[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je štvrtok 23. 05. 2024   Meniny má Želmíra      Pošlite tip TK KBS [RSS][Email][Mobile][Twitter][Instagram][Threads][Facebook] Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  máj  >>
poutstštpisone
  12345
6789101112
13141516171819
20212223242526
2728293031  

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast:
Google|Apple|Spotify

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Pápež pri ekumenickej vigílii na Námestí sv. Petra: Boh hovorí v tichu
P:3, 02. 10. 2023 12:29, ZAH

Vatikán 2. októbr (VaticanNews) V sobotu 30. septembra pápež František s patriarchom Bartolomejom I., canterburským arcibiskupom Welbym a predstaviteľmi ďalších kresťanských denominácií predsedal predsynodálnej ekumenickej modlitbe na Námestí sv. Petra. Spolu s mnohými mladými ľuďmi sa zhromaždili v modlitbe k Duchu Svätému. Prinášame plné znenie príhovoru Svätého Otca.

Ekumenická modlitbová vigília „Spoločne“ („Together“)

„Together“. „Spoločne“. Ako prvotné kresťanské spoločenstvo v deň Turíc. Ako jediné stádo, ktoré miluje a zhromažďuje jeden pastier, Ježiš. Ako veľký zástup zo Zjavenia sv. apoštola Jána, sme tu my, bratia a sestry „z každého národa, kmeňa, ľudu a jazyka“ (Zjv 7, 9). Pochádzame z rôznych spoločenstiev a krajín, sme dcérami a synmi toho istého Otca, oživovaní Duchom Svätým, ktorého sme prijali v krste a sme povolaní k tej istej nádeji (porov. Ef 4, 4-5).

Ďakujem vám za vašu prítomnosť. Ďakujem komunite Taizé za túto iniciatívu. S veľkou láskou pozdravujem cirkevných predstaviteľov, vedúcich a delegácie rôznych kresťanských tradícií a pozdravujem vás všetkých, najmä mladých: ďakujem. Ďakujem vám, že ste prišli do Ríma pred Riadnym generálnym zhromaždením Biskupskej synody, v predvečer duchovnej obnovy, ktorá mu predchádza, modliť sa za nás a s nami.

„Syn-odos“: kráčajme spolu, nielen katolíci, ale všetci kresťania, celý pokrstený ľud, celý Boží ľud, pretože „len spoločne môžeme byť jednotou všetkých“ (J. A. MÖHLER, Symbolik oder Darstellung der dogmatischen Gegensätze der Katholiken und Protestanten nach ihren öffentlichen Bekenntnisschriften, II, Köln-Olten 1961, 698).

Podobne ako veľký zástup z Apokalypsy sme sa modlili v tichu, počúvali sme „veľké ticho“ (porov. Zjv 8, 1). A ticho je dôležité, je mocné: môže vyjadriť nevysloviteľný smútok, keď čelíme nešťastiu, ale aj v radostných chvíľach, je to radosť, ktorá presahuje slová. Preto by som sa chcel spolu s vami krátko zamyslieť nad významom ticha v živote veriaceho človeka, v živote Cirkvi a pri napredovaní k jednote kresťanov.

Zostrih z vigílie

Zdroj: VaticanNews

Po prvé, ticho je zásadné v živote veriaceho človeka. V skutočnosti je na začiatku a na konci Kristovho pozemského života. Slovo Otca, sa stalo „tichom“ v jasliach aj na kríži, v noci Narodenia Pána aj vo Veľkej noci. Dnes večer sme my kresťania stáli v tichu pred Krížom Sv. Damiána, ako učeníci, ktorí počúvajú pred krížom, ktorý je katedrou Majstra. Naše ticho nebolo prázdne, ale bola to chvíľa plná očakávania a odhodlanosti. Vo svete plnom hluku už nie sme zvyknutí na ticho, ba niekedy ho ťažko znášame, pretože nás prináša pred Pána a konfrontuje so sebou samými. A predsa je základom slova a života.

Svätý Pavol hovorí, že tajomstvo vteleného Slova bolo „od večnosti skryté“ (Rim 16, 25), čím nás učí, že ticho stráži tajomstvo, tak ako Abrahám strážil zmluvu, podobne ako Panna Mária strážila vo svojom lone život svojho Syna a vo svojom srdci uvažovala o ňom (porov. Lk 1, 31; 2, 19. 51).

Na druhej strane pravda nepotrebuje násilné výkriky, aby sa dostala k srdciam ľudí. Boh nemá rád hurhaj a krik, ohováranie a hluk: radšej, Boh sa prihovára „šepotom jemného vánku“ ako to urobil s Eliášom (1 Kr 19, 12), prostredníctvom „znejúcej struny ticha“. A tak aj my, ako Abrahám, Eliáš a Panna Mária, sa potrebujeme oslobodiť od toľkého hluku, aby sme počuli jeho hlas. Lebo len v našom tichu zaznieva jeho Slovo.

Po druhé je ticho zásadné v živote Cirkvi. V Skutkoch apoštolov sa píše, že po Petrovej reči na jeruzalemskom koncile „celé zhromaždenie stíchlo“ (Sk 15, 12) a pripravovalo sa na prijatie svedectva Pavla a Barnabáša o znameniach a zázrakoch, ktoré Boh vykonal medzi národmi. To nám pripomína, že ticho v cirkevnom spoločenstve umožňuje bratskú komunikáciu, v ktorej Duch Svätý harmonizuje uhly pohľadu, pretože On je harmónia. Byť synodálny znamená takto sa navzájom prijímať s vedomím, že každý z nás má o čom svedčiť a čomu sa učiť, pričom sa spájame, aby sme počúvali „Ducha pravdy“ (Jn 14, 17), aby sme vedeli, čo „hovorí cirkvám“ (Zjv 2, 7).

Práve ticho umožňuje rozlišovanie prostredníctvom pozorného počúvania „nevysloviteľných vzdychov“ (Rim 8, 26) Ducha Svätého, ktoré sa ozývajú, často ukryté v Božom ľude. Prosme preto Ducha o dar počúvania pre účastníkov synody: „počúvať Boha až potiaľ, kým spolu s ním začujeme volanie ľudu; počúvať ľud až potiaľ, aby sme sa nadýchli vôle, ku ktorej nás Boh volá" (Príhovor pri príležitosti modlitbovej vigílie v rámci prípravy na synodu o rodine, 4. októbra 2014).

A napokon do tretice: ticho je zásadné na ceste za jednotou kresťanov. V skutočnosti je základom modlitby, od ktorej sa ekumenizmus začína a bez ktorej je neplodný. Ježiš sa totiž modlil, aby jeho učeníci „boli jedno“ (Jn 17, 21). Modlitba v tichu nám umožňuje prijať dar jednoty „tak, ako to chce Kristus“, „s prostriedkami, ktoré chce On“ (porov. P. COUTURIER, Modlitba za jednotu). Nie však ako jediný výsledok nášho vlastného úsilia a podľa čisto ľudských kritérií. Čím viac sa spoločne obraciame k Pánovi v modlitbe, tým viac cítime, že je to on, kto nás očisťuje a zjednocuje nad rámec rozdielov.

Jednota kresťanov rastie v tichu pred krížom, podobne ako semienka, ktoré dostaneme a ktoré predstavujú rôzne dary udelené Duchom Svätým rôznym tradíciám: je na nás, aby sme ich zasiali v istote, že vzrast dáva jedine Boh (porov. 1 Kor 3, 6). Budú znamením pre nás, ktorí sme zasa povolaní v tichosti odumrieť sebectvu, aby sme pôsobením Ducha Svätého rástli v spoločenstve s Bohom a v bratstve medzi sebou.

Bratia a sestry, preto v spoločnej modlitbe prosme, aby sme sa znova naučili stíšiť: aby sme počúvali Otcov hlas, Ježišovo volanie a vzdychanie Ducha Svätého. Prosme, aby synoda bola časom kairós (milostivým časom) bratstva, miestom, kde Duch Svätý očisťuje Cirkev od ohovárania, ideológií a polarizácie.

Keď sa blížime k významnému výročiu veľkého Nicejského koncilu, prosme, aby sme sa mohli jednotne a v tichosti ako mudrci klaňať tajomstvu Boha, ktorý sa stal človekom, s istotou, že čím bližšie budeme ku Kristovi, tým jednotnejší budeme medzi sebou. A ako mudrcov z Východu viedla do Betlehema hviezda, tak nech nás nebeské svetlo vedie k nášmu jedinému Pánovi a k jednote, za ktorú sa modlil.

Bratia a sestry, vydajme sa spoločne na cestu, v túžbe stretnúť sa s ním, klaňať sa mu a ohlasovať ho, „aby svet uveril“ (I 17, 21).

Preklad: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News, Andrej Klapka, Martin Jarábek



( TK KBS, VaticanNews, ak, mj, ml; pz ) 20231002032   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]