Vatikán 26. februára (VaticanNews) Pri príležitosti druhého výročia vypuknutia vojny v krajine sa kardinál pápežský almužník podelil s Vatikánskym rozhlasom o zamyslenie nad konfliktom. Zdôraznil význam modlitby a pripomenul veľkú solidaritu so zraneným ukrajinským ľudom. Z Ríma bolo vtedy vyslaných viac ako 240 kamiónov s pomocou a kardinál Krajewski absolvoval sedem ciest na Ukrajinu.

Prinášame obsah zamyslenia prefekta Dikastéria pre službu milosrdenstva. 

Posledné dva roky nosím odznak s ukrajinskou vlajkou, aby som nezabudol, že je vojna, že každý deň v konflikte zomiera toľko ľudí oboch národov. Je tam toľko sirôt, vdov a zranených... Už dva roky sa cítim byť Ukrajincom a trpieť s nimi. Už dva roky sa modlím za mier a každý deň, keď slávim svätú omšu, sa po modlitbe Otče náš zastavím v tichu, keď vyslovujem slová: „Osloboď nás, Pane, od všetkého zlého a daj nám pokoj v našich časoch.“

Posledné dva roky sa každý deň modlím, aby si obaja prezidenti a ich poradcovia sadli za rokovací stôl: zachránilo by to ľudské životy. Kým to neurobia, stopa zabitých sa neskončí.

V mene Svätého Otca som bol na Ukrajine sedemkrát a videl som, čo by sa nikdy nemalo stať: jeden človek zabíja druhého človeka, brat zabíja brata. Zdá sa, že príčinou vojny je pomsta voči ľuďom, ktorí majú právo žiť v mieri.

Počas týchto dvoch dlhých rokov som videl aj veľa solidarity, čo je niečo úžasné.

Stretol som mnoho ľudí dobrej vôle, ktorí venujú svoj čas, svoje prostriedky, aby pomohli svojmu blížnemu, teda miliónom utečencov, ktorí boli nútení opustiť svoje domovy len s igelitovou taškou v ruke. Toľko ľudí dobrej vôle stále hostí ukrajinských utečencov vo svojich domovoch. To je druhá tvár krvavej vojny, tá, ktorá dáva nádej.

Ďakujem Pánovi, pretože len z Ríma sa nám vďaka mnohým ľuďom podarilo poslať do vojnových oblastí viac ako 240 kamiónov humanitárnej pomoci.

Je pravda, že každá vojna je katastrofou, ako hovorí pápež František. Je pravda, že všetky štáty vyrábajú zbrane, predávajú ich a zarábajú na tom veľa peňazí. Je tiež pravda, že o mieri nehovorí takmer nikto okrem Svätého Otca. Opakuje sa len táto fráza: ,Kto chce mier, musí sa pripraviť na vojnu.‘ Musí si kúpiť zbrane.

Preto sa sám seba pýtam: ,Kedy zavládne v mojom srdci pokoj? Kedy sa môžem stať človekom, ktorý dokáže zasievať pokoj a dávať pokoj?‘ Mňa osobne napĺňa pokoj, keď zažívam milosrdenstvo. Keď sú mi po spovedi odpustené hriechy a keď začnem odpúšťať. Vtedy ma naplní pokoj, pokoj, ktorý nepochádza zo sveta, ale priamo od Boha. V takej chvíli začínam byť jeho živým obrazom.

Milosrdenstvo je druhé Božie meno, prvé je Láska. Najdôležitejšie prikázanie nás vyzýva, aby sme milovali Boha a blížneho. Pokoj nie je len prímerie a vyriešenie konfliktu, ale aj milosrdenstvo, teda odpustenie a prosba o odpustenie.

Človek musí dať na prvé miesto Boha, na druhé blížneho a na tretie „mňa“, každého predo mnou, každý je dôležitejší ako ja, jeho život je dôležitejší ako môj. Ten, kto kladie na prvé miesto Boha, Boha, ktorý miluje život, každý ľudský život, je ten, kto buduje pokoj.

Dnes spod Baziliky svätej Sofie v Ríme vyrazí ďalší kamión s potravinami pre ukrajinský ľud. Je to pomoc pre ľudí, ktorí sú vyčerpaní vojnou, ale nie sú znechutení a presvedčení, že mier je stále možný.

Musíme ich podporiť modlitbou, ktorá pre veriacich dokáže pohnúť horami, nehovoriac o zastavení tejto nezmyselnej vojny.

,Pane, pokorne ťa prosím o zázrak pokoja. Ty, ktorý si všemohúci, vieš, že potrebujeme pokoj, pokoj, ktorý môžeš dať len ty. Daj, aby tí, ktorí sa oň usilujú, vytrvali v dobrom, a tí, ktorí mu bránia, našli uzdravenie, zmierili sa s tebou a so svojimi bratmi a sestrami, odvrátili sa od zla, lebo každá vojna je vždy neúspechom.‘