Pápež František: Evanjelium nemožno ohlasovať abstraktne, vždy musí byť inkulturované P:3, 25. 10. 2023 11:35, ZAH
Vatikán 25. októbra (Cirkev.cz) Pápež František počas dnešnej pravidelnej generálnej audiencie na Námestí sv. Petra pokračoval v katechéze o ľuďoch, ktorí stelesňovali apoštolskú horlivosť. Vo svojom príhovore sa zamýšľal nad odkazom sv. Cyrila a Metoda, spolupatrónov Európy. Prinášame plné znenie príhovoru.
-
Drahí bratia a sestry, dobré ráno!
Dnes vám budem rozprávať o dvoch bratoch, ktorí sú na Východe známi, do tej miery, že bývajú nazývaní „apoštoli Slovanov“. Reč je o svätých Cyrilovi a Metodovi. Narodili sa v Grécku v 9. storočí v šľachtickej rodine, zriekli sa však politickej kariéry a svoj život zasvätili v mníšskom živote. Ich sen o živote v ústraní však netrval dlho. Boli vyslaní ako misionári na Veľkú Moravu, ktorá v tom čase zahŕňala mnoho národov. Sčasti už boli evanjelizované, ale prežívalo v nich mnoho pohanských zvykov a tradícií. Ich knieža požiadal o učiteľa, ktorý by im objasnil kresťanskú vieru v ich rodnom jazyku.
Prvou úlohou Cyrila a Metoda preto bolo dôkladne sa zoznámiť s kultúrou týchto národov. Ako refrén sa nám neustále vracia, že vieru je potrebné inkulturovať a kultúru evanjelizovať. Inkulturácia viery, evanjelizácia kultúry, to platí vždy! Cyril sa pýta, či majú abecedu; odpovedajé, že nie. A on odpovedá: „A či je možné napísať reč na vode?“ Pre hlásanie evanjelia a pre modlitbu je skutočne potrebné mať vhodný, príhodný, zvláštny nástroj. Vymyslel teda hlaholiku. Preložil Bibliu a liturgické texty. Ľudia cítia, že kresťanská viera už nie je „cudzia“, že sa inkulturovala, stáva sa ich vierou, vyslovovanou v ich materinskom jazyku. Len si to predstavte: dvaja grécki mnísi dávajú Slovanom abecedu. Práve táto otvorenosť srdca medzi nimi zakorenila evanjelium. Títo dvaja mnísi sa nebáli, boli odvážni.
Čoskoro sa však rozpútali spory s niektorými zástancami latinskej liturgie, ktorí cítili, že sú pripravení o monopol ohlasovania medzi Slovanmi – zasa jeden boj vo vnútri Cirkvi, vždy je to podobné! Ich námietka je síce náboženská, ale iba zdanlivo: Boha možno chváliť – hovoria – iba v troch jazykoch napísaných na kríži, po hebrejsky, grécky a latinsky. Ich mentalita bola uzatvorená, aby obhájili svoju autonómiu. Cyril však odpovedá rázne: Boh chce, aby ho každý národ chválil vo svojom jazyku. Spolu so svojím bratom Metodom sa obrátil na pápeža a ten schválil ich liturgické texty v slovanskom jazyku, nechal ich položiť na oltár Kostola Panny Márie Väčšej (Santa Maria Maggiore) a zaspieval spolu s nimi chvály Pána podľa týhto kníh. Cyril zomrel o niekoľko dní neskôr, jeho pozostatky sú dodnes uctievané tu v Ríme, v Bazilike sv. Klimenta. Metod bol napokon vysvätený za biskupa a poslaný späť na územie Slovanov. Musel tam vytrpieť mnoho, bol dokonca uväznený, avšak, bratia a sestry, my vieme, že Božie slovo nie je spútané a šíri sa medzi týmito národmi.
Pri pohľade na svedectvo týchto dvoch mužov, ktorí boli z vôle sv. Jána Pavla II. zaradení medzi spolupatrónov Európy a o ktorých napísal encykliku Slavorum apostoli, vidíme tri dôležité aspekty.
Predovšetkým je tu jednota. Gréci, pápež, Slovania: v tom čase existovalo v Európe nerozdelené kresťansvo, ktoré spolupracovalo na evanjelizácii.
Druhým dôležitým aspektom je inkulturácia, o ktorej, ako som už zdôraznil, je potrebné evanjelizovať kultúru! Inkulturácia ukazuje, že evanjelizácia a kultúra spolu úzko súvisia. Evanjelium nemožno ohlasovať abstraktne, v akejsi destilovanej podobe. Nie! Evanjelium musí byť inkulturované a je tiež výrazom kultúry.
A posledným aspektom je sloboda. Pri ohlasovaní evanjelia potrebujeme slobodu, ale sloboda vždy potrebuje odvahu. Človek je tým slobodnejší, čím je odvážnejší a nedáva sa spútať tým, čo slobodu berie.
Bratia a sestry, prosme svätých Cyrila a Metoda, apoštolov Slovanov, aby boli pre iných nástrojmi „slobody v láske“. Buďte tvoriví, vytrvalí a pokorní v modlitbe a službe.
Videozáznam
Zdroj: VaticanNews
Katechézu o vierozvestoch si na námestí vypočulo medzi prítomnými veriacimi aj viacero skupín Slovákov, vrátane pútnikov z Chtelnice. Pred katechézou zaznel biblický úryvok zo Skutkov apoštolov (Sk 11,2-4.15.17)
Keď Peter prišiel do Jeruzalema, tí, čo boli z obriezky, mu dohovárali: „Vošiel si k neobrezancom a jedol si s nimi!“ Peter im začal rad-radom vysvetľovať: [...] „Keď som potom začal hovoriť, zostúpil na nich Duch Svätý, tak ako na začiatku na nás. [...] Keď im teda Boh dal taký istý dar ako nám, čo sme uverili v Pána Ježiša Krista, ktože som ja, aby som mohol prekážať Bohu?“