Arménsko 22. júna (TK KBS) Pokračujúca vojna medzi Azerbajdžanom a Arménskom ohrozuje existenciu kresťanských komunít na Blízkom východe, varoval v utorok na tlačovej konferencii bývalý veľvyslanec pre medzinárodnú náboženskú slobodu Sam Brownback a ďalší kresťanskí lídri.
Brownback sa o situácii v Arménsku presvedčil na vlastné oči, keď sa tam pred niekoľkými dňami vrátil. „Azerbajdžan s podporou Turecka skutočne pomaly dusí Náhorný Karabach,“ povedal Brownback a dodal, že ak Spojené štáty nezasiahnu, „budeme opäť svedkami vyhnania ďalšej starobylej kresťanskej populácie z jej vlasti“.
Veľvyslanec vyzval americký Kongres, aby prijal „zákon o ľudských právach v Náhornom Karabachu“, ktorý by „stanovil základné bezpečnostné záruky pre obyvateľov Náhorného Karabachu“. Vyzval tiež USA, aby obnovili predtým uplatňované sankcie voči Azerbajdžanu, ak bude pokračovať v blokáde.
Kresťania na Blízkom východe boli už v minulosti vystavení podobným útokom, uviedol Brownback. Tentoraz však, povedal bývalý veľvyslanec, sa náboženské čistky „páchajú s použitím zbraní dodaných USA a podporovaných Tureckom, ktoré je členom NATO“.
Arménsko sa nachádza medzi islamskými štátmi Tureckom a Azerbajdžanom, ale jeho kresťanské korene siahajú až do staroveku. Podľa správy amerického ministerstva zahraničných vecí tvoria Arméni viac ako 90% kresťanov.
Konflikt o oblasť Náhorného Karabachu trvá, odkedy si Arménsko a Azerbajdžan, obe bývalé sovietske územia, po rozpade Sovietskeho zväzu nárokujú toto územie pre seba. Po prvej vojne v Náhornom Karabachu v roku 1994 získalo Arménsko nad Náhorným Karabachom veľkú kontrolu.
Napätie medzi oboma národmi opäť prerástlo do otvoreného vojenského konfliktu v septembri 2020, keď azerbajdžanské sily prešli k prevzatiu kontroly nad sporným regiónom. Otvorený konflikt trval len približne dva mesiace, pričom Rusko v novembri sprostredkovalo mierovú dohodu.
Azerbajdžan tak získal kontrolu nad rozsiahlymi oblasťami regiónu, pričom jediným prístupovým bodom Arménska do Náhorného Karabachu zostal tenký pás zeme nazývaný „Lačinský koridor“.
V štúdii uverejnenej v časopise Population Research and Policy Review sa odhaduje, že počas konfliktu bolo v roku 2020 zabitých 3 822 Arménov a najmenej 2 906 Azerbajdžancov.
_
Zdroje: CNA / cirkev.cz
