Bratislava 13. februára (TK KBS) Pôstne obdobie začíname Popolcovou stredou. O jej význame hovorí špirituál v nitrianskom seminári Vladimír Kiš, ktorý na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave vyučuje liturgiku. Vladimír Kiš je kňazom Bratislavskej arcidiecézy.

Aký zmysel má prísť na Popolcovú stredu do kostola?

Prežiť čosi špeciálne v roku. Uznať náš vzťah voči Bohu v zornom poli pokánia, aby sme sa potom s vďačnosťou nechali obohatiť slávením veľkonočných sviatkov.

Má to zmysel, aj keď v nás nie je žiadna túžba polepšiť sa?

Myslím, že túto túžbu má každý, skôr nám k nej môže chýbať chuť, odvaha, sila… No niekedy chýba aj správne rozlišovanie, čo je ozajstné dobro, ktoré máme hľadať. Je zaujímavé, že konať pokánie nepochádza v prvom rade z nejakého cirkevného príkazu, ale z Božieho pozvania, ktoré môžeme počuť priamo pri obrade značenia popolom: Kajajte sa a verte evanjeliu…

Sypanie popola na hlavu by sa nemalo stať len symbolom… Symbolom, ktorý do nášho života nič neprináša. Ako sa na tento deň pripraviť?

Ale to, že je symbolom, je vo svojej podstate viac než len domnelou formalitou, ak k nemu pridáme čo i len trochu odvahy viery. Určite nie je potrebné postiť sa dopredu, ani odložiť veselosť ešte v pondelok alebo utorok pred Popolcovou stredou, ale radšej sa už dopredu tešiť na dni Pôstneho obdobia a mať v sebe túžbu po duchovnej obnove. Prípadne už dopredu popremýšľať o nejakom dobrom – jednoduchom, konkrétnom, zmysluplnom – predsavzatí na pôst.

Na druhej strane – bez účasti na svätej omši na Popolcovú stredu je ťažké predstaviť si začiatok pôstu…

Áno, je to veľmi významný deň v liturgickom roku. Je jedným z tých dní, ktoré nie sú prikázanými, ale svojou dôležitosťou pozývajú k účasti každého, komu je to čo i len trochu možné. Myslím, že aj preto, aby sme mali vnútornú radosť, že nepotrebujeme na všetko nejaký príkaz, ale sú oveľa silnejšie vnútorné pohnútky…

No viem si predstaviť aj ľudí, ktorí kvôli práci nemajú možnosť ísť na svätú omšu. Aj im by som odporúčal, aby vedome prežili tento deň v súlade s jeho povahou – teda v pôste, väčšom tichu, zamýšľaní sa o obnove života skrze pôst, modlitbu a skutky dobročinnej lásky.

Čo ak sa z nejakého dôvodu nemôžeme zúčastniť na obrade sypania popola?

Odpoveďou by boli azda moje predchádzajúce slová, ale napadá mi ešte jeden dôležitý rozmer. Môže sa týkať ľudí, ktorí z objektívnych, a niekedy aj subjektívnych dôvodov neprijímajú sviatosti, teda ani sviatosť pokánia a Eucharistiu. Je dôležité, že hľadajú vzťah s Bohom a aj znaky jeho pôsobenia v našom živote. Obrad poznačenia popolom je naozaj pre každého, nikto sa nemôže cítiť byť z neho vylúčený. Z liturgického pohľadu je to viditeľný znak nášho pokánia, ktorý v nás skrze vieru uskutočňuje neviditeľnú Božiu milosť obrátenia.

K čomu nás má Popolcová streda povzbudiť, motivovať?

Hlavná odpoveď je ukrytá v čítaniach Popolcovej stredy. Treba si ich prísť v prvom rade vypočuť, nielen prečítať kdesi na internete. Lebo keď sa Božie slovo ohlasuje, nadobúda silu Ježišovho evanjelia pre každého z nás. Ešte jedna skutočnosť je z tohto slávenia dôležitá: takéto slovo zatúžime aj uskutočňovať. To však nemôže byť len našou snahou. Preto prijímame symbol popola, aby sme sa dali Bohu k dispozícii – nech po celé Pôstne obdobie spoznáva na nás tento znak pokánia a nech on sám v nás takúto duchovnú obnovu uskutočňuje.

Na Popolcovú stredu je povinná zdržanlivosť od mäsa a prísny pôst. Kto je povinný dodržiavať pôst a kto je od neho oslobodený?

Zdržiavanie sa mäsa zaväzuje tých, ktorí dovŕšili 14. rok života. Prísny pôst – spočívajúci v tom, že sa najeme iba trikrát, z toho len raz dosýta – zaväzuje všetkých plnoletých (teda od 18. roku) až do začatia 60. roku života.

Znamená to, že deti nemusia dodržiavať pôst alebo zdržanlivosť, pretože im zákon neukladá povinnosť konať tieto kajúce skutky?

Presne, nemusia. Ale… Tie isté pravidlá povzbudzujú k tomu, aby aj tí, ktorí pre maloletosť nie sú viazaní zákonom pôstu a zdržiavania sa mäsa, boli vychovávaní k pravému zmyslu pokánia. A povedzme si úprimne, učiť sa v dnešnom svete niečo si odoprieť nie je ľahké, no je o to potrebnejšie…

A čo tí, ktorí sú chorí alebo sú na cestách?

Vážne chorí, ale napr. aj diabetici alebo tehotné ženy tento pôst (iba troch pokrmov za deň) nemusia zachovávať, čiže môžu jesť podľa potreby viackrát. Pôst od mäsitých pokrmov však treba zachovať, pokiaľ na to nie je mimoriadne vážny dôvod. Aj človek na cestách má zachovať pôstnu disciplínu pre tento deň. Hoci pre iné dni pokánia, ako sú napríklad piatky, je možné využiť zoširoka aj iné spôsoby pokánia, predsa dva dni v roku – Popolcová streda a Veľký piatok – sú v tomto výnimočné a je správne ich prežiť aj formou prísneho pôstu. S veľkou úprimnosťou…

Pripravil Radovan Pavlík