Vatikán 26. februára (VaticanNews) Pred piatimi rokmi, od 21. do 24. februára 2019, sa vo Vatikáne na žiadosť pápeža Františka konal nový typ summitu. Stretli sa predsedovia biskupských konferencií z celého sveta, aby sa zamysleli nad ochranou maloletých v Cirkvi.

Pápež odsúdil „obludnosť“ zneužívania a krátko nato vydal motu proprio Vos Estis Lux Mundi, v ktorom stanovil nové pravidlá zaväzujúce biskupov a najmä rehoľných predstavených nahlasovať prípady zneužívania. „Pokiaľ som mal možnosť pozorovať, myslím si, že v niektorých krajinách a biskupských konferenciách existuje vôľa dosiahnuť pokrok v oblasti ochrany detí, vyzvať a prijať dobrú reflexiu v zmysle kultúry ochrany.“ Takto sa vyjadrila Emilie Rivet-Duvalová v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas päť rokov po Rímskom summite. Klinická psychologička z diecézy Port-Louis na ostrove Maurícius je členkou Pápežskej komisie pre ochranu maloletých od septembra 2022.

Kde začať?

„To, čo často pozorujem a počúvam, je nedostatok zdrojov – niekedy ľudských, niekedy finančných. A niekedy chýba aj zviditeľnenie a podpora, ktorá by odpovedala na mnohé otázky: Ako presne môžeme realizovať ochranu maloletých? Kde by sme mali začať? Stále je potrebné vykonať veľa práce na zvyšovaní povedomia rodín, rodičov a učiteľov, pretože pre mnohých ľudí je to stále tabuizovaná téma, o ktorej sa nehovorí.“

Konkrétne opatrenia a osvedčené postupy

Rivet-Duvalová vníma svoju prácu vo vatikánskej komisii proti zneužívaniu predovšetkým ako službu miestnym cirkvám na celom svete. „Myslím si, že jedným z cieľov komisie je byť prítomný a pokúsiť sa priniesť našu podporu a odborné znalosti, aby sme poradili a sprevádzali jednotlivé krajiny a diecézy poukázaním na konkrétne opatrenia a osvedčené postupy. A tým, že sa pokúsime spojiť odborníkov v tejto oblasti, aby existovali univerzálne opatrenia, ktoré budú dlhodobo účinné a efektívne.“ Rivet-Duvalová sa zmienila aj o fenoméne pedofilnej trestnej činnosti na sociálnych sieťach: touto problematikou sa chce vatikánska komisia bližšie zaoberať. Pri rozhovoroch s ľuďmi sa stretáva s mnohými nejasnosťami a otázkami týkajúcimi sa zneužívania a ochrany detí.

Proti kultúre mlčania

„Áno, ľudia pociťujú nedostatok informácií o tom, čo presne je sexuálny útok, aké sú jeho mnohonásobné a vážne dôsledky pre deti, ako pedofili postupujú... To všetko je súčasťou kultúry mlčania. Ďalším aspektom, ktorý je dôležitý, je nechať zaznieť hlasy obetí. Ľudí stále musia dojímať svedectvá, utrpenie postihnutých. Kto iný sa môže dotknúť ľudských sŕdc ako ten, kto prežil a rozpráva svoj príbeh, aby si ľudia vypestovali správne reflexy a postupy na predchádzanie sexuálnym útokom na maloletých?“ 

Pochopenie reality si vyžaduje čas

Členovia Vatikánskej komisie na ochranu detí sa podľa Rivet-Duvalovej stretávajú dvakrát ročne na plenárnych zasadnutiach vo Vatikáne, na regionálnej úrovni však zasadajú raz za mesiac. V rámci Afriky sa cirkevní odborníci na ochranu detí snažia pochopiť realitu jednotlivých krajín a diecéz; to si vyžaduje čas. Cieľom je však potom vypracovať opatrenia, ktoré sú vhodné pre každú konkrétnu situáciu. Rivet-Duvalová sa spolieha najmä na pomoc biskupských konferencií v jednotlivých krajinách.

„Jednu z našich iniciatív sme nedávno uskutočnili spolu s biskupskými konferenciami. Pozvali sme francúzsky hovoriace africké krajiny, ostrovy v Indickom oceáne a Haiti na seminár o kultúre ochrany na Mauríciu v diecéze Port-Louis. Zastúpených bolo osem krajín vrátane Konga, Pobrežia Slonoviny, Rwandy, Toga, Stredoafrickej republiky a Kamerunu, ako aj zástupcovia ostrovov v Indickom oceáne vrátane Madagaskaru, Réunionu, Seychel a Komor. Týždeň sme ich oboznamovali s problematikou sexuálnych útokov, ako aj s kultúrou a ochranou. Hostili sme 21 ľudí z týchto krajín a musím povedať, že sme prežili mimoriadne produktívny týždeň.“

Nedostatok štúdia

Z pohľadu odborníka na ochranu detí je jednou z najväčších výziev skutočne dosiahnuť, aby si prostredníctvom biskupských konferencií každý jednotlivý biskup uvedomil dôležitosť kultúry ochrany detí. Za hlavný nedostatok označuje nedostatok vedeckých štúdií o zneužívaní a ochrane detí v kontexte africkej cirkvi. „Napríklad na Mauríciu sa počítajú len nahlásené prípady. Existuje však veľmi veľa prípadov, ktoré nie sú nahlásené kvôli kvalite ochranných centier, zákonom, tabu v rodinách a ťažkostiam podať niečo na súd. Potrebujeme viac výskumov na tejto úrovni, potrebujeme správy, situáciu detí, ktoré sú skutočne obeťami. Dúfame, že o niekoľko rokov budeme môcť urobiť inventúru a zistiť, ako sa postupovalo v jednotlivých prípadoch.“

S ochranou dieťaťa nesmieme čakať

Rivet-Duval chce veriť, že „odhodlanie bude silnejšie ako temné sily.“ „Sme na ceste a myslím si, že najdôležitejšie nie je sedieť so založenými rukami a veriť, že to príde nejako samo, ale aby sa každý z nás vydal na cestu! Nesmieme čakať, kým budeme môcť dieťa ochrániť. Musíme sa všetci spoločne pustiť do práce, aby sme ho ochránili. Každý z nás, nech sme kdekoľvek, môže prispieť k zlepšeniu kultúry ochrany a podpory týchto obetí a ich rodín. Nesmieme zabúdať na rodiny, ktoré sú často samy obeťami, a na celé okolie, na všetkých, ktorí dieťa obklopujú...“

Françoise Niamien – VaticanNews