Vatikán 29. júna (VaticanNews) Pápež František slávil dnes o 9. 30 h. vo vatikánskej bazilike slávnosť svätých Petra a Pavla, patrónov Ríma. Počas slávnosti uložil pálium 42 arcibiskupom metropolitom vymenovaným v minulom roku. Povzbudil ich, aby boli „horlivými pastiermi, ktorí otvárajú bránu evanjeliu“ a uviedol príklad apoštolov, ktorí po stretnutí s Pánom „zažili skutočné oslobodenie“. Prinášame plné znenie homílie.

Hľadíme na dvoch apoštolov Petra a Pavla: na rybára z Galiley, ktorého urobil Ježiš rybárom ľudí a na farizeja, prenasledovateľa Cirkvi, ktorého milosť premenila na evanjelizátora pohanov. Vo svetle Božieho slova sa nechajme inšpirovať ich príbehmi a apoštolskou horlivosťou, ktorá poznačila ich životnú púť. Pri stretnutí s Pánom zažili skutočnú veľkonočnú skúsenosť: boli oslobodení a otvorila sa pred nimi brána nového života.

Bratia a sestry, na prahu jubilejného roka sa zastavme práve pri symbole brány. Jubileum bude časom milosti, v ktorom otvoríme svätú bránu, aby všetci mohli prekročiť prah tej živej svätyne, ktorou je Ježiš, a v ňom zakúsiť Božiu lásku, ktorá oživuje nádej a obnovuje radosť. A aj v príbehu Petra a Pavla sú brány, ktoré sa otvárajú.

Prvé čítanie nám vyrozprávalo príbeh Petrovho vyslobodenia z väzenia; tento príbeh má mnoho obrazov, ktoré nám pripomínajú veľkonočnú skúsenosť: príbeh sa odohráva počas sviatku nekvasených chlebov. Herodes pripomína postavu egyptského faraóna, vyslobodenie sa odohráva v noci, ako to bolo u Izraelitov. Anjel dáva Petrovi tie isté pokyny, aké boli dané Izraelu: rýchlo vstať, opásať sa, obuť si sandále (porov. Sk 12, 8; Ex 12, 11). To, čo sa nám rozpráva, je teda nový exodus: Boh oslobodzuje svoju Cirkev, oslobodzuje svoj ľud, ktorý je v putách, a opäť sa ukazuje ako Boh milosrdenstva, ktorý ho podopiera na ceste.

A v tú noc oslobodenia sa najprv zázračne otvárajú brány väzenia, potom sa o Petrovi a anjelovi, ktorý ho sprevádza, hovorí, že stoja pred „železnou bránou, ktorá vedie do mesta, brána sa pred nimi sama otvorila“ (Sk 12, 10). Nie oni otvárajú bránu, ona sa otvára sama. Je to Boh, kto otvára bránu, je to On, kto vyslobodzuje a uvoľňuje cestu. Ako sme počuli z evanjelia – Ježiš zveril Petrovi kľúče od nebeského kráľovstva, on však zakúša, že je to Pán, kto otvára bránu ako prvý, On vždy ide pred nami. A ešte jedna zaujímavosť: dvere väzenia sa otvorili Pánovou mocou, ale Peter má potom problém vstúpiť do domu kresťanskej komunity: ten, kto prišiel ku dverám, si myslel, že je to duch a neotvoril mu (porov. Sk 12, 12 – 17). Ako často sa stáva, že sa spoločenstvá nepoučia z tejto múdrosti, aby otvárali dvere!

Aj cesta apoštola Pavla je predovšetkým veľkonočnou skúsenosťou. Na ceste do Damasku ho totiž najprv Zmŕtvychvstalý premieňa a potom, v neustálom rozjímaní o ukrižovanom Kristovi, objavuje milosť slabosti: keď sme slabí - hovorí -, vtedy sme vlastne silní, lebo sa už neupíname na seba, ale na Krista (porov. 2 Kor 12, 10). Uchvátený Pánom a ukrižovaný s ním Pavol píše: „Už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus“ (Gal 2, 20). Cieľom toho všetkého však nie je čisto osobná a utešujúca nábožnosť - ako nám to dnes predkladajú niektoré hnutia v Cirkvi: je to salónna spiritualita. Naopak, stretnutie s Pánom rozpaľuje v Pavlovom živote nadšenie pre evanjelizáciu. Ako sme počuli v druhom čítaní, na konci svojho života vyhlasuje: „Pán stál pri mne a posilňoval ma, aby sa cezo mňa naplnilo ohlasovanie evanjelia a aby ho počuli všetky národy“ (2 Tim 4, 17).

Práve v rozprávaní o tom, ako mu Pán dal veľa príležitostí na ohlasovanie evanjelia, Pavol používa obraz otvorených dverí. Tak o jeho príchode do Antiochie spolu s Barnabášom sa hovorí, že „keď ta došli, zhromaždili cirkev a rozpovedali, aké veľké veci urobil s nimi Boh a že pohanom otvoril dvere viery“ (Sk 14, 27). Podobne sa obracia na komunitu v Korinte a hovorí: „Otvorili sa mi veľké a sľubné dvere“ (1 Kor 16, 9); a keď píše Kolosanom, vyzýva ich takto: „Modlite sa aj za nás, aby Boh otvoril dvere nášmu slovu, aby sme mohli hlásať Kristovo tajomstvo“ (Kol 4, 3).

Bratia a sestry, túto skúsenosť milosti zažili aj obaja apoštoli Peter a Pavol. Dotkli sa Božieho diela, ktoré im otvorilo dvere ich vnútorného väzenia, ale aj brány skutočných väzníc, kde boli uväznení kvôli evanjeliu. Otvoril pred nimi aj dvere evanjelizácie, aby mohli zažiť radosť zo stretnutia s bratmi a sestrami v rodiacich sa komunitách a priniesť všetkým nádej evanjelia. Aj my sa v tomto roku pripravujeme na otvorenie svätej brány.

Bratia a sestry, dnes dostávajú pálium arcibiskupi metropoliti, ktorí boli vymenovaní za posledný rok. V spoločenstve s Petrom a podľa príkladu Krista, ktorý je bránou k ovciam (porov. Jn 10, 7), sú povolaní byť horlivými pastiermi, ktorí otvárajú dvere evanjeliu a ktorí svojou službou prispievajú k budovaniu Cirkvi a spoločnosti s otvorenými dverami.

Chcel by som s bratskou láskou pozdraviť delegáciu Ekumenického patriarchátu: ďakujem vám, že ste prišli prejaviť spoločnú túžbu po plnom spoločenstve medzi našimi cirkvami. Srdečne pozdravujem svojho drahého brata Bartolomeja.

Nech nám svätí Peter a Pavol pomáhajú, aby sme otvorili dvere nášho života Pánovi Ježišovi, nech sa prihovárajú za nás, za mesto Rím a za celý svet. Amen.

(Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News, Andrej Klapka, Martin Jarábek)