Ukrajina 15. júna (TK KBS) Bez práce tisícok dobrovoľníkov by poskytovanie pomoci na Ukrajine bolo prakticky nemožné. Medzi nimi nie sú len jednotlivci, ale aj celé rodiny, ktoré zdôrazňujú, že táto skúsenosť ich vnútorne mení a posilňuje rodinné vzťahy. Manželia Uslenghiovci prvý transport humanitárnej pomoci odviezli spolu s dcérami v roku 2022. Odvtedy, ako hovoria, sa vytvorili silné priateľské väzby s Ukrajincami, ktorí prežili ťažké časy, a ich viera bola očistená vojnou.
„Neuveriteľná je odolnosť Ukrajincov a ich túžba brániť svoju identitu a získať späť slobodu, ktorú ohrozujú útočníci,“ hovorí pre VaticanNews 22-ročná Beatrice, ktorá spolu s rodičmi a mladšou sestrou pomáha tomuto trpiacemu národu. Priznáva, že nie je ľahké cestovať do krajiny, ktorej každodennosť je poznačená raketovými útokmi. „Návštevy tam sa pre nás stali aj akousi vnútornou cestou, ktorá nám umožnila objaviť silu viery a význam ľudskosti,“ hovorí Beatrice. „Myslím, že to, čo nás podnietilo k prvému výjazdu na Ukrajinu, bola túžba pomôcť. Uvedomovali sme si, že vojnu nezastavíme, ale môžeme ľuďom priniesť úľavu,“ zdôrazňuje Talianka. Priznáva, že poplachy a výbuchy vzbudzujú strach, ale všetci si uvedomujú, že solidarita a bratstvo sú mocnejšie, a preto chcú ďalej pomáhať. „Život Ukrajincov nemá menšiu cenu ako ten náš a potrebujú našu pomoc, aby prežili. Počas našich výjazdov sme dodávali potraviny, lieky, generátory a materiály potrebné na obnovu domov. Úsmev vďačnosti, ktorý vidíte na tvárach starých a chorých ľudí, nám odmeňuje všetko úsilie,“ dodáva.
Talianska rodina navštívila Ukrajinu už šesťkrát. Prvýkrát pomáhali utečencom nájsť bezpečný prístrešok a niekoho, kto im poskytne najnaliehavejšiu pomoc. „Rozhodli sme sa vziať naše dcéry, pretože sme chceli, aby videli, že nie všetci majú také dobré životné podmienky ako oni a že nemôžeme zostať ľahostajní k utrpeniu iného človeka,“ hovorí mama Cristina. A dodáva: „Som hrdá na to, ako veľmi sa moje dcéry medzi svojimi rovesníkmi stali propagátorkami ukrajinskej otázky a ako veľmi mobilizujú ostatných, aby pomáhali tomuto národu vykrvácanému bezohľadným agresorom.“
„Od začiatku sme sa rozhodli zúčastniť na tejto mierovej karaváne spolu a zapojiť do nej naše dcéry. Bola som veľmi rada, že súhlasili. Pretože sme boli všetci spolu, cítila som sa pokojnejšia,“ hovorí Cristina. Priznáva, že ukázať mladým ťažkosti, ktoré národ vo vojne prežíva, je veľmi dôležité. „Prejavuje sa to potom na svedectve, ktoré dcéry dávajú v škole alebo medzi rovesníkmi o tom, čo videli: o trpiacich matkách, deťoch bez úsmevu, o bolesti zo straty blízkych a dramatických podmienkach života pod bombami,“ priznáva.
Osobne nemôže zabudnúť na prvé dni tejto vojny, keď pomáhali utekať z Ľvova matkám s deťmi, ktoré sa v tomto meste ukryli pred ostreľovaním na východe Ukrajiny. Mnohé z nich prišli do Talianska a stále dostávajú pomoc. „Musím priznať, že napriek obrovským ťažkostiam, ktoré vojna spôsobila, som medzi Ukrajincami videla veľkú solidaritu. Ako matku a ženu ma zasiahla osamelosť ukrajinských žien, pretože musíme pamätať na to, že mnoho ich manželov a synov bojuje na fronte,“ hovorí Cristina, priznávajúc, že určite ešte mnohokrát sa vrátia s pomocou na Ukrajinu.
Zdroj: VaticanNews – poľská redakcia
Preložil: M. Lipiak
