Sobrance 20. novembra (TK KBS) Farnosť sv. Vavrinca v Sobranciach pozýva spoločne si pripomenúť, osláviť a poďakovať Pánu Bohu za 80. výročie zriadenia farnosti. Pri tejto príležitosti farnosť získala relikviu stamárskeho biskupa bl. Jána Schefflera, ktorý pred 80 rokmi farnosť zriadil a aj osobne ju navštívil.
Veriaci farnosti, spolu so svojimi duchovnými otcami, boli osobne v Satu Mare, aby si z rúk satmárskeho diecézneho biskupa Mons. Eugena Schönbergera relikviu bl. biskupa Jána Schefflera prevzali. Inštalujú ju 26. novembra (na slávnosť Krista Kráľa) na svätej omši s košickým arcibiskupom metropolitom Mons. Bernardom Boberom.
Farnosť zároveň chystá trojdnie, ktorým vyvrcholí 80. výročie farnosti.
PROGRAM:
Dejiny farnosti
Farnosť Sobrance bola znovuzriadená satmárskym biskupom Jánom Schefflerom 15. novembra 1943. Farnosť vznikla vyčlenením z farnosti Tibava. Sobrance boli už v minulosti farnosťou, ktorá sa spomína ešte v 18. storočí, ale pre ťažkosť časov, keď ani utečenci neboli ochotní usadiť sa v meste, chrám sv. Juraja pustol a chátral, čím úplne zanikol. Jágerskí biskupi dlho hľadali spôsob, ako zachrániť farnosť, to sa však nepodarilo. Pohnutá doba spôsobila, že mesto Sobrance viac ako sto rokov nemalo chrám, kde by sa schádzali veriaci.
V roku 1870 bol v Sobranciach postavený nový chrám, ktorý bol zasvätený sv. Vavrincovi. Miestna komunita sa dlhodobo snažila o zriadenie farnosti, svoje žiadosti adresovali satmárskym biskupom, avšak dlho sa tak nestalo. Po prvej svetovej vojne, keď vznikol Užhorodský vikariát, lebo územie Satmárskej diecézy bolo rozdelené medzi územia troch štátov, disponovala farnosť Tibava aj kaplánskou stanicou, ktorá bola predzvesťou vznikajúcej farnosti. Sobrančania museli čakať ešte 20 rokov, aby nastala zmena. Po tom, ako v marci roku 1939 vypukla malá vojna, vojenský konflikt medzi Maďarským kráľovstvom a Slovenským štátom, sa Sobrance stali prihraničným mestečkom, ktoré bolo súčasťou Karpatskej expozitúry. Viete dobre, že je to obdobie, keď v tomto našom regióne pôsobili veľké osobnosti Satmárskej diecézy. Krátko pred prvou svetovou vojnou pôsobil ako užhorodský kaplán blahoslavený Ján Scheffler. Užhorodský vikariát v medzivojnovom období (po roku 1934) spravoval Ferencz Szvoboda. Práve Ferencz Szvoboda bol v roku 1950 určený biskupom Schefflerom za jedného z troch možných nástupcov po jeho smrti. Tieto osoby patria medzi veľké mená Satmárskej diecézy a sú späté s regiónom Sobraniec.
Po spomínanej malej vojne bol región vikariátu včlenený do správy spojenej diecézy v Nagyvaráde a Satmári. Na základe rozhodnutia Svätého Otca pápeža Pia XII. bola 28. júna 1941 zrušená spoločná správa týchto dvoch diecéz a obnovená diecéza v Satmári. Za biskupa tejto diecézy bol 26. marca 1942 menovaný Ján Scheffler, ktorý prijal biskupské svätenie 17. mája 1942. Biskup bol znalý situácie na území Užskej župy, kde vrcholili prípravy na kánonickú vizitáciu, ktorú mal viesť nový satmársky biskup. V danom čase sa otvorila otázka žiadostí veriacich zo Sobraniec. Preto sa nový biskup rozhodol, že v Sobranciach utvorí farnosť. Oficiálna správa o utvorení farnosti bola oznámená v obežníku (Litterae circulares Szathmarini 1943 -VII). Farnosť Sobrance vznikla 15. novembra 1943 a jej prvým správcom sa stal Zoltán Kravianszký, správca farnosti Jenkovce. Samotný biskup Ján Scheffler navštívil farnosť Sobrance v roku 1944. Podľa oficiálnych dokumentov navštívil otec biskup novú farnosť 28. a 29. mája 1944. Do Sobraniec prišiel na turíčnu nedeľu 28. mája 1944 o 18:00 a v meste aj nocoval.
Vo svätodušný pondelok ráno o 9:00 biskup slúžil svätú omšu v chráme sv. Vavrinca, pri ktorej udelil aj sviatosť birmovania. Následne poobede o 16:30 navštívil chrám v dedine Ostrov, ktorý je zasvätený k úcte Nanebovstúpenia Pána. S veriacimi pobudol do 18:45 a potom sa presunul do blízkej Tibavy. Bolo to poslednýkrát, keď nás navštívil satmársky biskup. Už v tom čase bola farnosť Sobrance pohraničnou farnosťou, ktorá zažívala nápor utečencov pred vojnou, ako aj zúfalých ľudí, ktorí neraz prekročili tajne hranice, len aby získali základné potraviny.
Bl. Ján Scheffler, satmársky biskup
Ján Scheffler sa narodil 29. októbra 1887 v Kálmánde v Rakúsko-Uhorsku ((teraz Cămin , Rumunsko) ako druhé z desiatich detí. V roku 1897 sa začal cítiť povolaný stať sa kňazom, no aktívne sa za týmto snom začal usilovať až v roku 1906, keďže v roku 1898 začal študovať na strednej škole u jezuitov. V roku 1906 začal teologické štúdiá na kolégiu v Budapešti, kde dosiahol vynikajúci prospech. Scheffler bol neskôr vysvätený za kňaza v roku 1910. Prvýkrát bol pridelený do Ciumești, zatiaľ čo v októbri ho poslali do Ríma na Pápežskú Gregoriánsku univerzitu, aby sa učil kánonické právo, kde sa po promócii 19. júna 1912 čoskoro stal doktorom práv. Keď študoval v Ríme, žil v kňazskej škole Santa Maria dell' Anima . V júli 1914, keď sa začala 1. svetová vojna, stal sa profesorom teologických štúdií a dekanom študentov v Szatmárnémeti (dnes Satu Mare, Rumunsko). V novembri 1915 získal vedeckú hodnosť. V roku 1922 po zlúčení diecéz Satu Mare a Oradea Mare založil školu, ktorej sa stal prvým dekanom a zároveň profesorom kánonického práva a historických štúdií. V roku 1923 sa stal farárom v Moftinu Mare. V roku 1925 začal vyučovať seminaristov pre kňazstvo a v dňoch 20. – 24. júna 1926 sa zúčastnil Eucharistického kongresu v Chicagu. V roku 1939 sa stal duchovným vodcom. Blahorečený bol 3. júla 2011.
TK KBS informoval Anton Matina
