Vatikán 15. novembra (VaticanNews) Počas generálnej audiencie v stredu 15. novembra pápež František pokračoval v cykle katechéz o apoštolskej horlivosti, pričom oznámil, že po predstavení svedkov ohlasovania evanjelia, chce v nasledujúcich katechézach zhrnúť tento cyklus do štyroch bodov, inšpirovaných apoštolskou exhortáciou „Evangelii gaudium“, od ktorej tento mesiac uplynie desať rokov.

Prvý bod, na ktorý sa dnes zameral je „radosť z ohlasovania“. Na audiencii na Námestí sv. Petra  nechýbali Slováci, medzi nimi skupiny z farností Michal nad Žitavou a Milošová pri Čadci. Pápež po katechéze a pozdravoch veriacich rôznych jazykov vyslovil výzvu k modlitbe za všetky národy trpiace vojnou:

„Modlime sa, bratia a sestry, za mier, osobitne za sužovanú Ukrajinu, ktorá tak veľmi trpí, a potom za ľudí vo Svätej zemi, v Palestíne a Izraeli. Nezabúdajme ani na Sudán, ktorý tak veľmi trpí. A myslime na všetky ďalšie miesta, kde prebiehajú vojny. Je toľko vojen! Modlime sa za pokoj: každý deň nech si niekto nájde čas na modlitbu za pokoj. Chceme mier. Všetkým žehnám!“

Videozáznam

Zdroj: VaticanNews

Katechéza o evanjelizačnom nadšení (26): Ohlasovanie je radosť

Na úvod generálnej audiencie zaznelo čítanie z Evanjelia podľa Lukáša (2,8-11):

«V tom istom kraji boli pastieri, ktorí v noci bdeli a strážili svoje stádo. Tu zastal pri nich Pánov anjel a ožiarila ich Pánova sláva. Zmocnil sa ich veľký strach, ale anjel im povedal: „Nebojte sa. Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom: Dnes sa vám v Dávidovom meste narodil Spasiteľ, Kristus Pán.»

Drahí bratia a sestry, dobré ráno!

po tom, čo sme sa stretli s rozličnými svedkami ohlasovania evanjelia, zhrniem tento cyklus katechéz o apoštolskej horlivosti do štyroch bodov, inšpirovaných apoštolskou exhortáciou Evangelii gaudium, od ktorej vydania tento mesiac uplynie desať rokov. Prvý zo štyroch bodov, na ktorý sa dnes pozrieme, sa nemôže týkať ničoho iného, než postoja, od ktorého závisí podstata evanjelizácie: a teda radosti. Radosť. Kresťanské posolstvo, ako sme počuli zo slov, ktoré anjel adresuje pastierom, je ohlasovaním «veľkej radosti» (Lk 2, 10). A čo je dôvodom? Dobrá zvesť, prekvapenie, krásna udalosť? Oveľa viac, je ním osoba: Ježiš! Ježiš je radosťou. On je Bohom, ktorý sa stal človekom a ktorý prišiel k nám. Otázka, drahí bratia a sestry, teda neznie, či ho ohlasovať, ale ako ho ohlasovať, a týmto „ako“ je radosť. Buď Ježiša ohlasujeme s radosťou, alebo ho neohlasujeme, pretože iný spôsob ohlasovania nie je schopný priniesť pravdivú skutočnosť o Ježišovi.

Preto kresťan, ktorý je nešťastný, smutný či nespokojný alebo, čo je ešte horšie, urazený a plný zášte, nie je vierohodný. Bude hovoriť o Ježišovi, no nik mu neuverí! Raz mi jeden človek povedal, keď hovoril o takýchto kresťanoch: „Sú to kresťania s rybacím výrazom tresky!“ Čo znamená, nič nevyjadrujú, sú akýsi nijakí. Radosť je neodmysliteľná. Je nevyhnutné, aby sme bdeli nad svojimi pocitmi.

Evanjelizácia sa koná nezištne, pretože vychádza z plnosti, nie z nátlaku. A keď robíme evanjelizáciu, alebo ju chceme robiť, na základe ideológií, takto to však nejde, - to nie je evanjelizácia, to nie je evanjelium. Evanjelium nie je ideológia: evanjelium je ohlasovanie, hlásanie radosti. Ideológie sú všetky chladné. Evanjelium má teplo radosti. Ideológie sa nevedia usmievať, evanjelium je úsmev, vyvoláva u nás úsmev, pretože sa dotýka našej duše Dobrou zvesťou.

Ježišovo narodenie je v dejinách, tak ako aj v živote, počiatkom radosti. Spomeňme si, čo sa stalo učeníkom z Emauz, ktorí od radosti nemohli uveriť. A potom aj tí ostatní, teda všetci učeníci spolu, keď Ježiš prišiel do Večeradla, od radosti nemohli uveriť. Radosť, že máme zmŕtvychvstalého Ježiša. Stretnutie s Ježišom vždy prináša radosť, a ak to tak nie je, potom to nie je skutočné stretnutie s Ježišom.

To, čo robí Ježiš s učeníkmi nám hovorí, že prví, ktorí majú byť evanjelizovaní, sú učeníci. Tými prvými, ktorí majú byť evanjelizovaní sme my, kresťania. Toto je veľmi dôležité.

Ponorení do dnešnej rýchlej a zmätenej atmosféry by sme sa vlastne aj my mohli ocitnúť v situácii, keď žijeme vieru s jemným pocitom rezignácie, presvedčení, že evanjelium už nikto nepočúva a že už nestojí za námahu ho ohlasovať. Dokonca by sme mohli byť pokúšaní myšlienkou nechať „ostatných“ ísť vlastnou cestou. Naopak, práve teraz je čas vrátiť sa k evanjeliu, aby sme objavili, že Kristus «je stále mladý a je neustálym prameňom novosti» (Evangelii gaudium, 11).

Tak ako tí dvaja z Emauz, vraciame sa do každodenného života s elánom toho, kto našiel poklad - tí dvaja učeníci boli radostní, lebo našli Ježiša a on im zmenil život. A zisťujeme, že ľudstvo oplýva bratmi a sestrami, ktorí čakajú na slovo nádeje. Evanjelium je aj dnes očakávané: človek dneška je ako človek každej doby: potrebuje ho, tak ako aj civilizácia naprogramovanej neviery a inštitucionalizovanej sekularity. Ba predovšetkým spoločnosť, ktorá nedáva priestor náboženskému zmyslu a opúšťa ho, potrebuje Ježiša.

Toto je priaznivá chvíľa na ohlasovanie Ježiša. Preto by som chcel všetkým zopakovať: «Radosť z evanjelia napĺňa srdce a celý život tých, ktorí sa stretávajú s Ježišom. Tí, ktorí sa ním nechávajú zachrániť, sú oslobodení od hriechu, od smútku, od vnútornej prázdnoty, od izolácie. S Ježišom Kristom sa vždy rodí a znovuzrodzuje radosť. (tamže, 1) Nezabúdajme na to.

A ak niekto z nás nevníma túto radosť, nech si položí otázku, či našiel Ježiša. Ide o vnútornú radosť. Evanjelium ide vždy cestou radosti, je to veľké ohlasovanie. Pozývam každého kresťana, nech je kdekoľvek a v akejkoľvek situácii, aby ešte dnes obnovil svoje stretnutie s Ježišom Kristom. Každý z nás nech si dnes nájde chvíľu času a premýšľa: „Ježišu, ty si vo mne: chcem sa s tebou stretnúť každý deň. Ty si osoba, nie idea; ty si spoločník na ceste, nie akýsi program. Ty si Láska, ktorá vyrieši toľko problémov. Ty si začiatok evanjelizácie. Ty, Ježiš, si zdrojom radosti.“ Amen.

Úvod správy: Miroslava Holubíková.
Preklad katechézy: Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu - Vatican News, Andrej Klapka, Zuzana Klimanová