Sýria 22. novembra (E-kai) Na sviatok Obetovania Panny Márie Cirkev sme slávili Svetový deň klauzúrneho života nazývaný aj Pro orantibus. Bol venovaný modlitbe a podpore rehoľných kláštorných spoločenstiev. Pápež František to pripomenul v príspevku na sociálnych sieťach: „Mníšky sú hlasom Cirkvi, ktorá bez únavy chváli Boha, ďakuje mu a prednáša prosby za celé ľudstvo. Svojou modlitbou spolupracujú so samotným Bohom. Nedovoľme, aby im chýbala naša vďačnosť a konkrétna podpora,“ vyzýva Svätý Otec.
Príkladom takéhoto spoločenstva sú talianske trapistky, ktoré od roku 2008 žijú v sýrskej dedine Azeir. Ich príchod do tejto blízkovýchodnej krajiny vyprovokovala mučenícka smrť trapistických mníchov v alžírskom Tibhirine. „Brali sme to ako záväzok pre celý rád,“ hovorí predstavená komunity. Podobne ako oni sme chceli nasledovať Krista v prostredí, kde sú kresťania menšinou, hovorí sestra Marta Fagnaniová.
„Predovšetkým tu chceme žiť benediktínskym mníšskym životom, aký tu je a ktorý má mimochodom svoje korene tu v Sýrii. Pretože práve tu sa mníšstvo začalo. Samozrejme, pri všetkom, čo sa v posledných rokoch v Sýrii stalo, chceme priniesť aj nádej. Už len to, že sme tu zostali, v celej našej krehkosti a chudobe, že sme zostali, keď ľudia čoraz viac uvažujú o odchode, to, že tu budujeme náš kláštor, keď sa všetko ničí, už len týmto spôsobom sa snažíme ľuďom ukázať, aký je skutočný zmysel nášho života. Chceme svedčiť o tom, že život je silnejší ako akákoľvek situácia smrti, ktorá sa okolo nás šíri. Ale toto všetko robíme, samozrejme, v mene Krista. Je jasné, že takto môžeme žiť len preto, že s nami zostáva Pán. A tak sa nespoliehame na naše ľudské sily, ale na nádej, ktorá má hlboké korene vo viere. A to všetko v krajine, kde žijú moslimovia a kresťania, kde ľudia stále vedia, že žijú pred Pánom. To je priestor, v ktorom žijeme svoj mníšsky život,“ hovorí sestra Marta Fagnani.
Talianske trapistky založili novú nadáciu v roku 2008, keď bola Sýria prosperujúcou a otvorenou krajinou. O tri roky neskôr však vypukla vojna a klauzúrne sestry, ktoré v tom čase ešte žili v Aleppe, museli znášať všetky ťažkosti a nebezpečenstvá konfliktu so Sýrčanmi. Teraz, keď sa situácia v ich regióne stabilizovala, sú, ako vyznáva sestra Marta, duchovným útočiskom pre tých, ktorí zostali.
„V posledných štyroch či piatich rokoch k nám prichádza čoraz viac ľudí na rekolekcie. Skupiny kresťanov z Aleppa, Damasku alebo Homsu. Niektorí sem prichádzajú, pretože nachádzajú útechu v krásnom prostredí. Iní prichádzajú s hlbšími otázkami. Túžia objaviť pevnejší duchovný základ a rásť vo svojej túžbe po silnejšom vzťahu s Kristom, ktorý im dáva zmysel a poskytuje aj odpovede na ich najťažšie otázky. Chceme pokračovať v tomto šialenstve a naďalej budovať náš kláštor, pretože je znamením Božej prítomnosti. Svedčia o tom aj dejiny Európy. Ako kresťania, ako ľudia dobrej vôle, musíme vytvoriť víziu budúcnosti. Bez toho samotná materiálna pomoc Sýrii, hoci je potrebná, nemá zmysel, nemá budúcnosť. Našou úlohou je formovať ľudí, aby žili v Božej prítomnosti. Týmto spôsobom chceme žiť svoje povolanie mníšok. Chceme obnoviť základy ľudskej existencie, pomôcť každému, aby mal víziu budúcnosti, a tak mohol budovať svoju históriu,“ zdôrazňuje sestra Marta Fagnani.
Zdroj: E-kai
