Vatikán 4. augusta (VaticanNews) „Posolstvom otca a mamy, ich najcennejším dedičstvom, nie sú peniaze, ale láska, s ktorou dávajú svojim deťom všetko, čo majú, presne tak, ako to robí Boh voči nám, a tak nás učia milovať,“ zdôraznil pápež František počas modlitby Anjel Pána z okna Apoštolského paláca. Dodal, že je smutné, keď sa deti hádajú o dedičstvo a možno sa roky medzi sebou nerozprávajú.

Videozáznam

Zdroj: VaticanNews

Drahí bratia a sestry, požehnanú nedeľu!

Dnes nám evanjelium hovorí o Ježišovi, ktorý po zázraku rozmnoženia chlebov a rýb pozýva zástupy, ktoré ho hľadajú, aby sa zamysleli nad tým, čo sa stalo, aby pochopili jeho význam (porov. Jn 6, 24 - 35).  Spoločne jedli podelený pokrm a mohli vidieť, ako sa všetci nasýtili do sýtosti, hoci s malými prostriedkami, no vďaka štedrosti a odvahe chlapca, ktorý dal k dispozícii ostatným to, čo mal (porov. Jn 6, 1 - 13). Znamenie bolo jasné: ak každý dá druhým to, čo má, s Božou pomocou aj s málom môže mať každý niečo. Nezabúdajte na to.

Oni to nepochopili: Ježiša si pomýlili s akýmsi kúzelníkom a vrátili sa ho hľadať v nádeji, že zázrak zopakuje, akoby to bola mágia (porov. v. 26).

Boli protagonistami skúsenosti pre ich cestu, ale nepochopili jej význam: ich pozornosť sa sústredila len na chleby a ryby, na hmotný pokrm, ktorý sa hneď minul. Neuvedomili si, že to bol len nástroj, prostredníctvom ktorého im Otec, kým nasýtil ich hlad, zjavil niečo oveľa dôležitejšie. Čo im zjavil Otec? Cestu života, ktorá trvá večne a chuť chleba, ktorá nasycuje nad mieru. Skrátka, pravým chlebom bol a je Ježiš, jeho milovaný Syn, ktorý sa stal človekom (porov. v. 35), ktorý prišiel zdieľať našu chudobu, aby nás cez ňu priviedol k radosti z plného spoločenstva s Bohom a s našimi bratmi a sestrami (porov. Jn 3, 16).

Materiálne veci nenapĺňajú život, pomáhajú nám napredovať a sú dôležité, ale nenapĺňajú život: to dokáže len láska (porov. Jn 6, 35). A aby sa tak stalo, treba sa vydať cestou lásky, ktorá si nič nenecháva pre seba, ale so všetkým sa delí. Láska sa delí so všetkým.

Nedeje sa to aj v našich rodinách? Môžeme to vidieť. Pomyslime na tých rodičov, ktorí sa celý život namáhajú, aby dobre vychovali svoje deti a zanechali im niečo do budúcnosti. Aké je to krásne, keď je toto posolstvo pochopené a deti sú vďačné a na oplátku sa stávajú solidárnymi voči sebe ako bratia! A na druhej strane, je skutočne smutné, keď sa o dedičstvo hádajú. Videl som veľa prípadov, je to smutné, bojujú proti sebe a možno sa už celé roky spolu nerozprávajú kvôli peniazom! Posolstvom otca a matky, ich najcennejším dedičstvom, nie sú peniaze, je to láska. Láska, s ktorou dávajú svojim deťom všetko to, čo majú, tak ako to robí Boh s nami, a tak nás učia milovať.

Pýtajme sa teda sami seba: Aký je môj vzťah k materiálnym veciam? Som ich otrokom, alebo ich používam slobodne, ako nástroj na dávanie a prijímanie lásky? Dokážem povedať „ďakujem“, poďakovať Bohu a svojim bratom a sestrám za prijaté dary a viem sa o ne podeliť s inými?

Panna Mária, ktorá dala Ježišovi celý svoj život, nech nás naučí, aby sme urobili z každej veci nástroj lásky.

Preklad Slovenská redakcia Vatikánskeho rozhlasu – Vatican News, Andrej Klapka, Martin Jarábek