Pápež František: Duchovná obnova sa veľmi líši od „wellness“ pobytu P:3, 14. 02. 2024 15:00, ZAH
Vatikán 14. februára (VaticanNews) Pápež František napísal predslov k najnovšej knihe Austena Ivereigha „Prvé patrí Bohu: Duchovné cvičenia s pápežom Františkom“. Vydalo ju v utorok vydavateľstvo Loyola Press. Prinášame plné znenie predslovu.
–
Svätý Ignác z Loyoly si vďaka vlastnej životnej skúsenosti veľmi jasne uvedomil, že každý kresťan vedie životne dôležitý zápas. Je to zápas o prekonanie pokušenia uzavrieť sa do seba, aby sa v nás mohla usadiť Otcova láska. Keď urobíme miesto Pánovi, ktorý nás zachraňuje z našej sebestačnosti, dokážeme sa otvoriť celému stvoreniu a každému stvorenstvu. Stávame sa kanálmi pre Otcov život a lásku. A len vtedy sme schopní uvedomiť si, čo je život v skutočnosti: dar od Otca, ktorý nás hlboko miluje a chce, aby sme patrili jemu a jeden druhému.
Tento zápas už pre nás vyhral Ježiš svojou potupnou smrťou na kríži a zmŕtvychvstaním. Otec nám tak raz a navždy zjavil, že jeho láska je silnejšia ako akákoľvek moc tohto sveta. No napriek tomu prijať toto víťazstvo a uskutočniť ho zostáva výzvou: stále sme v pokušení uzavrieť sa pred touto milosťou, žiť svetsky v ilúzii, že sme suverénni a sebestační. Všetky tieto smrteľné krízy, ktoré nás sužujú na celom svete, od ekologickej krízy cez vojny až po nespravodlivosť voči chudobným a slabým, majú korene v tomto odmietnutí patriť Bohu a jeden druhému.
Cirkev nám v boji proti tomuto pokušeniu pomáha mnohými spôsobmi. Jej tradície a učenie, prax modlitby, spovede a pravidelné slávenie Eucharistie sú „kanálmi milosti“, ktoré nás otvárajú na prijatie darov, ktorými nás chce Otec obdarovať.
Medzi tieto tradície patria duchovné rekolekcie a medzi ne patria aj Duchovné cvičenia svätého Ignáca z Loyoly.
Rekolekcie – na načerpanie nových síl – sa stali pomerne populárnymi uprostred tlakov a vplyvu obsedantne súťaživej spoločnosti. Kresťanské rekolekcie sa však veľmi líšia od „wellness“ dovolenky. Pozornosť nie je zameraná na nás, ale na Boha, Dobrého pastiera, ktorý namiesto toho, aby s nami zaobchádzal ako so strojmi, reaguje na najhlbšie potreby svojich milovaných detí.
Rekolekcie sú časom, keď Stvoriteľ hovorí priamo k svojim stvoreniam, rozpaľuje naše duše „svojou láskou a chválou“, aby sme mohli „v budúcnosti lepšie slúžiť Bohu“, povedané slovami svätého Ignáca (DC 15). Láska a služba: to sú dva základné kamene Duchovných cvičení. Ježiš nám prichádza v ústrety, láme naše putá, aby sme s ním mohli kráčať ako učeníci a spoločníci.
Keď myslím na plody Cvičení, vidím pred sebou Ježiša, ktorý hovorí ochrnutému pri betlehemskom rybníku: „Vstaň, vezmi si lôžko a choď!“ (Jn 5, 1 – 16). Je to príkaz, ktorý treba poslúchnuť, ale zároveň je to jeho najjemnejšie a najláskavejšie pozvanie.
Muž bol vnútorne ochrnutý. Vo svete súperov a konkurentov sa cítil ako zlyhávajúci. Bol urazený a zatrpknutý z toho, čo mu podľa jeho názoru bolo odopreté, uväznený v logike sebestačnosti, presvedčený, že všetko závisí len od neho a jeho sily. A keď videl, že ostatní sú silnejší a rýchlejší ako on, upadol do zúfalstva. A práve v tej chvíli k nemu prišiel Ježiš so svojím milosrdenstvom a vyzval ho, aby vyšiel zo seba. Akonáhle sa otvoril Ježišovej spásonosnej moci, jeho ochrnutie – vnútorné aj vonkajšie – bolo uzdravené. Vstáva a kráča, chváli Boha a pracuje pre jeho kráľovstvo, oslobodený od mýtu sebestačnosti a učiaci sa každým dňom viac spoliehať na jeho milosť. A práve takto sa stáva učeníkom, ktorý dokáže lepšie čeliť nielen výzvam tohto sveta, ale aj vyzývať svet, aby konal podľa logiky daru a lásky.
Ako pápež som chcel podporiť našu príslušnosť „najprv“ k Bohu a potom k stvoreniu a k našim blížnym, najmä k tým, ktorí k nám volajú. Preto som chcel mať na pamäti dve veľké krízy našej doby: zhoršovanie stavu nášho spoločného domova a migráciu, masové presídľovanie ľudí. Obe sú príznakmi „krízy nepriateľstva“ opísanej na týchto stránkach. Z toho istého dôvodu som chcel povzbudiť Cirkev, aby znovu objavila dar svojej synodálnej tradície, pretože keď sa otvorí Duchu, ktorý hovorí v Božom ľude, celá Cirkev vstane a kráča, chváli Boha a prispieva k príchodu jeho kráľovstva.
Som rád, že vidím, ako sú tieto témy prítomné v knihe „Prvé patrí Bohu“, spojenej s kontempláciami svätého Ignáca, ktoré ma v priebehu rokov formovali. Austen Ivereigh odviedol krásnu prácu, keď spojil meditácie v rekolekciách, ktoré som pred mnohými desaťročiami kázal, s mojím učením ako pápeža. Týmto spôsobom umožňuje obom osvetliť a nechať sa osvetliť Duchovnými cvičeniami svätého Ignáca.
Nie je to čas na ústup a zatvorenie dverí. Jasne vidím, že Pán nás volá, aby sme vyšli zo seba, vstali a kráčali. Žiada nás, aby sme neodvracali oči od utrpenia a sĺz našej doby, ale aby sme do nich vstúpili, aby sme otvorili kanály jeho milosti. Každý z nás je na základe svojho krstu jedným z týchto kanálov. Ide o to, aby sme ich otvorili – a udržiavali ich otvorené.
Prajem vám, aby vám týchto osem dní užívania si jeho lásky pomohlo pocítiť Božie volanie byť zdrojom života, nádeje a milosti pre druhých, a tak objaviť skutočnú radosť vo svojom živote. Želám vám, aby ste našli to magis, o ktorom hovorí svätý Ignác, to „viac“, ktoré nás vyzýva objaviť hĺbku Božej lásky v najväčšom sebadarovaní.
A prosím, kedykoľvek si spomeniete, nezabudnite sa za mňa modliť, aby sa mi vždy darilo pomáhať nám patriť predovšetkým Bohu.
FRANTIŠEK
Vatikán, 12. októbra 2023, Sviatok Panny Márie na Stĺpe