[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je streda 29. 11. 2023   Meniny má Vratko      Pošlite tip TK KBS [RSS][Email][Mobile][Twitter][Instagram][Mastodon][Facebook] Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  november  >>
poutstštpisone
  12345
6789101112
13141516171819
20212223242526
27282930   

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast:
Google|Apple|Spotify

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Kard. Parolin: Pápež František v Mongolsku - pútnik nádeje pre celý svet
P:3, 31. 08. 2023 16:44, ZAH



Kardinál Pietro Parolin

Foto: Vatican Media


Vatikán 31. augusta (VaticanNews) Je to cesta, ktorej cieľom je utvrdiť vo viere „malú a živú“ katolícku komunitu v Mongolsku a tiež posilniť väzby medzi Svätou stolicou a touto ázijskou krajinou. Takto sa vyjadril kardinál štátny sekretár o apoštolskej návšteve v Ulánbátare. Pokoj, stretnutie a dialóg budú tromi základnými kameňmi tejto cesty.

Mongolsko je pripravené po prvýkrát vo svojej histórii prijať pápeža, „očakávanie je veľké“: vatikánsky štátny sekretár kardinál Pietro Parolin v rozhovore pre vatikánske médiá hovorí o nadšení, s akým sa malá katolícka komunita tejto ázijskej krajiny pripravuje na prijatie Svätého Otca.

Na svojej štyridsiatej tretej apoštolskej ceste bude pápež František od 31. augusta do 4. septembra v Ulánbátare, hlavnom meste Mongolska, krajiny päťkrát väčšej ako Taliansko. Má približne tri milióny tristo tisíc obyvateľov a hraničí s Ruskom a Čínou. Ústredným mottom pre pochopenie tejto cesty je heslo: „Spoločne dúfať“, pretože - ako vysvetľuje kard. Parolin - je veľmi potrebná nádej, „nádej, ktorá nie je prázdnym očakávaním, ale ktorá je založená, aspoň pre nás kresťanov, na viere, teda na prítomnosti Boha v našich dejinách, a ktorá sa zároveň premieňa na osobný a kolektívny záväzok“.

Vaša Eminencia, aké sú očakávania Svätého Otca?

Táto cesta do srdca Ázie je odpoveďou na pozvanie tamojších autorít a katolíckej komunity. Očakávania sú určite veľké, a to tak zo strany Svätého Otca, ako aj zo strany Mongolska, ktoré uvidí Petrovho nástupcu vo svojej krajine po prvýkrát. Pápež má záujem stretnúť sa s touto komunitou, ktorá je síce počtom malá, ale mladá, živá, fascinujúca svojou osobitou históriou a zložením. Okrem toho bude veľmi významný medzináboženský rozmer v krajine, ktorá má veľkú budhistickú tradíciu.

Pápež utvrdí vo viere približne 1 500 katolíkov prítomných v Mongolsku. Aký význam má pápežova prítomnosť pre túto malú misijnú komunitu?

Tu je citeľné nadšenie, s akým sa katolíci pripravujú na prijatie Svätého Otca. Jeho prítomnosť sa očakáva ako potvrdenie a zároveň povzbudenie na ceste kresťanského života, na ceste viery, nádeje a lásky; ale aj ako potvrdenie tohto naplnenia fascinujúceho obdobia misijnej inkulturácie. V skutočnosti, ak sa zamyslíme nad príbehom tejto Cirkvi, nemôžeme neobdivovať, ba dokonca by som povedal, že sme dojatí, že po stáročiach neprítomnosti začala znovu prakticky od nuly po pokojnej demokratickej transformácii krajiny, na začiatku 90. rokov 20. storočia. Prví misionári prišli ako priekopníci, naučili sa jazyk, začali sláviť v domácnostiach, cítili, že cesta vpred musí byť cestou lásky, a prijali miestne obyvateľstvo ako vlastný národ. A tak už po niekoľkých desaťročiach existuje katolícke spoločenstvo v pravom zmysle slova, „univerzálne“ spoločenstvo, ktoré tvoria miestni členovia, ale aj členovia z rôznych krajín, ktorí s pokorou, miernosťou a pocitom spolupatričnosti chcú byť malým semienkom bratstva.

V centre pozornosti bude aj ekumenické a medzináboženské stretnutie, ktoré sa uskutoční v nedeľu 3. septembra.

Áno, ako Svätý Otec opakovane pripomenul, medzináboženská cesta, cesta ekumenického dialógu nie sú voľbou účelovosti alebo pohodlnosti, ale sú to cesty, po ktorých Katolícka cirkev od koncilu kráča bez synkretizmu. A z tohto hľadiska je stretnutie s predstaviteľmi iných náboženstiev vždy zamerané na budovanie pokoja a bratstva, a vieme, ako veľmi je práve toto úsilie dnes potrebné na budovanie pokoja a bratstva! A samozrejme, táto návšteva predstavuje aj dôležitý moment stretnutia s budhizmom, ktorý sa v Mongolsku môže pochváliť veľmi významnou prítomnosťou a históriou, charakterizovanou múdrym hľadaním pravdy, ale aj poznačenou veľkým utrpením v minulosti.

V posledných rokoch sa popri tradičnom spôsobe života čoraz viac prejavuje urbanizácia. Akú úlohu môže v kontexte týchto spoločenských zmien zohrať návšteva Svätého Otca?

Pápež František často zdôrazňuje dôležitosť hľadania harmónie. Týmto výrazom chce naznačiť globálny, celkový rast, teda ľudský, sociálny a duchovný rast, ktorý sa vyhýba riziku homogenizácie a namiesto toho vie integrovať rozdiely a zmeny ako faktory rastu, aby stretnutie protikladov a rozdielov prevládlo nad útokom a konfrontáciou. Mongolská spoločnosť nepochybne prechádza náročným historickým obdobím, v ktorom je múdrosť dobre zakorenená v ľuďoch povolaná spojiť tradíciu a modernosť, nestratiť svoje korene a podporovať rozvoj všetkých. Pápež, ktorý sa na znak priateľstva a s veľkou úctou rád stretáva s mongolským ľudom, bude určite venovať pozornosť aj týmto aspektom.

Dialóg medzi Svätou stolicou a Mongolskom sa datuje približne 800 rokov dozadu, od čias pápeža Inocenta IV. Aké sú vzťahy dnes?

V nadväznosti na historické precedensy, ktoré ste práve spomenuli, viedla zhoda záujmov k formálnemu nadviazaniu diplomatických vzťahov v roku 1992. A spolupráca, ktorá sa vtedy nadviazala - aj na formálnej úrovni, povedzme - pokračuje! Významný pokrok sa dosiahol v oblastiach spoločného záujmu, ako to zdôraznila oficiálna návšteva Mons. Paula Richarda Gallaghera, sekretára pre vzťahy so štátmi a medzinárodnými organizáciami, v júni minulého roka. A v tomto duchu sa bude pokračovať aj naďalej. Nadchádzajúca apoštolská cesta je preto vhodnou príležitosťou na ďalšie posilnenie týchto väzieb, ktorých cieľom je podpora spoločného dobra, náboženskej slobody, mieru, integrálneho ľudského rozvoja, vzdelávania, kultúrnych výmen, ako aj riešenie spoločných výziev, ktoré sa týkajú regiónu a medzinárodného spoločenstva.

Môžeme v tomto zmysle očakávať od Svätého Otca obnovenú výzvu na mier v týchto časoch, keď je celý svet zmietaný konfliktami?

Svätý Otec naďalej vyzýva k pokoju, prečo? Pretože vo svojom srdci nosí mučivú bolesť spôsobenú tým, čo on sám už dávno nazval „treťou svetovou vojnou po častiach“. Okrem akýchkoľvek explicitných výziev na mier, ktoré pápež pri tejto príležitosti môže vysloviť, sa mi zdá, že práve pápežova prítomnosť v Mongolsku predstavuje pozvanie k mieru. A to vzhľadom na významné miesto, ktoré táto krajina zaujíma vo veľkom ázijskom kontexte. Táto návšteva v sebe nesie výzvu k rešpektovaniu každej krajiny, či už malej alebo veľkej, k dodržiavaniu medzinárodného práva, k zrieknutiu sa princípu sily na riešenie sporov, k budovaniu vzťahov spolupráce, solidarity a bratstva medzi susedmi a so všetkými krajinami sveta.

Čína je veľkou krajinou, ktorá hraničí s Mongolskom, a ktorú pápež František vníma s veľkým záujmom. Uvažuje sa o ceste do Čínskej ľudovej republiky, aj keď nie celkom v blízkej budúcnosti?

Každý vie, aký záujem prejavuje pápež František o Čínu. A pokiaľ ide o vašu otázku, môžem povedať, že v srdci Svätého Otca je táto veľká túžba, úplne pochopiteľná túžba, ktorú už niekoľkokrát verejne prejavil, ísť do tejto vznešenej krajiny, aby navštívil katolícku komunitu a zároveň ju povzbudil na ceste viery a jednoty, ako aj stretnúť sa s politickými autoritami, s ktorými Svätá stolica už dávno nadviazala dialóg, v presvedčení, že napriek ťažkostiam a prekážkam na tejto ceste možno dosiahnuť dobré ovocie pre všetkých práve cestou dialógu a stretnutia, a nie cestou ideologického stretu.

Svätý Otec sa nedávno vrátil zo Svetových dní mládeže v Lisabone, kde, ako zdôraznil, sa nádej prejavila v mladých ľuďoch. Kam nás posunie táto cesta do Mongolska?

Nuž, mottom cesty - ako vieme - je „Spoločná nádej“, a tak sa opäť kladie dôraz na nádej, ktorá bude aj témou Jubilea 2025. Prečo toľko dôrazu na nádej? Zrejme preto, že ju náš svet tak veľmi potrebuje! Nášmu svetu chýba nádej, pretože čelí mnohým osobným a kolektívnym drámam, ktoré prežíva. Nádej, ktorá nie je prázdnym očakávaním, čakaním na to, že sa veci zlepšia, takmer v magickej podobe; ale nádej, ktorá je založená, aspoň pre nás kresťanov, na viere, teda na prítomnosti Boha v našich dejinách, a ktorá sa zároveň premieňa na osobný a kolektívny záväzok, aktívny záväzok, pre zlepšenie sveta, a to môžeme urobiť spoločne, zasvätení a laici, všetci tí, ktorí sú presvedčení o tejto možnosti. Tu sa mi zdá, že skutočnosť, že sa pápež vydáva do geograficky vzdialených krajín a čelí aj nepríjemnostiam, ktoré sú s tým spojené, má znamenať práve jeho túžbu aktívne svedčiť a konkrétne podporovať nádej v dnešnom svete.

Vaša Eminencia, aká je vaša nádej, aké sú vaše očakávania?

Zdieľam očakávania Svätého Otca, tie, ktoré som sa práve pokúsil opísať. Okrem toho sa mi zdá, že apoštolské cesty pápeža, Petrovho nástupcu, majú veľký význam a účinnosť v tom, že upriamujú pozornosť celej Cirkvi na niektoré spoločenstvá, ktoré tvoria Cirkev a ktoré, ako v prípade Mongolska, sú početne malé, a preto trochu riskujú, že možno nie vždy budú dostatočne známe, predovšetkým však aj ocenené a brané do úvahy; a na druhej strane umožňujú týmto spoločenstvám ponúknuť svoj príspevok Cirkvi ako celku, upozorniť na to, čo je pre jej život a poslanie zásadné. Povedal by som, že sú tak trochu ako prvé kresťanské spoločenstvá, ktorými sa musíme inšpirovať. Som presvedčený, že sa tak stane, stane sa tak aj pri tejto príležitosti. A preto vás tiež ubezpečujem o svojich modlitbách.

(Autor Massimiliano Menichetti, preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu - Vatican News, Martin Jarábek)



( TK KBS, VaticanNews mj; pz ) 20230831017   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]