[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je štvrtok 20. 06. 2024   Meniny má Valéria      Pošlite tip TK KBS [RSS][Email][Mobile][Twitter][Instagram][Threads][Facebook] Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  jún  >>
poutstštpisone
     12
3456789
10111213141516
17181920212223
24252627282930

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast:
Google|Apple|Spotify

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Svätý Otec František varoval pred ideológiami v Cirkvi a vo svete
P:3, 06. 09. 2023 07:30, ZAH

Vatikán 6. septembra (VaticanNews) V rozhovore s novinármi počas letu z Mongolska sa pápež František venoval rôznym témam vrátane nadchádzajúceho generálneho zhromaždenia synody a zopakoval, že jeho nedávne vyjadrenie pre mladých ruských katolíkov bolo výzvou, aby nezabúdali na svoje kultúrne dedičstvo.

Pápež František v pondelok usporiadal tradičnú tlačovú konferenciu počas letu s novinármi, ktorí s ním cestovali v lietadle vracajúcom sa do Ríma z Mongolska. Odpovedal na otázky týkajúce sa viacerých tém, pričom začal otázkou novinára z hostiteľskej krajiny svojej 43. apoštolskej cesty. Slovenská redakcia VaticanNews prináša pracovný prepis a preklad tlačovej konferencie do slovenčiny.

Matteo Bruni:

Ďakujem Vám, Vaša Svätosť, za tieto intenzívne dni stretnutia s týmto malým národom bohatým na kultúru vo veľkej krajine, ako ste ju nazvali; a tiež so živým kresťanským spoločenstvom, ktoré sviežo svedčí o svojej viere. Novinári mohli vidieť toto miesto a stále majú niekoľko otázok, ktoré by vám chceli položiť.

Pápež František:

„Dobrý deň vám všetkým a ďakujem za spoločnosť. Ďakujem vám za prácu, ktorú ste vykonali, že ste pomocou médií ukázali aj kultúru a dejiny tohto národa. Ďakujem vám veľmi pekne.“

Jargalsaikhan Dambadarjaa (The Defacto Gazete):

Ďakujem veľmi pekne, Vaša Svätosť, že ste navštívili Mongolsko. Moja otázka znie: čo bolo hlavným cieľom vašej návštevy a ste spokojný s dosiahnutým výsledkom?

Pápež František:

„Myšlienka navštíviť Mongolsko prišla, keď som premýšľal o malej katolíckej komunite. Podnikám tieto cesty, aby som navštívil katolícke komunity a tiež aby som nadviazal dialóg s históriou a kultúrou ľudí a s mystikou daného národa.

Je dôležité, aby sa evanjelizácia nechápala ako prozelytizmus. Prozelytizmus vždy obmedzuje. Pápež Benedikt povedal, že viera nerastie prozelytizmom, ale priťahovaním. Ohlasovanie evanjelia vstupuje do dialógu s kultúrou. Dochádza k evanjelizácii kultúry a tiež k inkulturácii evanjelia, pretože kresťania vyjadrujú svoje kresťanské hodnoty aj kultúrou vlastného národa. Toto všetko je opakom náboženskej kolonizácie.

Táto cesta pre mňa znamenala spoznať ľudí v Mongolsku, nadviazať s nimi dialóg, prijať ich kultúru a sprevádzať cirkev na jej ceste s veľkým rešpektom voči ich kultúre. S výsledkom som spokojný.“

Ulambadrakh Markhaakhuu (ULS Suld Tv)

Konflikt medzi civilizáciami sa dnes dá vyriešiť len prostredníctvom dialógu, ako ste povedali, Vaša Svätosť. Môže sa Ulánbátar ponúknuť ako platforma pre medzinárodný dialóg medzi Európou a Áziou?

Pápež František:

„Myslím si, že áno. Máte niečo veľmi zaujímavé, čo tiež podporuje tento dialóg – dovolím si to nazvať „mystikou tretieho suseda“. Ulánbátar je hlavným mestom krajiny, ktorá je najvzdialenejšia od mora a môžeme povedať, že sa nachádza medzi dvoma veľmocami, Ruskom a Čínou.

Preto je vašou mystikou snaha o dialóg aj s vašimi „tretími susedmi“: nie z pohŕdania týmito dvoma krajinami, pretože s oboma máte dobré vzťahy, ale z túžby po univerzálnosti, aby ste ukázali svoje hodnoty celému svetu a aby ste aj od iných prijali ich hodnoty, aby ste mohli začať dialóg.

Je zaujímavé, že v priebehu dejín sa cestovanie s cieľom hľadať iné krajiny často zamieňalo s kolonializmom alebo s myšlienkou vydávať sa na cestu preto, aby sme niekoho ovládli. Vy však máte s touto vašou mystikou tretieho suseda filozofiu ísť hľadať, ale s cieľom viesť dialóg. Tento výraz „tretí sused“ sa mi veľmi páčil, je to vaše bohatstvo.“

Cristina Cabrejas (EFE)

Včera ste poslali posolstvo čínskemu ľudu a požiadali ste katolíkov, aby boli dobrými občanmi po tom, čo úrady krajiny nepovolili biskupom ísť do Mongolska. Aké sú v súčasnosti vzťahy s Čínou? A sú nejaké správy o ceste kardinála Zuppiho do Pekingu a o misii na Ukrajine?

Pápež František:

„Misia kardinála Zuppiho je mierovou misiou, ktorú som mu pridelil. A on si naplánoval návštevu Moskvy, Kyjeva, Spojených štátov a tiež Pekingu. Kardinál Zuppi je mužom veľkého dialógu a univerzálnej vízie. Jeho minulosť zahŕňa skúsenosti z práce v Mozambiku pri hľadaní mieru, a preto som ho tam poslal.

Vzťahy s Čínou sú veľmi zdvorilé, plné rešpektu. Ja osobne veľmi obdivujem čínsky ľud. Cesty sú veľmi otvorené – pre menovanie biskupov existuje komisia, ktorá už dlho spolupracuje s čínskou vládou a Vatikánom. Potom je tu niekoľko katolíckych kňazov alebo katolíckych vzdelancov, ktorí sú často pozývaní na čínske univerzity, aby tam prednášali.

Myslím si, že v náboženskej oblasti sa musíme posunúť ďalej, aby sme si lepšie porozumeli a aby si čínski občania nemysleli, že cirkev neakceptuje ich kultúru a hodnoty a že cirkev je závislá od inej, cudzej moci.

Po tejto priateľskej ceste dobre kráča komisia, ktorej predsedá kardinál Parolin: odvádzajú dobrú prácu, aj na čínskej strane sa vzťahy posúvajú dopredu. Mám veľkú úctu k čínskemu ľudu.“

Gerard O'Connell (America Magazine)

Vaša Svätosť, vzťahy medzi Vietnamom a Svätou stolicou sú v súčasnosti veľmi pozitívne, v poslednom čase urobili pozoruhodný krok vpred. Mnohí vietnamskí katolíci vás žiadajú, aby ste ich navštívili, tak ako ste navštívili Mongolsko. Existuje teraz možnosť návštevy Vietnamu? Máte pozvanie od vlády? A aké ďalšie cesty plánujete?

Pápež František:

„Vietnam je jednou z veľmi dobrých skúseností s dialógom, ktoré cirkev v poslednom čase získala. Povedal by som, že je to ako vzájomná sympatia v dialógu. Obe strany mali dobrú vôľu pochopiť sa navzájom a hľadať cesty, ako sa posunúť vpred. Vyskytli sa aj problémy, ale pri Vietname verím, že skôr či neskôr sa problémy prekonajú.

Len nedávno sme sa s vietnamským prezidentom rozprávali. Vzťahy s Vietnamom hodnotím veľmi pozitívne; už roky sa tam odvádza dobrá práca.

Pamätám si, že pred štyrmi rokmi prišla na návštevu skupina vietnamských poslancov a mal som s nimi pekný a veľmi úctivý dialóg. Keď je kultúra otvorená, je tam možnosť dialógu, ale ak je uzavretá alebo podozrievavá, dialóg je veľmi ťažký. S Vietnamom je dialóg otvorený, má svoje plusy aj mínusy, ale je otvorený a pomaly sa posúva dopredu. Vyskytli sa určité problémy, ale podarilo sa ich vyriešiť.

Ak na cestu do Vietnamu nepôjdem ja, určite tam pôjde Ján XXIV. Určite tá cesta bude, pretože je to krajina, ktorá si zaslúži pokrok a má moje sympatie.

Čo sa týka ďalších ciest, je tu Marseille a potom ešte jedna cesta do malej krajiny v Európe, no uvidíme, či sa nám to podarí. Ale aby som povedal pravdu, nie je pre mňa teraz už také ľahké vydať sa na cestu ako na začiatku. V chôdzi mám obmedzenia a to ma limituje, ale uvidíme.“

Fausto Gasparroni (ANSA)

Vaša Svätosť, vaše nedávne poznámky k mladým ruským katolíkom o „veľkej matke Rusi“, o dedičstve takých osobností, ako boli Peter Veľký a Katarína II., podnietili diskusiu. Tieto poznámky veľmi podráždili napríklad Ukrajincov, mali aj diplomatické dôsledky a do istej miery boli vnímané takmer ako vyzdvihovanie ruského imperializmu a dokonca akési schvaľovanie Putinovej politiky. Chcel som sa vás opýtať: prečo ste cítili potrebu vysloviť tieto výroky, či ste zvažovali ich vyslovenie, či by ste ich zopakovali? A tiež, len aby bolo jasné, môžete nám povedať, čo si myslíte o imperializme a najmä o ruskom imperializme?

Pápež František:

„Hovorme o kontexte: išlo o dialóg s mladými Rusmi. Na konci dialógu som im odovzdal posolstvo, ktoré vždy opakujem: aby prevzali zodpovednosť za svoje dedičstvo. Prvý bod znie: prijmite zodpovednosť za svoje dedičstvo. Všade hovorím to isté. S týmto zámerom sa snažím vytvoriť dialóg aj medzi starými rodičmi a vnúčatami – aby vnúčatá prevzali dedičstvo. Hovorím to všade, a to bolo to posolstvo.

Druhý bod, aby som objasnil, čo mám na mysli pod dedičstvom: spomenul som myšlienku veľkého Ruska, pretože ruské dedičstvo je veľmi dobré a veľmi krásne. Spomeňte si na oblasť literatúry, hudby, vráťme sa k Dostojevskému, ktorý nám dnes hovorí o zrelom humanizme. Rusko prevzalo zodpovednosť za tento humanizmus, ktorý sa rozvinul v umení a literatúre. To by bol ten druhý aspekt, keď som hovoril o dedičstve.

Tretí bod možno nebol vhodný, ale keď som hovoril o veľkom Rusku, ani nie tak v geografickom zmysle, ako v kultúrnom, spomenul som si, čo nás učili v škole: Peter I., Katarína II. A prišiel tento tretí bod, ktorý možno nebol celkom správny. Ja neviem. Nech nám to povedia historici. Ale bola to dodatočná poznámka, ktorá mi prišla na um, pretože som sa to učil v škole.

To, čo som hovoril mladým Rusom, je, aby prevzali zodpovednosť za svoje dedičstvo, aby sa ujali svojho dedičstva, to znamená, aby ho „nekupovali“ inde. Prevziať svoj odkaz. A aký odkaz zanechalo veľké Rusko? Ruská kultúra má veľkú krásu a hĺbku a nemala by sa rušiť kvôli politickým problémom. V Rusku boli temné roky, ale jeho dedičsto zostalo vždy nedotknuté.

Potom ste hovorili o imperializme a ja som nemyslel na imperializmus, keď som to povedal. Hovoril som o kultúre a odovzdávanie kultúry nikdy nie je imperiálne, nikdy. Vždy je to dialóg, a o tom som hovoril.

Je pravda, že existujú imperializmy, ktoré chcú vnútiť svoju ideológiu. Tu sa zastavím: keď sa kultúra „destiluje“ a mení sa na ideológiu, je to jed. Kultúra sa používa, ale je „vydestilovaná“ na ideológiu. Musíme rozlišovať kultúru nejakého národa od ideológií, ktoré sa potom objavia u nejakého filozofa či politika tohto národa. A to hovorím za všetkých, aj za cirkev.

V cirkvi sa často objavujú ideológie, ktoré ju oddeľujú od života, ktorý vychádza z koreňa a smeruje nahor. Oddeľujú cirkev od vplyvu Ducha Svätého.

Ideológia nie je schopná vtelenia, je to len idea. Keď však ideológia naberie na sile a stane sa politikou, zvyčajne sa stáva diktatúrou. Stáva sa neschopnosťou viesť dialóg, napredovať s kultúrami. A to robia imperializmy. Imperializmus sa vždy upevňuje ideológiou.

Aj v cirkvi musíme rozlišovať medzi učením a ideológiou: pravé učenie nikdy nie je ideologické, nikdy. Je zakorenené vo svätom veriacom Božom ľude. Naopak, ideológia je odtrhnutá od reality, odtrhnutá od ľudí... Neviem, či som odpovedal na vašu otázku.“

Robert Messner (DPA)

Dobrý deň. Otázka k vašej aktualizácii Laudato si': možno ju chápať ako prejav sympatií s environmentálnymi aktivistami, ako je „Posledná generácia“, ktorí organizujú veľmi demonštratívne protesty? Je v tejto aktualizácii aj posolstvo pre mladých aktivistov, ktorí vychádzajú do ulíc?

Pápež František:

„Vo všeobecnosti sa týchto extrémistov nedotýkam. Ale mladí ľudia sú znepokojení. Jeden dobrý taliansky vedec – mali sme stretnutie v Akadémii vied – predniesol dobrý prejav a na záver povedal: „Nechcel by som, aby moja vnučka, ktorá sa narodila včera, žila o tridsať rokov v takomto škaredom svete.“

Mladí ľudia myslia na budúcnosť. V tomto zmysle sa mi páči, že dobre bojujú, ale keď sa do toho zapojí ideológia, politický nátlak alebo sa to použije na to, tak to zlyháva.

Moja apoštolská exhortácia vyjde na sviatok svätého Františka 4. októbra a je to prehľad toho, čo sa udialo od COP (Dohoda o zmene klímy, pozn. prekl.) v Paríži, ktorá bola doteraz možno najplodnejšia, až po dnes. Sú v nej správy o niektorých COP a o niektorých veciach, ktoré sa ešte nevyriešili a sú naliehavé. Nie je taká rozsiahla ako Laudato si', ale je pokračovaním Laudato si' o nových veciach a je aj analýzou situácie.“

Etienne Loraillère (KTO TV)

Chceli by ste synodálnu cirkev v Mongolsku a na celom svete. Októbrové zhromaždenie je už ovocím práce Božieho ľudu. Ako sa môžu do tejto fázy zapojiť pokrstení z celého sveta? Ako sa dá vyhnúť ideologickej polarizácii? A budú účastníci schopní verejne hovoriť a zdieľať to, čo prežívajú, aby bolo možné kráčať spolu s nimi? Alebo bude celý proces súkromný?

Pápež František:

„Hovorili ste o tom, ako sa vyhnúť ideologickému tlaku. Na synode nie je miesto pre ideológiu, pretože tam ide o inú dynamiku. Synoda je o dialógu: medzi pokrstenými, medzi členmi cirkvi, o živote cirkvi, o dialógu so svetom, o problémoch, ktoré sa týkajú dnešného ľudstva.

Keď však niekto uvažuje o nastúpení na cestu ideológie, synoda sa končí. Na synode nie je miesto pre ideológiu, ale je tu priestor pre dialóg, pre rozhovor medzi sebou ako s bratmi a sestrami, a na diskusiu o učení cirkvi, teda pohyb vpred.

Potom chcem zdôrazniť, že synodalita nie je môj vynález, ale svätého Pavla VI. Keď sa skončil Druhý vatikánsky koncil, uvedomil si, že na Západe cirkev stratila synodálny rozmer, pričom Východná cirkev ho stále má. Z tohto dôvodu pápež vytvoril Sekretariát biskupskej synody, ktorý počas týchto šesťdesiatich rokoch pokračuje v reflexii synodálnym spôsobom ako v neustálom napredovaní, v pohybe vpred.

Na päťdesiate výročie tohto rozhodnutia svätého Pavla VI. som podpísal a zverejnil dokument o tom, čo je synoda a ako sa posunula vpred. A teraz sa posunula dopredu, viac dozrela a preto som si myslel, že by bolo veľmi dobré mať synodu o synodalite. Synoda nie je trendom, ale je to starobylá skutočnosť, keďže Východná cirkev ju mala vždy.

Ale otázka znie, ako žiť synodalitu ako kresťania? Ako som už povedal, žiť bez toho, aby sme podľahli ideológiám.

K priebehu zhromaždenia: je tu jedna vec, ktorú musíme chrániť, a tou je synodálna atmosféra. Toto nie je televízny program, kde sa hovorí o všetkom, to nie. Je to náboženský moment, je to moment náboženskej výmeny.

V synodálnych úvodoch sa bude hovoriť po tri až štyri minúty, zaznejú tri prejavy a potom budú tri až štyri minúty ticha na modlitbu. Potom ďalšie tri a modlitba. Bez tohto ducha modlitby niet synodality, stáva sa z nej politika a parlamentarizmus. Synoda nie je parlament.

Čo sa týka súkromia diskusií: existuje jedno oddelenie, ktoré vedie Dr. Ruffini (prefekt vatikánskeho dikastéria pre komunikáciu, pozn. red.), ktorý je tu a ktorý bude vydávať tlačové správy o priebehu synody. Na synode je potrebné chrániť religiozitu a chrániť aj slobodu tých, ktorí hovoria. Na tento účel bude existovať komisia, ktorej predsedá Dr. Ruffini a ktorá bude poskytovať informácie o priebehu synody.“

Antonio PELAYO (Vida Nueva)

Svätý Otec, práve ste hovorili o synode a všetci s vami súhlasíme, že táto synoda vyvolala veľkú zvedavosť a veľký záujem. Žiaľ, priniesla aj veľa kritiky zo strany katolíckych kruhov. Odvolávam sa teraz na knihu s prológom kardinála Burkeho, ktorý hovorí, že synoda je pandorina skrinka, z ktorej vzídu všetky pohromy pre cirkev. Čo si myslíte o tomto postoji? Myslíte si, že bude prekonaný realitou alebo by mohol tento názor ovplyvniť synodu?

Pápež František:

„Neviem, či som to už spomínal, ale pred niekoľkými mesiacmi som volal do Karmelu jednej karmelitánke. „Ako sa darí rehoľným sestrám, matka predstavená?“ Bol to netaliansky Karmel. A predstavená mi na otázku odpovedala, ale nakoniec dodala: „Vaša Svätosť, máme strach z tejto synody.“ „Čo sa deje? Chcete poslať sestru na synodu?“, povedal som žartovne. „Nie, bojíme sa, že zmeníte učenie.“ Takú mala predstavu...

Ale ak pôjdete ku koreňom týchto myšlienok, nájdete ideológie. Vždy, keď sa niekto chce odpútať od cesty spoločenstva v cirkvi, to, čo ho vždy ťahá preč, je ideológia. Obviňujú cirkev z toho či onoho, ale nikdy neobvinia z toho, čo je pravda, že je zložená z hriešnikov. Nikdy nehovoria o jej hriešnosti... Obhajujú tzv. „doktrínu“, učenie ako destilovanú vodu, ktorá nemá chuť a nie je pravým katolíckym učením, ktoré je v Kréde. Pritom to ľudí veľmi často pohoršuje. Aká škandalózna je myšlienka, že Boh sa stal telom, že Boh sa stal človekom, že Panna Mária si zachovala panenstvo? To ich pohoršuje.“

Cindy Wooden (CNS)

Dobré ráno, Vaša Svätosť, chcela by som nadviazať na otázku môjho francúzskeho kolegu o synode a informáciách. Toľko laických veriacich venovalo množstvo času, modlitieb, zapojenia sa do rozprávania a počúvania. Chcú vedieť, čo sa deje počas synody a zhromaždenia. A hovorili ste o svojej skúsenosti zo synody o rehoľníkoch, počas ktorej niektorí ľudia hovorili: „Toto tam nedávajte...“, „Toto nemôžete povedať...“. My novinári nemáme prístup ani na zhromaždenie a generálne zasadnutia. Ako si môžeme byť istí, že to, čo sa nám „servíruje“, je pravda? Neexistuje možnosť byť voči novinárom trochu otvorenejší?

Pápež František:

„Ale synoda je veľmi otvorená! Je tu komisia, ktorej predsedá Paolo Ruffini (prefekt vatikánskeho dikastéria pre komunikáciu, pozn. red.), ktorá bude každý deň podávať správy.

Je dobré, že táto komisia bude rešpektovať prejavy všetkých a bude sa snažiť, aby to nebolo iba akési „táranie“, ale aby sa hovorili veci práve o priebehu synody, ktoré sú konštruktívne pre cirkev, a nie politické klebety.

Výbor nemá ľahkú úlohu, keď má povedať: „Dnes išla úvaha takýmto smerom“ a má pritom odovzdať cirkevného ducha, nie politického. Parlament je niečo iné ako synoda. Nezabúdajte, že protagonistom synody je Duch Svätý. A ako sa to dá preniesť? To je dôvod, prečo je potrebné sprostredkovať cirkevný pokrok.“

Vincenzo Romeo (RAI TG 2)

Dobrý deň, Vaša Svätosť. Ste pápežom periférie a periféria, najmä v Taliansku, veľmi trpí. Zažili sme niekoľko znepokojujúcich prípadov násilia, degradácie... Napríklad neďaleko Neapola vás jeden farár, don Maurizio Patriciello (farár v Caivane, pozn. red.), dokonca pozval, aby ste išli tam a potom do Palerma na Sicílii. Čo je možné robiť? Navštívili ste „villas miserias“ v Buenos Aires, takže s tým máte skúsenosti. Aj naša premiérka navštívila jednu z týchto periférií. Veľa sa o tom diskutuje. Čo sa dá urobiť, čo môžu cirkev aj štátne inštitúcie urobiť, aby sa prekonala táto degradácia a aby sa periférie stali skutočnou súčasťou krajiny?

Pápež František:

„Hovoríte o perifériách ako sú slumy: treba tam ísť a pracovať tam, ako to urobili v Buenos Aires kňazi, ktorí tam pracovali – tím kňazov s pomocným biskupom na čele. Musíme byť k tomu otvorení, vlády musia byť otvorené, všetky vlády sveta. Sú však periférie, ktoré sú tragické.

Vrátim sa k hroznej periférii, ktorú sa ľudia snažia zakryť: k periférii Rohingov. Rohingovia trpia. Nie sú to kresťania, sú to moslimovia, ale trpia, pretože boli premenení na perifériu, boli vyhnaní. Musíme vidieť rôzne typy periférií a tiež sa naučiť, že periféria je miesto, kde je ľudská realita zjavnejšia a menej sofistikovaná. Sú tam aj zlé momenty, nechcem to idealizovať, ale ľudská realita je tam lepšie vnímaná.

Jeden filozof raz povedal niečo, čo ma veľmi zasiahlo: „Skutočnosť sa najlepšie chápe z periférie.“ Musíme sa rozprávať s perifériami a vlády musia uplatňovať skutočnú sociálnu spravodlivosť uprostred rôznych sociálnych periférií a tiež ideologických periférií, aby sme ich podnietili rozprávať sa. Mnohokrát je to totiž nejaká znamenitá ideologická periféria, ktorá provokuje sociálne periférie. Svet periférií nie je jednoduchý. Ďakujem.“

(Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News, sr. Zuzana Škrinárová SSS)



( TK KBS, VaticanNews, zs; ml ) 20230906004   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]