Vatikán 19. apríla (VaticanNews) „Hľaďte do budúcnosti s evanjeliovou nádejou, so slobodou odovzdania sa Bohu a s koreňmi v minulosti. A nech vám toto úplné ponorenie sa do Pánovej prítomnosti vždy prináša radosť z bratstva a vzájomnej lásky.“ Tieto slová adresoval pápež František vo štvrtok 18. apríla predstaveným a delegátkam rádu Bosých karmelitánok, ktoré sa zišli v Ríme kvôli revízii ich konštitúcií.

Pápež povzbudil klauzúrne sestry v ich neľahkej úlohe rozlišovania:

„Revízia stanov znamená práve toto: zhromažďovať spomienky na minulosť, a nie ju popierať, aby sme mohli hľadieť do budúcnosti. V skutočnosti ma učíte, že kontemplatívne povolanie nevedie k stráženiu popola, ale k živeniu ohňa, ktorý horí stále novým spôsobom a môže zohrievať Cirkev i svet.“

„Dynamizmus kontemplácie je teda vždy dynamizmom lásky, je vždy rebríkom, ktorý nás dvíha k Bohu, aby nás neodtrhol od zeme, ale aby sme ju obývali do hĺbky ako svedkovia prijatej lásky.“

Svätý Otec spomenul veľkú reformátorku Karmelu, sv. Teréziu z Avily, ktorá tvrdila, že kontemplácia nie je odtrhnutá od každodenných povinností a je zdrojom apoštolátu:

„Ona je presvedčená, že mystické a vnútorné zjednotenie, ktorým Boh spája dušu so sebou, takmer ju „zapečaťuje“ svojou láskou, preniká a premieňa celý život bez toho, aby odpútavalo od každodenných zamestnaní alebo podnecovalo k úniku do záležitostí ducha. Terézia potvrdzuje, že čas zasvätený tichu a modlitbe je nevyhnutný, avšak treba ho chápať ako zdroj apoštolátu a všetkých tých každodenných úloh, ktoré od nás Pán žiada pre službu Cirkvi. Terézia totiž hovorí: „Marta a Mária musia spoločne ponúkať Pánovi pohostinnosť, stále ho mať pri sebe a neponúknuť mu zlé prijatie tým, že by mu nedali najesť sa. Ako by ho Mária, neustále sediaca pri jeho nohách, nasýtila, keby nepomáhala jej sestra? Jeho sýtením, živením je úsilie, ktoré vynakladáme na to, aby sme duše všemožne priblížili k nemu, aby boli spasené a nikdy ho neprestali chváliť“.

Pápež bosým karmelitánkam ponúkol kľúč k ich rozlišovaniu:

„A aké svetlo potrebujete na revíziu konštitúcií, keď čelíte mnohým konkrétnym problémom kláštorov a komunitného života? ... Tým svetlom je evanjeliová nádej. Avšak treba byť vždy zakorenení v otcoch zakladateľoch, v matke zakladateľke a vo sv. Jánovi [od Kríža].

Evanjeliová nádej sa líši od ilúzií založených na ľudských výpočtoch. Znamená zveriť sa Bohu, naučiť sa čítať znamenia, ktoré nám dáva, aby sme rozlišovali budúcnosť, znamená vedieť urobiť odvážne a riskantné rozhodnutie, aj keď cieľ, ku ktorému nás vedie, zostáva skrytý. Znamená to nespoliehať sa len na ľudské stratégie, na defenzívne, obranné stratégie....

Obranné stratégie sú plodom nostalgického návratu do minulosti - to nefunguje. Nostalgia nefunguje, evanjeliová nádej ide inou cestou, dáva nám radosť z dejín, ktoré sme doteraz žili, avšak robí nás schopnými hľadieť do budúcnosti, s tými koreňmi, ktoré sme prijali. A to sa nazýva zachovanie charizmy, chuť ísť vpred, to naozaj funguje.“

Petrov nástupca sa s bosými karmelitánkami rozlúčil slovami:

„Hľaďte do budúcnosti. To vám želám. Hľaďte do budúcnosti s evanjeliovou nádejou, s bosými nohami, čiže so slobodou odovzdania sa Bohu. Hľaďte do budúcnosti s koreňmi v minulosti. A nech vám toto úplné ponorenie sa do Pánovej prítomnosti vždy prináša radosť z bratstva a vzájomnej lásky.“

Zuzana Klimanová – VaticanNews