Vatikán 29. septembra (VaticanNews) Dokument Pápežskej komisie na ochranu maloletých vyzýva cirkevných predstaviteľov, aby vzhľadom na dôležité udalosti nadchádzajúcich dní vo Vatikáne využili všetky možné metódy na prekonanie súčasných nedostatkov a medzier v práci v oblasti boja proti násiliu a jeho prevencie.

Pri príležitosti konzistória na vymenovanie nových kardinálov 30. septembra a len niekoľko dní pred otvorením 16. riadneho generálneho zhromaždenia biskupskej synody 4. októbra prichádza Pápežská komisia na ochranu maloletých s výzvou na prijatie opatrení v oblasti, ktorá patrí do jej kompetencie.

Načrtnuté sú tri cesty: solidarita, ku ktorej vyzýva voči obetiam a tým, ktorí prežili, vo svetle pokračujúcich odhalení zneužívania; zintenzívnenie angažovanosti cirkevných predstaviteľov a zdrojov na podporu ochrany pred zneužívaním všade na svete; a uvedomenie si, že ochrana je prioritou synody o synodalite.

Solidarita s tými, ktorí túžia po spravodlivosti

„Ako Pápežská komisia na ochranu maloletých,“ hovorí dokument zverejnený 27. septembra, „vyjadrujeme hlboký zármutok a bezpodmienečnú solidaritu najmä s obeťami a tými, ktorí prežili toľko ohavných zločinov spáchaných v Cirkvi. Zdá sa, že každý deň prináša nové dôkazy o zneužívaní, ako aj o zatajovaní a zlom riadení zo strany vedenia Cirkvi na celom svete. Zatiaľ čo niektorým prípadom venujú médiá veľkú pozornosť, o iných sa vie len málo — ak vôbec — a mnohí ľudia trpia v tichosti. Každé zneužívanie zahŕňa utrpenie a bolesť zo strašnej zrady, a to nielen zo strany zneužívateľa, ale aj zo strany Cirkvi, ktorá nie je schopná alebo dokonca ochotná čeliť realite svojho konania.

Počúvame a sme znepokojení, pokračuje vyhlásenie, správami o konaní jednotlivcov na zodpovedných pozíciách v Cirkvi, o utrpení postihnutých, ako aj o tragickom dedičstve odporného správania spojeného s laickými a inými hnutiami a mnohými oblasťami inštitucionálneho života Cirkvi. Sme hlboko šokovaní, čítame ďalej, nesmiernym utrpením, pretrvávajúcou bolesťou a opätovnou viktimizáciou, ktorú zažívajú mnohí, a jednoznačne odsudzujeme takéto zločiny — a ich beztrestnosť — spáchané na toľkých našich bratoch a sestrách. Opätovne potvrdzujeme svoje pevné odhodlanie pracovať na tom, aby sme tieto odsúdeniahodné činy v čo najväčšej miere vykorenili z Cirkvi.

V dokumente sa ďalej hovorí o nedávno zverejnených prípadoch, ktoré poukazujú na tragické nedostatky v normách určených na potrestanie páchateľov zneužívania, ako aj na zabezpečenie riadneho procesu zo strany tých, ktorých povinnosťou je tieto delikty riešiť. Komisia uznáva, že sme veľmi pozadu pri odstraňovaní nedostatkov v postupoch, ktoré zanechávajú obete zranené a v nevedomosti počas rozhodovania o prípade aj po ňom. Budeme naďalej kontrolovať, čo nefunguje, a trvať na tom, aby sa vykonali potrebné zmeny, aby všetci, ktorých sa tieto ohavné zločiny týkajú, mali prístup k pravde, spravodlivosti a odškodneniu.

Zdôrazňujeme, že sa tiež zaväzujeme využiť svoju úlohu a naliehať na ostatných cirkevných predstaviteľov, ktorí majú zodpovednosť za riešenie týchto zločinov, aby účinne vykonávali svoje poslanie, minimalizovali riziko ďalších trestných činov a zabezpečili rešpektujúce prostredie pre všetkých.“

Výzva k obráteniu pre cirkevných predstaviteľov

„Naša komisia,“ pokračuje text, „bola zriadená krátko po zvolení pápeža Františka v roku 2013. V súčinnosti s Radou kardinálov dohliadala na viaceré iniciatívy, ktoré upozornili na realitu sexuálneho zneužívania a potrebu ráznych reforiem na riešenie zneužívania aj jeho nesprávneho riešenia zo strany cirkevných predstaviteľov. V súčasnosti prebieha proces zjednotenia a konsolidácie nášho úsilia s úsilím Dikastéria pre náuku viery a všetkých orgánov Rímskej kúrie, ktorých činnosť má vplyv na ochranu v Cirkvi na celom svete.

Päť rokov po samite o ochrane maloletých v roku 2019, na ktorom sa zišli cirkevní predstavitelia z celého sveta, však pretrváva hlboké sklamanie, najmä medzi tými, ktorí hľadajú spravodlivosť za utrpené krivdy: nikto by nemal prosiť o spravodlivosť v Cirkvi. Neprijateľný odpor, ktorý pretrváva, svedčí o škandalóznom nedostatku angažovanosti mnohých ľudí v Cirkvi, ktorý sa často znásobuje vážnym nedostatkom zdrojov. Pápež František nás upozornil, že nerovnosti vo svete nesmú zamoriť aj Cirkev.

Účinná zmena môže nastať len prostredníctvom pastoračného obrátenia cirkevných predstaviteľov. V čase, keď sa v konzistóriu stretáva kolégium kardinálov, nás povzbudzujú časté napomenutia Svätého Otca adresované tým, ktorí sú povolaní k tejto osobitnej úlohe; úlohe, ktorej zodpovednosť znamená, že krv, ktorú treba preliať, je ich vlastná, nie tých, ktorí sú pod ich starostlivosťou. Vymenovanie nových kardinálov ako vzor odvážneho sebaobetovania je vhodnou chvíľou na zamyslenie, pokánie a obnovenie nášho neochvejného záväzku chrániť a brániť tých najzraniteľnejších s využitím všetkých možných prostriedkov.

Vyzývame všetkých, ktorí sú združení v kardinálskom kolégiu, aby pamätali na obete a ich rodiny a aby do svojho sľubu vernosti zahrnuli záväzok, že si budú naďalej neochvejne ctiť tých, ktorí boli postihnutí sexuálnym zneužívaním, a že sa k nim pridajú v spoločnom hľadaní pravdy a spravodlivosti. K tomuto záväzku by sa mali pripojiť všetci biskupi a rehoľní predstavení. Spolu so všetkými tými, ktorí boli zneužití a znášali následky zneužívania, povedzme: ,Dosť!‘“

Kresťanská výzva na zmenu

„Dôležitý moment na podporu tohto úsilia,“ pokračuje nóta, „spočíva v nadchádzajúcej synode o synodalite. Realita sexuálneho zneužívania v našej Cirkvi je v centre pozornosti synody. Týka sa toho, kým sme ako spoločenstvo viery založené na Ježišovi. Prelína sa s diskusiami o modeloch vedenia, úlohách v službe, profesionálnych normách správania a správnych vzťahoch, a to tak medzi sebou navzájom, ako aj s celým stvorením. Žiadame, píše sa v dokumente, aby sexuálne zneužívanie v cirkvi prenikalo do vašich diskusií, keď sa zaoberáte otázkami učenia, služby, formácie a riadenia. Ak sa považujeme za zmierovacie spoločenstvo, posvätná bohoslužba Cirkvi by mala nájsť primerané začlenenie a vyjadrenie aj tohto najintímnejšieho zlyhania samotnej Cirkvi. Hoci sa niekedy môže zdať, že ide o náročný súbor otázok, ktoré treba riešiť, pridajte sa k nám a postavte sa tejto výzve, aby sme mohli riešiť hrozbu, ktorú sexuálne zneužívanie predstavuje pre dôveryhodnosť Cirkvi pri ohlasovaní evanjelia.“

Komuniké sa končí sériou výziev, aby synoda okrem iného venovala značný čas a priestor začleneniu svedectva obetí/preživších do svojej práce, ako aj aby sa usilovala o to, aby sa Cirkevné služby čo najskôr stali miestami prijatia, empatie a zmierenia pre tých, ktorí boli zneužívaním postihnutí, čo povedie ku dňu, keď budú všetky deti chránené vhodnými, známymi a zavedenými bezpečnostnými politikami a postupmi. „Naliehavo vás vyzývame, aby ste pracovali na týchto dlho očakávaných cieľoch: nielen jeden alebo dva dni počas vášho stretnutia, ale počas celého procesu synody. Ich dosiahnutie,“ uzatvára text Pápežskej komisie pre ochranu maloletých, „bude znamením úspechu synody, znamením, že kráčame so zranenými a zabudnutými ako učeníci jediného Pána a hľadáme lepšiu cestu.“