Vatikán 13. marca (VaticanNews) Prinášame plné znenie editoriálu Andrea Tornielliho, ktorý napísal pri príležitosti 11. výročie pontifikátu pápeža Františka.

Editoriál Andrea Tornielliho: Vždy s Petrom

V ohlušujúcom tichu diplomacie, v panoráme, ktorú charakterizuje čoraz zjavnejšia absencia politickej iniciatívy a vedenia schopného vsadiť na mier, zatiaľ čo sa svet pustil do šialených pretekov v zbrojení, pričom na sofistikované nástroje smrti vyčlenil sumy, ktoré by stačili na zabezpečenie dvakrát väčšieho množstva základnej zdravotnej starostlivosti pre všetkých obyvateľov Zeme a na výrazné zníženie emisií skleníkových plynov, osamotený hlas pápeža Františka naďalej prosí o umlčanie zbraní a vyzýva k odvahe uprednostniť cesty mieru. Naďalej vyzýva na prímerie vo Svätej zemi, kde po nemilosrdnom masakri zo 7. októbra, ktorý spáchali teroristi z Hamasu, nasledovalo a naďalej pokračuje tragické vyvražďovanie v Gaze. Naďalej vyzýva na umlčanie zbraní v tragickom konflikte, ktorý vypukol v srdci kresťanskej Európy, na Ukrajine zničenej a sužovanej bombardovaním ruskej útočnej armády. Naďalej vyzýva na mier v ostatných častiach sveta, kde sa s nevýslovným násilím vedú konflikty, ktoré sú zabúdané, ale tvoria stále viac sa rozširujúce časti svetového konfliktu.

Rímsky biskup vstupuje do dvanásteho roku svojho pontifikátu v temnej hodine, keď je osud ľudstva vydaný na milosť a nemilosť vládcom neschopným odhadnúť dôsledky svojich rozhodnutí, ktoré sa zdajú byť vydané napospas nevyhnutnosti vojny. A s jasnosťou a realizmom hovorí, že „silnejší je ten, kto vidí situáciu, kto myslí na ľudí“, teda „kto má odvahu vyjednávať“, pretože „vyjednávanie je odvážne slovo“, za ktoré sa netreba hanbiť. Pápež František, vzdorujúc nepochopeniu blízkych i vzdialených, naďalej kladie do centra pozornosti posvätnosť života, je nablízku nevinným obetiam a odsudzuje špinavé ekonomické záujmy, ktoré ťahajú za nitky vojen maskovaných pokrytectvom.

Pri letmom pohľade na týchto posledných jedenásť rokov dejín si uvedomíme prorockú hodnotu Petrovho hlasu. Alarm, ktorý prvýkrát zaznel pred desiatimi rokmi, o rozkúskovanej tretej svetovej vojne. Sociálna encyklika Laudato si' (2015) ukázala, že klimatické zmeny, migrácia, vojny a ekonomika, ktorá zabíja, sú vzájomne prepojené javy a možno ich riešiť len globálnym pohľadom. Veľká encyklika o ľudskom bratstve (Fratelli tutti, 2020) zasa poukázala na cestu k budovaniu nového sveta založeného na bratstve a opäť odstránila akékoľvek alibi pre zneužívanie Božieho mena na ospravedlnenie terorizmu, nenávisti a násilia. A potom je tu neustály odkaz v jeho magistériu na milosrdenstvo, ktoré utkáva celú štruktúru misionárskeho pontifikátu.

V sekularizovaných a „tekutých“ spoločnostiach, v ktorých už nie sú žiadne istoty, nemožno nič považovať za samozrejmé a evanjelizácia – učí pápež František – sa opäť začína od toho podstatného, ako čítame v Evangelii gaudium (2013): „Znovu sme objavili, že aj v katechéze má zásadnú úlohu prvé ohlasovanie alebo „kerygma“, ktorá musí zaujímať stredobod evanjelizačnej činnosti a každého zámeru cirkevnej obnovy. [...] Ústredné postavenie kerygmy si vyžaduje určité charakteristiky ohlasovania, ktoré sú dnes všade potrebné: aby vyjadrovalo spásonosnú Božiu lásku, ktorá predchádza morálnym a náboženským bremenám, aby nevnucovalo pravdu a apelovalo na slobodu, aby malo isté tóny radosti, podnetnosti, vitality a harmonickej úplnosti, ktorá neredukuje ohlasovanie na niekoľko doktrín, niekedy viac filozofických ako evanjeliových. To si od evanjelizátora vyžaduje určité dispozície, ktoré pomáhajú lepšie prijať ohlasovanie: blízkosť, otvorenosť k dialógu, trpezlivosť, srdečné prijatie, ktoré neodsudzuje“.

Svedectvo milosrdenstva je teda základným prvkom tejto „spásonosnej Božej lásky“, ktorá „predchádza morálnym a náboženským povinnostiam“. Inými slovami, pre tých, ktorí ešte neprišli do kontaktu s kresťanskou skutočnosťou, ako to pápež Benedikt XVI. jasnozrivo poznamenal už v máji 2010, že pravdepodobne nezapôsobí a nezaujme ich potvrdzovanie morálnych noriem a povinností, naliehanie na zákazy, dôkladné zoznamy hriechov, odsudzovanie či nostalgické odvolávanie sa na hodnoty minulých čias.

Na počiatku prijatia, blízkosti, nehy, sprevádzania, na počiatku kresťanského spoločenstva, ktoré je schopné prijať a počúvať, je ozvena milosrdenstva, ktoré človek zakúsil a ktoré sa snaží – aj uprostred tisícok obmedzení a zlyhaní – vrátiť. Ak človek číta pápežove gestá týmito očami, dokonca aj tie, ktoré v niektorých vyvolali rovnaké pohoršené reakcie ako Ježišove gestá pred dvetisíc rokmi, objaví ich hlbokú evanjelizačnú a misijnú silu.

Andrea Tornielli
Preklad Miroslava Holubíková