Ukrajina 20. novembra (VaticanNews) Bolo a je tu určité nebezpečenstvo, ale pokiaľ máme možnosť pomáhať, rozhodli sme sa tu zostať, poukazuje na situáciu v Záporoží jedna z tamojších baziliánskych sestier, sestra Lukija Murashko OSBM. V rozhovore pre VaticanNews poukazuje na to, ako je mesto stále plné ľudí, keďže je posledným bodom pred frontovými oblasťami. Zdôrazňuje, že práve pretrvávajúca vzájomná solidarita prežíva, a to tak tam, ako aj na iných, ešte zraniteľnejších miestach.
Ako zdôrazňuje, podpora, ktorú sprostredkúva s ostatnými sestrami baziliánkami, sa týka samotného mesta Záporožie, ale nielen jeho. „Občas napríklad cestujeme smerom na Orichiv, aj do Červeného Jaru, kde stále žije viac ako dvadsať detí,“ upozorňuje. Opisuje, ako tam nad hlavami ľudí lietajú guľky, ktoré zvyčajne smerujú niekam ďalej. Miestni obyvatelia „vidia, že strely lietajú, počujú ich každý deň. Už rozlišujú odlet a prílet, ktoré sú ukrajinské a ktoré ruské,“ zdôrazňuje.
Ako dodáva, takýto život nie je jednoduchý. Ľudia „bývajú v pivniciach, na niektorých iných miestach, nocujú tam s vedomím, že skôr či neskôr môže niečo zasiahnuť ich dom.“ Úrady nariadia evakuáciu, ale miestni obyvatelia nemajú kam ísť. Jedna z rehoľníčok spomína: Jedna žena mi hovorí: ,Tu sme všetci postihnutí a starí ľudia. Kam pôjdeme?‘. Zdôrazňuje to aj sestra Muraszko: „Pre nich je pôda všetkým.“
Bazil konštatuje, že veľa ľudí prišlo v dôsledku vojny o svoj životný majetok. Ich prístup k situácii sa však časom mení. „Na začiatku, keď sme išli do dediny a vrátili sa, niektorí ľudia stále prichádzali a pýtali sa: ,Videli ste tam môj dom? Je celý, sú tam okná? Stojí strecha?',“ spomína mníška. Potom dodáva: „Je to tak? A teraz sa viac uvoľnili a prijali situáciu.“ Hovorí, že mnohí si teraz myslia nasledovné: „Ak je to preč, je to preč, je dobré byť nažive.“
Uvádza ako príklad jednu kázeň o Zvestovaní. Kňaz sa vtedy pýtal s odkazom na oslovenie Márie požehnaná medzi ženami. „Kedy sme blahoslavení? Čo pre nás predstavuje požehnanie?“ Kňaz potom hľadal odpovede, ako napríklad dobrá práca alebo dobrá rodina. Vtedy sa ozvali dve ženy z Mariupola, ktoré tam žijú, sedeli vzadu a počúvali kázeň: „No, my sme požehnaní, pretože sme nažive.“ „A vy si môžete uvedomiť, že také jednoduché dve slová, a to je podstata kázne,“ zdôrazňuje Murashko.
Svitlana Dukhovych - Vatikán
