Vatikán 24. novembra (VaticanNews) Svätá stolica už viac ako sto rokov s čoraz väčším počtom vyhlásení, ktoré sú podmienené čoraz väčšími hrozbami vojny a používaním čoraz sofistikovanejších a ničivejších zbraní, dôrazne vyjadruje svoje „nie“ vojne.
Od prorockej výzvy Benedikta XV. proti „zbytočnému zabíjaniu“ počas Veľkej vojny až po pri každej príležitosti opakované slová pápeža Františka o tom, že vojna je prehrou ľudstva, magistérium rímskych biskupov objasnilo a prehĺbilo, že neexistujú „spravodlivé vojny“ a že aj právo na sebaobranu musí byť primerané, ako učí Katechizmus Katolíckej cirkvi.
Už od začiatku ruskej agresívnej vojny proti Ukrajine a potom opäť v posledných týždňoch po neľudskom útoku Hamasu s jeho brutalitou voči izraelským civilistom a následnej protiofenzíve izraelskej armády, ktorá zrovnala so zemou veľa domov v Gaze a zabila tisíce nevinných Palestínčanov, sa na postoj pápeža a Svätej stolice zniesla kritika. Postoj, ktorý už dlhší čas niektorí mylne považujú za „neutrálny“, akoby vo Vatikáne pre nadbytok diplomacie neboli schopní posúdiť krivdy a dôvody protistrán konfliktu.
Preto je vhodné opäť pripomenúť, že Svätá stolica nikdy nebola „neutrálna“ alebo „vzdialená všetkým“ vo vzťahu k vojne. Naopak, vždy sa snažila byť nestranná, to znamená nebyť alebo sa nesprávať ako zapojená do konfliktu a zároveň byť „vyvážená“, to znamená blízka nie tým, ktorí vojny vyvolávajú, ale k tým, ktorí trpia, k tým, ktorí znášajú následky konfliktov na oboch frontoch, voči zabitým civilistom, zraneným, matkám a otcom padlých vojakov, k nevinným obetiam terorizmu a represálií.
Vatikánske médiá nemôžu konať nijako inak, ako iba nasledovať tú istú redakčnú líniu a odmietať polarizáciu, ktorá sa zdá byť charakteristickou črtou nielen súčasných vojen, ale aj všeobecnejšie sveta, v ktorom dnes žijeme. Udržiavať otvorené kanály dialógu s každým, nikdy nezatvárať dvere v nádeji, že sa dosiahne prímerie a potom sa bude rokovať o spravodlivom mieri, starať sa o nevinné obete, nech sú na ktorejkoľvek strane, uvažovať o viac či menej vzdialených príčinách konfliktu, vyhýbať sa používaniu jazyka nenávisti a démonizácie, to vôbec neznamená ignorovať skutočnosť, že existuje agresor a napadnutý, ani ignorovať legitímnosť sebaobrany. Naopak, znamená to starať sa o osud nevinných, nikdy nezhasínať blikajúcu sviečku nádeje na mier, využiť každý malý náznak otvorenosti, nech príde odkiaľkoľvek, veriť v diplomaciu a predovšetkým sa starať o osud obetí, zmrzačených, vysídlených. Znamená to tiež vymaniť sa z logiky polarizácie a unifikovaného myslenia.
Je možné odsúdiť neľudský teroristický útok Hamasu na izraelských civilistov a zároveň vysloviť pochybnosti a otázky o ozbrojenej reakcii telavivskej armády kvôli vysokému počtu spôsobených civilných obetí a vzniknutú humanitárnu tragédiu v Gaze?
Sú konflikty, v ktorých je jasanie nanajvýš nevhodné, a súčasný konflikt na Blízkom východe medzi ne určite patrí. Je vyvolaný veľmi zložitou situáciou, v ktorej sa zodpovednosť jedných sčítava so zodpovednosťou druhých a neospravedlňuje ich.
V snahe informovať o prebiehajúcich vojnách a ponúknuť podnety na zamyslenie sú naším majákom prorocké slová súčasného Petrovho nástupcu, ktorý naďalej varuje celé ľudstvo pred rizikom globálnej vojny a sebazničenia. Pokúšame sa robiť žurnalistiku tak, že oddeľujeme fakty od názorov a naše názory oddeľujeme od názorov iných. Snažíme sa informovať o názoroch tých druhých a dávame slovo osobnostiam, ktoré sa nám zdajú byť zaujímavé, čo však neznamená, že ich schvaľujeme. Znamená to skôr snažiť sa porozumieť tým, že oceníme tie najdôležitejšie a najmenej ideologické hlasy.
Andrea Tornielli - Vatikán
Preklad Martin Jarábek
