Vatikán 9. októbra (TK KBS) Brífing v Tlačovom stredisku Svätej stolice priblížil priebeh zasadnutia v piatok 6. októbra 2023.

Práca synodálneho zhromaždenia sa naplno rozbehla v atmosfére bratstva, priateľskosti a načúvania. V piatok 6. októbra dopoludnia, medzi 9. a 12:30, sa konala druhá generálna kongregácia (plenárne zhromaždenie) – 351 účastníkov za účasti pápeža – s prejavmi zástupcov 18 menších cirkví (spolu 35) a 22 voľnými prejavmi: každý trval tri minúty a bol popretkávaný prestávkami na ticho a modlitbu.

Popoludní od 16:00 do 19:15 sa rovnakým spôsobom konala tretia generálna kongregácia. Tretie zasadnutie menších kruhov bolo v sobotu 7. októbra dopoludnia, keď sa dokončili správy a predložili sa generálnemu sekretariátu. Práca potom pokračovala v pondelok – po slávení svätej omše pri oltári Baziliky svätého Petra – štvrtou generálnou kongregáciou.

Takýto obraz synody načrtol Paolo Ruffini, prefekt Dikastéria pre komunikáciu a predseda Informačnej komisie synodálneho zhromaždenia, na brífingu s novinármi v piatok 6. októbra v Tlačovom stredisku Svätej stolice. Medzi najčastejšie sa opakujúcimi témami, ktorým sa venovali v užších kruhoch a vo voľných príhovoroch, ktoré nasledovali, prefekt poukázal najmä na formáciu, počnúc tou v seminároch.

Seminaristov je málo a je potrebná lepšia organizácia, bez formalizmov a bez ústupu k ideologickým výmyslom. Väčšia pozornosť formácii však bola venovaná aj kňazom, laikom, katechétom, celej Cirkvi. Diskutovalo sa aj o úlohe laikov a žien, o slávení Eucharistie, liturgii, o význame nedele, modlitbe a živote s chudobnými, o otázke migrantov. Spoločnou témou bola „Cirkev ústretová voči všetkým“.

Sheila Peresová, sekretárka Informačnej komisie, opísala atmosféru vzájomnej výmeny v diskusii. Bolo tam niekoľko chvíľ napätia, ale prevládala radosť, potvrdila. Ruffini potom informoval o niektorých úryvkoch z príhovorov, pričom poukázal na ústredné postavenie Krista – trpiaceho Kristovho tela, ako povedal – v každej prednesenej úvahe. Z toho vyplýva dôležitosť zbaviť sa všetkého, čo sa nepodobá Kristovi, ako Cirkev a ako veriaci, dodal.

V modlitbe dozrieva radikálnosť evanjelia, s istotou pripomenul, že synodalita vychádza z krstu a že je vhodné trvať na formačných procesoch. Nechýbali úvahy o pokušení strachu v kontexte dialógu s druhým, akoby dialóg mohol narušiť identitu, zatiaľ čo je, naopak, príležitosťou na stretnutie.

Ako model synodálnej skúsenosti bola navrhnutá postava pastiera, ktorý vchádza do ovčinca a vychádza z neho, pričom sa upozorňovalo aj na kritickosť rizika uchopenia moci. Okrem toho štýl synodality v žiadnom prípade neruší postavu a otcovstvo pastiera. Pastieri, zaznelo vo voľných príhovoroch, sú otcovia a matky, ktorí spoločne oslovujú srdce sveta. Aj v otázke prijímania a sprevádzania migrantov sa postava pastiera, biskupa, vrátila a musí zohrávať ústrednú úlohu.

Ruffini vysvetlil, že v príhovoroch v užších kruhoch sa kládol veľký dôraz na Cirkev ako rodinu a úlohu rodín v Cirkvi, pretože v rodine je vždy miesto pre všetkých. Zvlášť významné potom bolo posolstvo adresované tým, ktorí sa na synode nemohli zúčastniť, pretože boli prenasledovaní: účastníci pripomenuli mučeníctvo mnohých kresťanov v súčasnosti. A potlesk – v priebehu času venovaného voľným intervenciám – podčiarkol blízkosť utrpenia ukrajinského ľudu v tomto vojnovom období. Zaznelo aj želanie, aby Východ a Západ dýchali spolu ako dvoje pľúc, podľa výroku, ktorý zaznel od svätého Jána Pavla II.

Pripomenutý bol aj výrok Benedikta XVI. niekoľkokrát zopakovaný pápežom Františkom, že Cirkev rastie príťažlivosťou, a nie prozelytizmom. Spomenutá bola aj revízia cirkevných štruktúr. Najmä so záväzkom byť prijímajúcim spoločenstvom, a teda pochopiť, čo je potrebné zmeniť, aby sa dvere skutočne otvorili všetkým.

Spoločenstvo je ľahšie pochopiteľné a vysvetliteľné ako slovo synodalita, zaznelo. A výrečný obraz kríža z kostola svätého Damiána (v centre sobotňajšej vigílie a umiestnený v átriu Auly Pavla VI.) všetkým neustále znovu pripomína poslanie nápravy Cirkvi. Úlohu, ktorá zahŕňa snahu očistiť Cirkev od zvykov, ktoré nezodpovedajú evanjeliu. A v tom spočíva problém klerikalizmu, ktorý sťažuje synodalitu.

Ľudia však čakajú na samaritánsku Cirkev, čakajú na kňazov pripravených prebudiť krstné kňazstvo. Skrátka cirkevné spoločenstvo, ktoré nie je len pre dokonalých, ale ktoré miluje všetky svoje deti v každom ohľade, najmä tie na periférii.

Ruffini poznamenal, že vo voľných príhovoroch sa osobitný dôraz kládol na komunikáciu so zreteľom na mladých ľudí, pričom pripomenul potrebu prítomnosti Cirkvi v tomto kontexte. Ide o to, aby sme nezabudli, že Kristus je cesta a že sa musíme vrátiť k tomu podstatnému, aby sme boli Cirkvou vychádzajúcou von. Práve mystika synodality sa môže stať metódou a odpoveďou Cirkvi na problémy sveta, teda kresťanským spôsobom prijímania kresťanských rozhodnutí.

Druhá časť brífingu, prerušovaná otázkami novinárov, ponúkla Ruffinimu príležitosť vrátiť sa k niektorým bodom, ktoré sa objavili počas zhromaždenia.Prefekt predovšetkým zopakoval dôležitosť osobného rozlišovania členov synody a vyzdvihol zvýšenú prítomnosť žien, pričom zdôraznil, že počas reflexie dostali priestor témy ako adopcia, materstvo a úloha žien v Cirkvi. Na záver sa prefekt vrátil k ústrednému postaveniu Ducha Svätého v kontexte synodálnej skúsenosti a zopakoval, že zhromaždenie predstavuje Boží ľud na ceste, ktorý sa zhromaždil na modlitbu, spoločný rozhovor a rozlišovanie s postojom viery a dôvery v pomoc Ducha.

L'Osservatore Romano/VaticanNews