Vatikán 13. júna (VaticanNews) Prinášame úvahu edičného riaditeľa vatikánskych médií Andreu Tornielliho o dokumente Rímsky biskup: úloha pápeža, synodalita a ostatné cirkvi.
-
Ide o spoločnú cestu, stáročia jednoty, ale aj históriu schiziem, vzájomných exkomunikácií, rozdelení a bojov, ktoré určovala viac politika než teologické rozdiely. Po takmer dvoch tisícročiach kresťanských dejín, napriek starým a novým krízam v rámci rôznych konfesií, ekumenická cesta podniká významné kroky. Práve zverejnený dokument o „rímskom biskupovi“ svedčí o tom, že ochota a otvorenosť diskutovať o formách vykonávania petrovského primátu, ktorú v roku 1995 prejavil svätý Ján Pavol II.
Dialóg sa pohol dopredu a synodálna cesta, ktorú Katolícka cirkev prežíva na všetkých úrovniach, je jeho súčasťou. Katolíci skutočne znovu objavujú a prehlbujú význam synodality ako konkrétneho spôsobu prežívania spoločenstva v Cirkvi, pričom toto vedomie je už prítomné a zažívané aj v iných kresťanských tradíciách.
Zároveň úlohu rímskeho biskupa a jeho primát už ostatní kresťania nepovažujú len za prekážku alebo problém na ekumenickej ceste: synodalita v skutočnosti vždy uvažuje o prítomnosti „protos“, o primáte.
Samozrejme, pre ostatné cirkvi zostáva petrovský primát, ako ho vykonávali pápeži v druhom tisícročí a najmä ako ho sankcionoval Prvý vatikánsky koncil, neprijateľný. Ale aj v tejto otázke dokument Dikastéria na podporu jednoty kresťanov vykazuje významné kroky: práca v ekumenickom dialógu v skutočnosti navrhla rozlišovať pápežský primát vykonávajúci jurisdikciu nad latinskou cirkvou (alebo západnou cirkvou, ako zvykne byť tiež nazývaná) od primátu v charite rímskej cirkvi, „prvého stolca“. Primát „diakonie“, teda služby, a nie moci. Prvenstvo jednoty, ktoré sa uplatňuje v synodalite s cieľom dosiahnuť konsenzus všetkých biskupov.
Existuje teda, alebo by aspoň mohla existovať, forma petrovského primátu prijateľná pre ostatné cirkvi. Je to to, čo pred niekoľkými rokmi ekumenický konštantínopolský patriarcha Bartolomej nazval primátom „vykonávaným v pokore a súcite, a nie ako akési vnucovanie ostatným členom biskupského kolégia“, ako „skutočný odraz ukrižovanej lásky Pána, a nie v zmysle pozemskej moci“. Konkrétna cesta, ako kráčať k uskutočneniu toho sna, ktorý pred takmer tridsiatimi rokmi vyjadril pápež Wojtyla.
Preklad Martin Jarábek
