Bratislava 9. júna (TK KBS) Pri príležitosti slávenia Slávnosti Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi, ktorá bola vo štvrtok 8. júna, sa budú v nedeľu na viacerých miestach Slovenska konať vonkajšie verejné slávnosti spojené s uctením Najsvätejšej Eucharistie. O slávení tohto sviatku i procesiách poskytol pre TK KBS rozhovor Angelus Štefan Kuruc, O. Praem., farár farnosti Poproč.
Odkedy sa v Cirkvi slávi slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi, nazývaná Božie telo?
Prvý raz sa sviatok Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi slávil v Liège v roku 1264 a v roku 1317 bol zavedený v celej západnej cirkvi.
Vieme povedať, kedy sa ujala na Slovensku táto slávnosť?
Prvé údaje o jeho slávení v Uhorsku pochádzajú z rokov 1292 a 1299. Nakoľko bol skutočne rozšírený, ťažko povedať, lebo hoci bol v úradne zavedený v roku 1317, zdá sa, že sa ujímal s problémami, lebo Bonifác IX. znovu nariadil v roku 1391, aby sviatok bol zavedený všade, kde sa dovtedy neslávil. V Poľsku sviatok zaviedol krakovský biskup Nanker na synode w Krakove v roku 1320, v českých krajinách bol všeobecne slávený už okolo roku 1390. Asi do tohto obdobia možno datovať udomácnenie sviatku aj na území dnešného Slovenska.
Boli procesie s Eucharistiou hneď od začiatku slávenia Božieho tela?
Urban IV. v bule Transiturus de hoc mundo z 11.8.1264, ktorou ustanovil sviatok o procesii nepíše, aj keď odporúča zdržiavanie sa práce v tento deň a aby sa deň prežíval nábožne a slávnostne. Eucharistické procesie teda neboli súčasťou sviatku od počiatku. Ich pôvod možno vidieť v slávnostných sprievodoch v Kolíne v rokoch 1265–1275 pred hlavnou omšou, v ktorých boli nesené kríž a Oltárna sviatosť. Spočiatku išlo o jednoduchý sprievod so záverečným požehnaním, neskôr pribudli štyri zastavenia a čítaním evanjelia. Hoci Tridentský koncil (1547–1561), potvrdil potrebu zachovania eucharistickej procesie ako legitímnej formy eucharistického kultu, zodpovedajúce normy boli vydané až v Caeremoniale episcoporum z roku 1600 a Rituale romanum z roku 1614. Predpokladali však len tradičný jednoduchý sprievod - bez zastavení - a s jedným eucharistickým požehnaním na záver. Tradícia zastavení vznikla v nemeckých krajinách; k nám sa dostala počas rekatolizácie v 17. storočí.
Čo odlišuje procesiu Božieho tela od iných procesií súvisiacich s eucharistickým kultom a inými procesiami?
V „čistej“ – pôvodnej forme – akú môžeme sledovať pri prenosoch z Ríma v podstate nič. V našich podmienkach je to práve zastavenie pri štyroch oltároch s čítaním evanjelií, modlitbami a požehnaním pri každom zastavení a aj na záver procesie, čo odlišuje túto procesiu od iných eucharistických procesií.
Vo všeobecnosti je eucharistický sprievod (teoforická procesia) sprievod, v ktorom celebrant nesie Oltárnu sviatosť mimo kostola a pri ktorom veriaci vydávajú verejné svedectvo viery a úcty voči sviatostnému Kristovi. Okrem sviatku Božieho tela sa v nás koná aj v rámci obradu Vzkriesenia na Bielu sobotu, alebo po vešperách na veľkonočnú nedeľu, miestne aj pri iných príležitostiach na základe tradície.
Môžeme povedať, že procesia na Božie telo je takpovediac vzorovou eucharistickou procesiou?
V pôvodnej forme áno.
Nemôže sa stať, že je viac zdôrazňovaná samotná procesia ako Eucharistia?
Môže. Ide o to, či máme dostatočnú katechézu o úcte Eucharistie. Procesia má byť verejným prejavom viery, nie akýmsi ľudovým zvykom.
Médiá informovali niekedy aj o nezvyčajných spôsoboch organizovania procesií Božieho tela. Napríklad v kabriolete. Je to liturgicky povolené?
Ako sa to vezme. Predpisy také niečo nepredpokladajú, aj keď miestny zvyk môže mať isté historicky vzniknuté a biskupom tolerované odchýlky, napríklad procesia na lodiach (Schiffsprozession). Ale v iných prípadoch je to skôr nemiestna „liturgická tvorivosť“.
Aký význam má toto slávenie v kontexte ľudovej zbožnosti?
Z jednej strany je to vyznanie viery, z druhej strany tradícia, ktorá umožňuje priblížiť sa k tajomstvu Eucharistie nielen vierou intelektu, ale aj vierou citu. Západné kresťanstvo je v prežívaní viery trochu „intelektuálne zaťažené“. Nepomôže poškuľovať po emocionálnejšom Východe (ikony, sviece, kadidlo), ak odhadzujeme vlastnú tradíciu, ktorá má v sebe tiež emocionálny náboj.
Hovorí sa, že na Božie telo katolíci verejne vyznávajú svoju vieru počas pouličných procesií, je to potrebné?
Dnes nie je pre každého celkom jednoduché verejne vyznať vieru. Spoločne to ide ľahšie. Nie je náhodou, že jednou zo snáh minulého totalitného režimu, bol zatlačiť vieru do kostolov. Procesia Božieho Tela je možnosťou, ako istý ostych vo vyznávaní viery prekonať.
