Bratislava 15. marca (TK KBS) Dvadsiateho piateho marca uplynie 36 rokov ako sa tisíce ľudí odvážne, iba so sviečkami v rukách, postavili za svoje práva a čelili brutálnej policajnej sile. Manifestáciu za náboženské slobody a ľudské práva zorganizovali ľudia z tajných a vtedajšou mocou prenasledovaných katolíckych spoločenstiev.

Požadovali vymenovanie katolíckych biskupov pre neobsadené slovenské diecézy, úplnú náboženskú slobodu a tiež úplné dodržiavanie občianskych práv. Tým táto manifestácia získala širší občiansky rozmer a stala sa zápasom o slobodu pre všetkých. Komunistický režim nebol schopný žiadneho dialógu a toto pokojné zhromaždenie veriacich sa snažil surovou ozbrojenou silou potlačiť.

V historickej pamäti národa sa snaží udržiavať pamiatku na Sviečkovú manifestáciu Fórum kresťanských inštitúcií (FKI). Jeho cieľom je nielen poukázať na historický význam Sviečkovej manifestácie, ale aj na jej posolstvo pre dnešok. Motto „Neboli sme ľahostajní. Vtedy ani dnes“ nás na jednej strane povzbudzuje odvahou a zodpovednosťou účastníkov tejto manifestácie pred 36 rokmi a súčasne nám pripomína potrebu odvahy a zodpovednosti dnes. 

„Sviečková manifestácia je vnímaná ako jedna z najvýznamnejších udalostí novodobých slovenských dejín, ako najodvážnejšie masové vystúpenie občanov Slovenska  v období komunistickej diktatúry. Aj dnes nás povzbudzuje k občianskej odvahe a angažovanosti za spoločné dobro pre všetkých. Aby sme vyprosovali Božie požehnanie pre Slovensko, pripravili sme modlitbu, ktorej text schválil otec arcibiskup Zvolenský. Zverejníme ju a budeme sa ju modliť počas deviatich dni od 17. do 25. marca,„ uviedol podpredseda FKI Pavol Kossey.

Aký bude program výročia?

Tohtoročný program sa začne v pondelok 25. marca svätou omšou v jezuitskom Kostole Najsvätejšieho Spasiteľa v Bratislave o 18:00, ktorú v priamom prenose prinesie Rádio LUMEN. Hlavným celebrantom bude bratislavský arcibiskup metropolita Mons. Stanislav Zvolenský.

Po svätej omši bude sviečkový sprievod z kostola ku pamätníku Sviečkovej manifestácie na Námestí Eugena Suchoňa, kde bude aj slávnostný program. Moderátorom bude Štefan Bučko a o hudobný doprovod sa postará Peter Janků.

Súčasne sa v ten istý deň o 17:45 uskutoční aj sprievod z Rybného námestia s Korunkou Božieho milosrdenstva ku pamätníku Sviečkovej manifestácie, kde sa uskutoční Večeradlo za víťazstvo Nepoškvrneného Srdca Panny Márie.

Od 16. do 31. marca si môžu návštevníci Múzea obetí komunizmu v Košiciach vypočuť osobitný odborný výklad o udalostiach Sviečkovej manifestácie.

Od 18. marca do 28. marca si budú môcť záujemcovia v Zichyho paláci v Bratislave pozrieť výstavu Ústavu pamäti národa „Sviečková manifestácia, 25. marec 1988.“  V nedeľu 24. marca otvoria XVI. ročník projektu Nenápadní hrdinovia v zápase s komunizmom. 

Čo bola Sviečkova manifestácia?

Sviečková manifestácia bola jedným z najvýznamnejších verejných vystúpení proti komunistickej moci na Slovensku. Pokojné zhromaždenie veriacich za občianske a náboženské slobody sa konalo na Veľký piatok 25. marca 1988. Proti jeho účastníkom tvrdo zasiahli bezpečnostné zložky. V sobotu 25. marca uplynie od Sviečkovej manifestácie 35 rokov. Od roku 1993 je tento dátum pamätným dňom Slovenskej republiky – Dňom zápasu za ľudské práva. Na verejné vystúpenie veriacich proti komunistickej moci sa zmenila už Národná púť, ktorá sa konala 7. júla 1985 na moravskom Velehrade za účasti 150- až 200-tisíc Čechov a Slovákov.

Od novembra 1987 sa začali zbierať podpisy pod petíciu za náboženskú slobodu vo vtedajšej Československej socialistickej republike (ČSSR). Iniciatívu podporil podpredseda Svetového kongresu Slovákov a hokejista Marián Šťastný, najskôr vyzýval na zhromaždenia pred budovami československých veľvyslanectiev v zahraničí, potom sa zrodila myšlienka zorganizovať zhromaždenie na Slovensku.

Na pravidelnom stretnutí zástupcov tajnej cirkvi 6. marca 1988 v byte kňaza a disidenta Rudolfa Fibyho to navrhol František Mikloško. Podujatie podporil svojou autoritou politický väzeň a disident Silvester Krčméry (pre zranenie členka sa na samotnom zhromaždení nezúčastnil), aj biskup Ján Chryzostom Korec.

František Mikloško poslal 10. marca 1988 oznámenie o konaní akcie Obvodnému národnému výboru. Úrady zhromaždenie zakázali. Bezpečnostné orgány sa pripravovali na zásah, v ČSSR bola vyhlásená mimoriadna bezpečnostná situácia.

Veriaci boli vystavení tlaku a zastrašovaniu na pracoviskách, študenti dostali pokyn odcestovať na víkend domov. Takisto duchovní organizovaní v prokomunistickom združení Pacem in terris vyzvali ľudí, aby sa na manifestácii nezúčastnili. Polícia pred akciou odklonila dopravu a blokovala prístup do centra mesta. Boli zadržaní viacerí organizátori vrátane samotného Mikloška či biskupa Korca.

Na Hviezdoslavovo námestie pred 18. hodinou dorazili bezpečnostné zložky s autami a dvoma vodnými delami. Politickí funkcionári vrátane ministra kultúry Miroslava Válka sledovali zásah z hotela Carlton. Zhromaždenie sa začalo o 18. hodine, trvalo polhodinu.

Zúčastnilo sa na ňom 8000 až 10.000 ľudí so sviečkami v rukách. Napriek pokojnému priebehu zasiahli príslušníci polície, snažili sa vytlačiť dav z námestia, bili ľudí obuškami, útočili slzotvorným plynom a napokon použili vodné delá.

Zadržaných bolo 141 ľudí, podľa oficiálnych údajov 14 ľudí utrpelo zranenia, číslo však mohlo byť väčšie, keďže nie všetci vyhľadali lekárske ošetrenie z obáv o svoju bezpečnosť. V apríli 1988 sa vo Viedni konala schôdzka Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), na ktorej delegáti ostro odsúdili konanie štátnych síl v ČSSR. Historici sa zhodujú v názore, že Sviečková manifestácia otvorila cestu k Novembru '89 a k Nežnej revolúcii. 

Zdroj: Fórum kresťanských inštitúcií, o.z. Bernadeta Zacherová/Archív TASR