Vatikán 14. júna (VaticanNews) „Každý muž je náš brat, každá žena je naša sestra. Chceme, aby všetci žili spolu ako bratia a sestry v záhrade, ktorou je naša Zem. Záhrada bratstva je podmienkou pre všetok život," deklarovala v sobotu 10. júna skupina približne 30 držiteľov Nobelovej ceny na Svetovom stretnutí o ľudskom bratstve „Not Alone“ vo Vatikáne – na podujatí inšpirovanom encyklikou pápeža Františka Fratelli tutti.
V deklarácii, ktorú zostavili, podpísali a vyslali do sveta početní držitelia Nobelovej ceny za mier, sa okrem iného uvádza:
„Chceme kričať do sveta v mene bratstva: Nikdy viac vojnu! Je to mier, spravodlivosť, rovnosť, ktoré riadia osud celého ľudstva. Nie strachu, nie sexuálnemu a domácemu násiliu! Všetky ozbrojené konflikty sa musia skončiť. Hovoríme: už žiadne jadrové zbrane, žiadne míny. Už žiadne nútené migrácie, etnické čistky, diktatúry, korupciu a otroctvo. Zastavme manipuláciu s technológiami a umelou inteligenciou, uprednostnime bratstvo pred technologickým rozvojom, aby ním mohol byť preniknutý“.
Deklarácia o ľudskom bratstve podpísaná držiteľmi Nobelovej ceny a Svätou stolicou
Zhruba 30 laureátov Nobelovej ceny, ktorí sa zúčastnili na vatikánskom podujatí Not Alone v sobotu 10. júna, podpísali na Námestí sv. Petra Deklaráciu o ľudskom bratstve. Dokument, ktorý vypracovali spoločne, podpísal za Svätú stolicu štátny sekretár kardinál Pietro Parolin. Prinášame plné znenie deklarácie:
«Sme rôzni, odlišní, máme rozličné kultúry a náboženstvá, avšak sme bratia a chceme žiť v mieri.» (Pápež František)
Každý človek je môj brat, každá žena je moja sestra, vždy. Chceme žiť spolu, ako bratia a sestry, v záhrade, ktorou je Zem. Práve záhrada bratstva je podmienkou života pre všetkých.
Sme svedkami toho, ako v každom kúte sveta stratená harmónia opäť prekvitá, keď sa rešpektuje dôstojnosť, utierajú sa slzy, práca sa spravodlivo odmeňuje, je zaručené vzdelanie, starostlivosť o zdravie, keď sa oceňuje rozmanitosť, obnovuje sa príroda, ctí sa spravodlivosť a spoločenstvá poskytujú objatie tam, kde je samota a strach.
Spoločne sme rozhodnutí žiť naše vzťahy založené na bratstve, ktoré je živené dialógom a odpustením, ktoré «neznamená zabudnúť» (Fratelli tutti, 250), ale zrieknuť sa toho, aby sme boli «ovládaní tou istou deštrukčnou silou» (tamže, 251), ktorej následky všetci trpíme.
Zjednotení s pápežom Františkom chceme znovu zdôrazniť, že «opravdivé zmierenie neuteká pred konfliktom, ale získava sa v konflikte, keď ho prekonáme prostredníctvom dialógu, transparentného, úprimného a trpezlivého rokovania» (tamže, č. 244). A to v kontexte architektúry ľudských práv.
Chceme zakričať do sveta v mene bratstva: Už žiadna vojna! Nech mier, spravodlivosť, rovnosť riadia osud celého ľudstva. Nie strachu, sexuálnemu a domácemu násiliu! Nech sú zastavené ozbrojené konflikty. Hovoríme dosť bolo jadrových zbraní a nášľapných mín. Nikdy viac nútenej migrácii, etnickým čistkám, diktatúram, korupcii a otroctvu. Zastavme manipulatívne využívanie technológií a umelej inteligencie, uprednostnime technologický rozvoj preniknutý bratstvom.
Povzbudzujeme krajiny, aby podporovali spoločné úsilie o vytvorenie mierových spoločností, ako napríklad zriadenie Ministerstva mieru.
Zaväzujeme sa k obnoveniu krajiny poznačenej krvou násilia a nenávisti, sociálnej nerovnosti a skazenosti srdca. Na nenávisť odpovedajme láskou.
Súcit, zdieľanie, bezodplatnosť, triezvosť a zodpovednosť sú pre nás voľby, ktoré živia osobné bratstvo, bratstvo srdca.
Pestovanie semienka duchovného bratstva sa začína od nás. Stačí denne zasadiť malé semienko v našich vzťahových svetoch: v našich domovoch, susedstvách, školách, na pracoviskách, námestiach a v inštitúciách, kde sa prijímajú rozhodnutia.
Veríme tiež v sociálne bratstvo, ktoré uznáva rovnakú dôstojnosť pre všetkých, živí priateľstvo a spolupatričnosť, podporuje vzdelávanie, rovnaké príležitosti, dôstojné pracovné podmienky a sociálnu spravodlivosť, pohostinnosť, solidaritu a spoluprácu, solidárne sociálne hospodárstvo a spravodlivú ekologickú transformáciu, udržateľné poľnohospodárstvo, ktoré zaručuje prístup k potravinám pre všetkých, podporuje harmonické vzťahy založené na vzájomnom rešpekte a starostlivosti o blaho všetkých.
V tomto horizonte je možné rozvíjať činnosti v duchu blízkosti a ľudské zákony, pretože «bratstvo ponúka slobode a rovnosti čosi pozitívne» (tamže, 103).
Spoločne chceme budovať environmentálne bratstvo, uzatvoriť mier s prírodou uznaním, že „všetko je vzájomne vo vzťahu“: osud sveta, starostlivosť o stvorenie, harmónia prírody a udržateľné životné štýly.
Budúcnosť chceme budovať v tónoch Chválospevu stvorenia sv. Františka, piesne Života bez konca. Textúra univerzálneho bratstva utkala osnovu strof tohto chválospevu: všetko je vo vzťahu a vo vzťahu so všetkým a so všetkými je Život.
Preto my, zhromaždení na prvom Svetovom stretnutí o ľudskom bratstve, sa obraciame na všetkých mužov a ženy dobrej vôle našou výzvou k bratstvu. Naše deti, naša budúcnosť môžu prosperovať jedine vo svete mieru, spravodlivosti a rovnosti v prospech jednej ľudskej rodiny: jedine bratstvo vytvára ľudskosť.
Záleží na našej slobode, či chceme bratstvo a či ho budeme budovať spoločne v jednote. Podpíš spolu s nami tento apel, prijmi tento sen a premeň ho na každodennú prax, aby sa dostal do myslí a sŕdc všetkých vládnucich a tých, ktorí na každej úrovni nesú malú či veľkú občiansku zodpovednosť.
Preložila: Slovenská redakcia Vatican News - Vatikánskeho rozhlasu: Zuzana Klimanová
Svet je na zlej ceste
Bangladéšsky sociálny podnikateľ Muhammad Yunus, ktorý spolu s bankou Grameen Bank získal v roku 2006 Nobelovu cenu za mier za úsilie o hospodársky a sociálny rozvoj, v rozhovore pre Vatican News zdôraznil význam spomínaného podujatia: „Niekto musí pozdvihnúť hlas, upozorniť, že ideme nesprávnou cestou. Musíme zmeniť plán i cieľ našej cesty, aby sme priniesli mier a budovali nový svet.“
Úloha náboženstva
Na otázku, ako nájsť spoločnú reč vo svete s toľkými súperiacimi záujmami, Yunus odpovedal, že svetové stretnutie bolo príležitosťou na nastolenie otázok na diskusiu. Je potrebné položiť si otázku, „či chceme pokračovať v tejto samovražednej ceste, v rámci ktorej nám hrozí, že raz vymizneme z planéty tak, ako dinosaury - pretože to je cesta, ktorou práve ideme“, povedal držiteľ Nobelovej ceny mieru za rok 2006.
Musíme teda prehodnotiť cestu a ísť iným smerom. „Práve túto úlohu môže Vatikán mocne zohrávať“, poznamenal Yunus a dodal, že „náboženstvá, ktoré všeobecne zohrávajú v ľudskom živote veľmi dôležitú úlohu, by mali pracovať na podpore bratstva“. „Tešíme sa na vedúcu úlohu pápeža Františka v tomto smere“.
Povinnosť podporovať a pracovať pre ľudské bratstvo
Na sobotňajších podujatiach sa zúčastnila aj novinárka a aktivistka Tawakkol Karmanová – vôbec prvá Jamajčanka, ktorá získala Nobelovu cenu. Bolo to v roku 2011, keď spolu s Leymah Gboweeovou a Ellen Johnsonovou Shirleafovou získali ocenenie „za ich nenásilný boj za bezpečnosť žien a za práva žien na plnohodnotnú účasť na práci pri budovaní mieru“. Pre Vatican News Tawakkol Karmanová povedala: „Je našou povinnosťou podporovať ľudské bratstvo a pracovať v prospech neho, a preto sme sa tu zišli“. „Páči sa mi slogan bratstva, že by sme mali dať mieru iný význam, čo znamená byť spolu, pracovať spolu, podporovať sa navzájom.“
Konkrétne k úlohe novinárov Karmanová povedala: „Je našou povinnosťou ako ľudí, ako obhajcov ľudských práv, ako novinárov, byť mocnejším hlasom tých, ktorí sú pod represívnymi režimami, pod autoritárskymi režimami“. Je to tiež zodpovednosť svetových lídrov, vrátane pápeža Františka, i „všetkých, ktorí sa stavajú na scénu, aby šírili tieto hodnoty“. To znamená, že by nemali dávať žiadnu legitimitu tyraniám, ktoré rozdeľujú ich spoločnosti, ktoré zabíjajú ich spoločnosti. Takže toto je naša práca.“
Podpora tých, ktorí bojujú za slobodu a spravodlivosť
Ako pokračovala držiteľka Nobelovej ceny mieru za rok 2011, Svetové stretnutie o ľudskom bratstve „je veľmi dôležitým podujatím“ zameriavajúce sa na „veľmi kritické“ problémy, ktoré „doliehajú na ľudskú rodinu“. Zdôraznila, že „nejde len o šírenie posolstiev“, ale o „zosilnenie posolstiev“. „A ako to môžeme urobiť vo svete, ktorý trpí konfliktami, rasizmom, vojnami, tyraniou?“. Na to, aby sme skutočne čelili týmto problémom, je podľa nej „veľmi dôležité“ podporovať „ľudí, ktorí sa obetujú a bojujú za slobodu, spravodlivosť, demokraciu, za mier, a nie podporovať vodcov, ktorí na tieto hodnoty útočia“.
