Švajčiarsko 17. júna (VaticanNews) Na mierovej konferencii o Ukrajine vo švajčiarskom meste Bürgenstock vyzvali vysokí predstavitelia pravoslávnej a Katolíckej cirkvi k mieru. „Je našou povinnosťou a úlohou brániť a podporovať mier,“ povedal 16. júna na konferencii ekumenický konštantínopolský patriarcha. Mlčanie tvárou v tvár vojnovým zverstvám označil za hanbu. Štátny sekretár Svätej stolice kardinál Pietro Parolin sa zasa nepriamo vyslovil za rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou: Sme pripravení zúčastniť sa na prípadnom sprostredkovaní, ktoré by bolo prijateľné pre všetky strany,“ povedal.
Čestná hlava pravoslávnej cirkvi Bartolomej I. a kardinál Parolin, po pápežovi Františkovi druhý najvyšší funkcionár Katolíckej cirkvi, konferenciu ocenili, ale nepodpísali spoločné záverečné vyhlásenie. Oficiálne bol kardinál Parolin na stretnutí v Bürgenstocku v kantóne Nidwalden len ako pozorovateľ. Celkovo najmenej tucet z približne 100 zúčastnených štátov a medzinárodných organizácií odmietlo podporiť vyhlásenie samitu. Patrí medzi ne India, Brazília, Saudská Arábia a Južná Afrika. Podľa švajčiarskej vlády namiesto toho podpísalo spoločné komuniké 83 delegácií vrátane Srbska, ktoré tradične udržiava dobré vzťahy s Ruskom, ako aj Ghany a Argentíny. Ústrednými bodmi vyhlásenia boli bezpečnosť ukrajinských jadrových elektrární, ochrana obchodných lodí a civilných prístavov pred útokmi, ako aj výmena všetkých vojnových zajatcov a návrat všetkých dospelých Ukrajincov a detí unesených Ruskom.
Hostiteľka konferencie, švajčiarska prezidentka Viola Amherdová, priznala, že hlavnou otázkou zostáva, ako a kedy sa môže Rusko zapojiť do tohto procesu. Moskva nebola na samite zastúpená. „Trvalé riešenie musí zahŕňať obe strany,“ povedala Amherdová. Zdôraznila, že vyhlásenie konferencie vysiela „jasný odkaz ukrajinskému ľudu a všetkým, ktorých sa vojna priamo dotýka: veľká časť svetového spoločenstva má vôľu iniciovať zmenu.“
Dvojdňovú konferenciu, ktorá sa konala 15. a 16. júna v letovisku Bürgenstock, zorganizovalo Švajčiarsko na žiadosť Ukrajiny. Zúčastnili sa na nej zástupcovia takmer stovky krajín a medzinárodných organizácií vrátane približne 60 hláv štátov a vlád – vrátane poľského prezidenta Andrzeja Dudu, ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, viceprezidentky USA Kamaly Harrisovej, francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, nemeckých kancelárov Olafa Scholza a rakúskeho kancelára Karla Nehammera a predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej. Zúčastnili sa na ňom aj lídri z latinskoamerických krajín vrátane prezidentov Argentíny Javiera Mileiho a Čile Gabriela Borica, ako aj lídri z Afriky a arabského sveta. Rusko a Čína sa na samite nezúčastnili.
