Vatikán 26. novembra (VaticanNews) V dnešnú nedeľu 26. novembra, keď Cirkev slávi Nášho Pána Ježiša Krista, Kráľa neba i zeme, Svätý Otec neprednášal modlitbu Anjel Pána ako zvyčajne z okna Apoštolského paláca, ale kvôli chorobe zostal v Dome sv. Marty. V Kaplnke zasvätenej Duchu svätému uviedol pred mariánskou modlitbou príhovor, ktorý prečítal Mons. Paolo Braida.

Príhovor pred modlitbou Anjel Pána

Bratia a sestry, požehnanú nedeľu. Dnes sa nemôžem pozerať z okna, pretože mám problém so zápalom pľúc a zamyslenie bude čítať Mgr Braida, pretože on je ten, kto ich robí a vždy ich robí veľmi dobre. Ďakujem vám veľmi pekne za vašu prítomnosť.

Mons. Braida prečítal nasledovný text:

Dnes, v poslednú nedeľu liturgického roka a na slávnosť nášho Pána Ježiša Krista, Kráľa neba i zeme, nám evanjelium rozpráva o poslednom súde (porov. Mt 25, 31 - 46) a vraví nám, že sa bude týkať lásky.

Scéna, ktorú nám predstavuje, je scénou kráľovskej siene, kde na tróne sedí Ježiš, „Syn človeka“ (v. 31). Všetky národy sú zhromaždené pri jeho nohách a medzi nimi sú „blahoslavení“ (v. 34), ktorí sú priateľmi kráľa. Ale kto sú to vlastne? Čo je na týchto priateľoch také výnimočné v očiach ich Pána? Podľa kritérií sveta by kráľovi priatelia mali byť tí, ktorí mu dali bohatstvo a moc, ktorí mu pomohli dobyť územia, vyhrať vojny, presadiť sa medzi ostatnými vládcami, či objaviť sa ako celebrita na prvých stránkach novín alebo na sociálnych sieťach. Im by mal povedať: „Ďakujem vám, lebo ste ma urobili bohatým a slávnym, niekým, komu závidia a koho sa boja“. Toto by bolo podľa svetských kritérií.

Podľa Ježišových kritérií sú však jeho priateľmi iní: sú to tí, ktorí mu slúžili v tých najslabších. Syn človeka je totiž úplne iný Kráľ. On chudobných nazýva „bratmi“, stotožňuje sa s hladnými, smädnými, cudzincami, chorými, väznenými a hovorí: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili“ (v. 40). Je Kráľom citlivým na problém hladu, na potrebu domova, na chorobu a väzenie (porov. v. 35-36): všetko sú to skutočnosti, ktoré sú žiaľ, vždy veľmi aktuálne. Hladní, bezdomovci, ktorí sú často oblečení tak ako je im to možné. Oni zapĺňajú naše ulice a stretávame ich každý deň. A aj pokiaľ ide o choroby a väzenie, všetci vieme, čo znamená byť chorý, čo znamená robiť chyby a znášať následky.

No dnešné evanjelium nám hovorí, že človek je „blahoslavený“ vtedy, ak na tieto biedy odpovedá láskou, službou: ak sa neodvracia, ale dáva jedlo a pitie, ošatenie, prístrešie, navštevuje, jedným slovom, je nablízku tým, ktorí to potrebujú. A to preto, lebo Ježiš, náš Kráľ, ktorý seba nazýva Synom človeka, má svoje obľúbené sestry a bratov v tých najkrehkejších ženách a mužoch. Jeho „kráľovská sieň“ je zriadená tam, kde sú tí, ktorí trpia a potrebujú pomoc. Toto je „kráľovský dvor“ nášho Kráľa. Štýl, ktorým sa majú vyznačovať jeho priatelia, tí, ktorí majú Ježiša za Pána, je jeho vlastný štýl, a tým je: súcit, milosrdenstvo a nežnosť. Tie zušľachťujú srdce a zostupujú ako olej na rany tých, ktorých zranil život.

Bratia a sestry, spýtajme sa teda sami seba: veríme, že pravé kraľovanie spočíva v milosrdenstve? Veríme v silu lásky? Veríme, že milosrdenstvo je najkráľovskejším prejavom človeka a nevyhnutnou požiadavkou pre kresťana? A napokon osobitná otázka: Som priateľom Kráľa, čiže, cítim sa osobne zaangažovaný v potrebách trpiacich ľudí, ktorých stretávam na ceste?

Panna Mária, Kráľovná neba i zeme, nech nám pomáha milovať Ježiša, nášho Kráľa, v jeho najmenších bratoch a sestrách.

Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu - Vatican News, Andrej Klapka a Martin Jarábek