Košice 9. marca (TK KBS) V košickej Katedrále sv. Alžbety sa dnes konala slávnostná svätá omša pri príležitosti nedožitých stých narodenín kardinála Jozefa Tomka a nedožitých deväťdesiatych narodenín arcibiskupa Alojza Tkáča.

V úvode svätej omše pozdravil prítomných Mons. Marek Forgáč, košický pomocný biskup. „Spolu s naším otcom arcibiskupom Bernardom by som chcel privítať všetkých vás, ktorí ste zhromaždení tu v Katedrále svätej Alžbety v Košiciach. Osobitne chcem privítať pána arcibiskupa Mons. Stanislava Zvolenského, bratislavského metropolitu, ktorý bude hlavným celebrantom a kazateľom dnešnej liturgickej slávnosti. Srdečne vítam aj všetkých arcibiskupov a biskupov západného i východného obradu. Privítanie patrí aj rodákom nášho zosnulého pána arcibiskupa Alojza, predovšetkým jeho sestre a synovcovi. Nech je toto spoločenstvo prejavom vďaky za život zosnulého pána kardinála a pána arcibiskupa a tiež prejavom modlitby za ich duše. Nech v nás upevňuje jednotu Kristovej Cirkvi a všetkým prináša pokoj a požehnanie,“ dodal košický pomocný biskup Marek Forgáč.

Hlavný celebrant Mons. Stanislav Zvolenský v príhovore pripomenul slová kardinála Jozefa Tomka, ktorý pri jednej príležitosti na otázku, čo sa skrýva za tajomstvom jeho života odpovedal: „Božia prozreteľnosť, veľa Božej milosti. Takej, čo sa dala skoro nahmatať, a takej, ktorú nevidno.“ A o Prozreteľnosti a milosti v živote arcibiskupa, ktorú nazval kazateľ „takmer hmatateľnou“, hovoril cez vyjadrenie otca arcibiskupa Bernarda Bobera, použijúc jeho spomienky na pohrebnej svätej omši Mons. Alojza Tkáča. Tú „takmer hmatateľnú“ Božiu prozreteľnosť a milosť v živote kardinála nakrátko pripomenul arcibiskup Zvolenský zo slov homílie kardinála Dominka Duku na pohrebe pána kardinála Tomka v Košiciach. A ponúkol aj svoje osobné spomienky a skúsenosti, ktoré sú pre neho dodnes živé a často si ich pripomína.

Na otázku, čo nám tu v katedrále môže pripomínať oboch duchovných pastierov, kazateľ poukázal na sedadlo, ktoré sa označuje ako katedra a má osobitný význam. „Tu na tejto katedre mal svoje výlučné miesto otec arcibiskup Alojz. Ale na tejto katedre aj otec arcibiskup Alojz veľmi rád videl otca kardinála, ktorý tu svojou prítomnosťou prinášal prítomnosť katedry svätého Petra, lebo on reprezentoval vo svojej službe prefekta kongregácie a vo viacerých iných úradoch Svätého Otca.“  Táto katedra v košickej katedrále nám pripomína, ako nás otec kardinál Jozef Tomko a otec arcibiskup Alojz svojím životom aj dnes učia, vedú a povzbudzujú. Pozerajme na ich životný príklad a nasledujme nášho Pána Ježiša, ako to robili oni,“ zdôraznil v závere svojej homílie na slávnosti Mons. Stanislav Zvolenský, bratislavský arcibiskup metropolita.

Pred záverečným požehnaním a odhalením epitafu, sa poďakoval Mons. Bernar Bober, košický arcibiskup metropolita, svojim spolubratom. „V závere sa chcem poďakovať predovšetkým svojim spolubratom v biskupskej službe za spoluúčasť na slávení tejto spomienkovej svätej omše za našich predchodcov v službe. Iba včera sme ukončili plenárne zasadnutie KBS a naše duchovné cvičenia tu neďaleko Košíc v Kláštore karmelitánov v Lorinčíku. Každý by mohol byť už aj trošku unavený po celom týždni, a preto si o to viac vážim ich obetu a dobrú vôľu zostať ešte chvíľu v Košiciach a pripomenúť si spoločne odkaz vernosti a obetavosti nášho kardinála Jozefa Tomka a arcibiskupa Alojza Tkáča. Obidvaja nám zanechali pekný príklad vernosti a obety pre dobro ľudí v Cirkvi i celej spoločnosti. Tohto roku to bude presne 35 rokov od pamätného Zeleného štvrtka (1989), keď otec kardinál predniesol na tomto mieste skvelú homíliu a predznačil tak koniec totality.  A tiež tohto roku to bude už 50 rokov od momentu odvážneho vystúpenia kňaza Alojza Tkáča na zasadaní Pacem in Terris (1974) ohľadom prenasledovania Cirkvi komunistickým režimom – obmedzovanie vyučovania náboženstva na školách, vyhrážky učiteľov rodičom aj deťom, zákaz výstavby nových kostolov a farských budov. Toto sú črty a bolesti obdobia, v ktorom títo naši dvaja pastieri žili a pracovali. Ani napriek prekážkam nestratili vieru a hlavne svoju ľudskosť. Bolo to také milé a príznačné, že viac ako titulom Eminencia, Excelencia, kardinál či arcibiskup, sme ich prirodzene oslovovali titulom „otec“! Boli blízki Bohu i ľuďom, a preto sme im dnes chceli aj týmto spôsobom prejaviť vďačnosť a vyjadriť uistenie, že aj po smrti na nich pamätáme a vážime si dielo veľkej Božej milosti v ich životoch. A poďakovať sa chcem aj nášmu dnešnému celebrantovi a kazateľovi, otcovi arcibiskupovi Stanislavovi za pekné myšlienky a trefné slová povzbudenia. Bola to jeho premiéra tu v Košiciach v úlohe hlavného celebranta. On sa veľmi dobre poznal s kardinálom Tomkom, a preto mohol o ňom vydať pekné svedectvo. Ďakujeme ti, otec arcibiskup Stanislav!“

Po záverečnom požehnaní sa biskupi presunuli k novému epitafu kardinála Jozefa Tomka, ktorý hlavný celebrant Mons. Stanislav Zvolenský požehnal. Epitaf je uložený v zadnej časti katedrály a je vyrobený z prírodného kameňa žula Star Galaxy s hrúbkou 90 mm. Výsledný tvar má rozmery 2500 x 1050 mm. Na text bolo použité písmo vyrobené z mosadze. Celé dielo je dotvorené reliéfom charakterizujúcim život a biskupské heslo J. Em. kardinála Jozefa Tomka „Ut Ecclesia aedificetur“ – Aby Cirkev rástla. Ako „červený pápež“ – prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov, navštívil viaceré svetadiely a ovplyvnil mnohé ľudské životy. Postavy v pozadí vyjadrujú životné osudy, problémy, pochybnosti, túžby ale aj nádej, ktorú medzi nich prinášal. Reliéf odliaty z bronzu zobrazuje kríž, ktorý ako kňaz, biskup, kardinál prijal a v spojení s Kristom vydával svedectvo kresťanskej viery milovanému Slovensku, ako aj celému svetu. Autorom epitafu je výtvarník a sochár Mgr. art. Otto Szabó.