Brusel 12. júna (VaticanNews) Mons. Antoine Hérouard, podpredseda Komisie biskupských konferencií Európskej únie (COMECE), analyzuje výsledky volieb do Európskeho parlamentu a označuje ich za prejav „nespokojnosti a odporu proti vládam úradujúcim v mnohých krajinách“. Zároveň tiež pripomína všetkým zvoleným, že existujú „povinnosti smerujúce k budovaniu solidárnej spoločnosti a Európy, v ktorej by bolo skutočné miesto pre tých najmenších, pre tých najkrehkejších, pre tých, ktorí sa ocitli v ťažkostiach všetkého druhu“.

Vojna a situácia na Ukrajine, ekonomická neistota, riziko zníženia ratingu, strata dynamiky a následné hľadanie identity: to všetko sú faktory, ktoré ovplyvnili výsledok volieb do Európskeho parlamentu, pri ktorých voliči 27 krajín EÚ vyjadrili svoje obavy a kritiku Európy, ktorá sa zdá byť „príliš technokratická, príliš vzdialená, príliš úzkostlivá v niektorých otázkach“. Mons. Antoine Hérouard, podpredseda Komisie biskupských konferencií Európskej únie (COMECE) a dijonský arcibiskup, ponúka zamyslenie nad výsledkami volieb a opisuje ich ako „prejav nespokojnosti a nesúhlasu s vládami v mnohých krajinách“, ktorý vyjadrili európski občania.

Solidárna Európa

COMECE vysiela zvoleným zástupcom povzbudivý signál a žiada ich, aby si boli vedomí, že „slúžia celej Európe, a neobhajujú len niektoré partikulárne záujmy“. Základným bodom konštrukcie Európy je pre biskupov „solidárne budovanie, ktoré vytvára väzby medzi členskými krajinami, ale tiež uvádza Európu do vzťahu s veľkými krajinami sveta zvláštnym a originálnym spôsobom“.

Povinnosť voči druhým

Túto povinnosť Európanov, vysvetľuje Mons. Hérouard, je potrebné vziať do úvahy. Bola vyjadrená v kritickom hlasovaní, ktoré však udržiava Európsku ľudovú stranu ako „najväčšiu skupinu v Európskom parlamente“. Celkovo teda „výsledok neznamená, že by sme sa mali podriaďovať logike určitého počtu strán ,definovaných ako krajne pravicové či populistické“, ale znamená, „že nespokojnosť vyjadrená vo voľbách musí byť zohľadnená pri výkone väčšiny, ktorá vznikne voľbou hlavných predstaviteľov“. Tvárou v tvár odchádzajúcemu Európskemu parlamentu, ktorý, ako zdôrazňuje dijonský arcibiskup, v posledných rokoch odráža proces „silnej dechristianizácie“ európskeho kontinentu, Cirkev pripomína, že „individuálne slobody nie sú bez hraníc“; že existujú „povinnosti voči sebe navzájom a voči budovaniu solidárnej spoločnosti a Európy, v ktorej by bolo skutočné miesto pre tých najmenších, pre tých najkrehkejších, pre tých, ktorí sa ocitli v akýchkoľvek ťažkostiach“; že je potrebné riešiť otázku migrácie „úprimne, ozajstne a tiež s určitou otvorenosťou, pretože nestačí tvrdiť, že Európa nechce ďalších migrantov“.

Hodnoty, ktoré Cirkev obhajuje

To, čoho sme sčasti svedkami, pokračuje dijonský arcibiskup, je naopak konanie európskej vlády, ktorá sa „pokúsila definovať to, čo niektorí nazývajú novými právami, ale čo je skôr otázkou rozšírenia individuálnych práv bez zohľadnenia prvkov solidarity potrebných v spoločnosti“. Komisia európskych episkopátov bez toho, aby akokoľvek vyjadrovala podporu jednej či druhej politickej strane, pritom opakuje, že otázky spojené s ochranou života, právami pracujúcich, medzinárodnou vzájomnou pomocou a rozvojom najchudobnejších krajín zostávajú európskymi hodnotami „podporovanými Cirkvou“ a že súvisia s „demokraciou, právnym štátom, s veľmi rôznymi a veľmi širokými hodnotami, na ktoré sa pápež František často odvolával vo svojich početných prejavoch o európskej integrácii“.

Európa v službách občanov

Hérouard a COMECE potom poukazujú na naliehavosť riešenia otázky životného prostredia, ktorá u Európanov vzbudzuje nedôveru kvôli zmenám, ktoré si môže vyžiadať a ktoré sa vyznačujú aj vysokými ekonomickými nákladmi, a vyzývajú Európu, aby sa prostredníctvom politických rozhodnutí a opatrení postavila do služieb občanov, bola im nablízku, chránila ich a neuzatvárala sa do seba. Je potrebné, aby Európa nehájila „len osobné práva každého z nás“, ale aby budovala „skutočnú solidaritu medzi krajinami a medzi občanmi“, pretože „európsky projekt je projektom solidarity únie spoločenstva v istom zmysle“, a na to by sa nemalo nikdy zabúdať .

Xavier Sartre a Francesca Sabatinelli – Vatikán
Preložil Marek Mišák