pastorácia len prácou. Niekedy počúvame takzvaných mysliteľov, teológov, ktorí nám predkladajú chladné doktríny, znejú matematicky, pretože im chýba Duch v ich vnútri. S ním je naopak viera životom, Pánova láska nás dobýva a nádej sa znovuzrodzuje.

Vráťme Ducha Svätého do centra Cirkvi, inak naše srdcia nebudú horieť láskou k Ježišovi, ale k sebe samým. Postavme Ducha na začiatok a do centra synodálnej práce. Pretože „predovšetkým Jeho dnes Cirkev potrebuje! Preto mu každý deň hovorme: Príď!” (porov. Id., generálna audiencia, 29. novembra 1972).

A kráčajme spolu, pretože Duch, tak ako na Turíce, rád zostupuje, kým sú „všetci spolu” (porov. Sk 2, 1). Áno, aby sa ukázal svetu, vybral si čas a miesto, keď boli všetci spolu. Boží ľud, aby bol naplnený Duchom, musí teda kráčať spolu, tvoriť synodu. Takto sa obnovuje harmónia v Cirkvi: spoločným kráčaním s Duchom Svätým uprostred. Bratia a sestry, budujme harmóniu v Cirkvi!

3. Nakoniec Duch vytvára harmóniu v našich srdciach. Vidíme to v evanjeliu, kde Ježiš vo veľkonočný večer dýchne na učeníkov a hovorí: „Prijmite Ducha Svätého” (Jn 20, 22). Dáva ho s presným cieľom: odpúšťať hriechy, to znamená zmieriť duše, zharmonizovať srdcia rozorvané zlom, rozbité zraneniami, zlomené pocitom viny. Jedine Duch Svätý obnovuje harmóniu v srdci, pretože je to on, kto vytvára „dôverný vzťah s Bohom” (sv. Bazil, Spir., XIX, 49). Ak chceme harmóniu, hľadajme Jeho, nie svetské naplnenia. Každý deň vzývajme Ducha Svätého, každý deň začnime modlitbou k nemu, buďme k nemu vnímaví!

A dnes, v deň jeho sviatku, si položme otázku: Som vnímavý na harmóniu Ducha? Alebo sledujem svoje vlastné projekty, svoje vlastné predstavy bez toho, aby som sa nechal formovať, bez toho, aby som sa ním nechal premieňať? Je môj spôsob prežívania viery poddajný Duchu alebo je tvrdohlavý? Tvrdohlavý v dodržovaní predpisov, takzvaných doktrín, ktoré sú len chladným odrazom života? Som unáhlený v posudzovaní, ukazujem prstom a zabuchnem dverami pred nosom druhých, považujem sa za obeť všetkých a všetkého?

Alebo prijímam jeho harmonickú tvorivú silu, „milosť celku”, ktorú mi vnuká, jeho odpustenie, ktoré dáva pokoj? A ja zasa odpúšťam, podporujem zmierenie a vytváram spoločenstvo? Ak je svet rozdelený, ak je Cirkev polarizovaná, ak je srdce roztrieštené, nestrácajme čas kritizovaním druhých a hnevaním sa na seba, ale vzývajme Ducha: On je schopný vyriešiť tieto veci.

Duchu Svätý, Duchu Ježiša a Otca, nevyčerpateľný zdroj harmónie, tebe zverujeme svet, tebe zasväcujeme Cirkev a svoje srdcia. Príď, Duchu Stvoriteľu, harmónia ľudstva, obnov tvárnosť zeme. Príď Dar darov, harmónia Cirkvi, spoj nás v sebe. Príď, Duchu odpustenia, harmónia srdca, pretvor nás, ako vieš, skrze Pannu Máriu.

(Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu - Vatican News, Beáta Dorková)