[verzia pre mobil]
TK KBS

Dnes je štvrtok 14. 11. 2024   Meniny má Irma      Pošlite tip TK KBS [RSS][Email][Mobile][Twitter][Instagram][Threads][Facebook] Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  november  >>
poutstštpisone
    123
45678910
11121314151617
18192021222324
252627282930 

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy
Podcast:
Google|Apple|Spotify

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Pápež František: Svet dnes viac ako kedykoľvek predtým potrebuje mier
P:3, 16. 08. 2024 13:45, ZAH



Foto: Vatican Media


Vatikán 16. augusta (TK KBS) Dvadsiateho augusta 2024 uplynie desať rokov od začiatku fenoménu „sui generis“, ktorý sa spontánne zrodil v Rimini a časom sa rozšíril do ďalších trinástich miest nielen v Taliansku. Do iniciatívy sa zapojilo dvadsaťsedem kláštorov a klauzúr v Taliansku a Európe. Ide o iniciatívu modlitby, výmeny svedectiev a zbierky pomoci s názvom Výzva ľudskosti, ktorá je adresovaná prenasledovaným kresťanom, najmä na Blízkom východe, a všetkým prenasledovaným vo svete. Na tejto akcii sa budúci utorok o 20:30 na námestí Piazza Tre Martiri v meste Rimini zúčastní aj biskup Rimini Mons. Nicolò Anselmi.

Ďakujeme vám za vaše svedectvo úcty ku všetkým

V posolstve k desiatemu výročiu pápež František uviedol, že sa s potešením oboznámil s osvetovou prácou, ktorú vykonáva Výbor pre prenasledovaných kresťanov, nazývaný Nazarat, „s osobitnou pozornosťou venovanou mnohým bratom a sestrám, ktorí žijú v krajinách postihnutých hroznými konfliktami“, a podelil sa s nimi o „radosť, ktorú zažili v týchto rokoch“. Píše: „Ďakujem vám za vaše svedectvo láskyplnej náklonnosti, blízkosti a predovšetkým spoločenstva s bolesťou národov zranených nespravodlivosťou, útlakom, nenávisťou a chamtivosťou. Dnes viac ako kedykoľvek predtým celé ľudstvo potrebuje dobrú zvesť o pokoji a každý kresťan je povolaný ju ohlasovať a zdieľať.“ Pápež František dúfa, že „tí, ktorí sú zapojení do tejto iniciatívy, budú s pomocou Márie, Matky pomoci, naďalej podporovať kultúru úcty ku všetkým, prijatia a inkluzívneho bratstva“. Nech zapáli v našich dušiach svetlo nádeje, aby sme sa odvážili na budúcnosť pokoja a harmónie.

Patriarcha Younan z Antiochie: Odvaha modliť sa za pokoj na námestiach

„Som hlboko vďačný za vašu solidaritu a úprimný súcit s vašimi bratmi a sestrami prenasledovanými až po mučeníctvo z lásky k Ježišovi.“ Podobne ako pápež, aj sýrskokatolícky patriarcha Antiochie Ignác Júsuf III. Junan vo svojom posolstve vyjadruje svoju blízkosť modlitbovej iniciatíve v Rimini, ktorú nazýva „odvážnym stretnutím“, pretože prináša modlitbu za pokoj na námestia. Píše, že Sýrska katolícka cirkev v Antiochii „veľmi trpí“ a pripomína „zločinné vykorenenie“ kresťanov z Ninivskej planiny pred desiatimi rokmi medzi 6. a 7. augustom ozbrojencami samozvaného Islamského štátu. „Veľký počet ľudí je teraz rozptýlený po celom svete,“ pripomína a obnovuje svoju výzvu na „vytrvalosť vo viere a nádeji.“

Farár z Aleppa: Vaša solidarita nám pomáha nezúfať si

Výrečné posolstvo prichádza do výboru Nazarat aj od františkána Bahjata Karakača, farára latinskej komunity v Aleppe, ktorý poskytuje pohľad na to, čo približne trinásť rokov vojny zanechalo Sýrii ako dramatické dedičstvo. „Dnes sa nad regiónom sťahujú temné mračná vojny, násilia a ničenia, nelegitímnej okupácie a foriem náboženského extrémizmu,“ pričom „mnohí ľudia ľahostajne alebo spoluvinne mlčia, najmä tí, ktorí majú moc niečo urobiť, a neurobia to.“ Stále „žijeme,“ pokračuje, „vo veľmi ťažkých podmienkach“ a úsilie miestnej cirkvi sa podľa neho takmer výlučne sústreďuje na „povzbudenie mladých ľudí, aby zostali v našej krajine a aktívne prispeli k jej obrodeniu.“

Karakach preto veľmi oceňuje modlitbu, ktorá sa 20. deň v mesiaci koná v Rimini a teraz aj na mnohých ďalších námestiach v Taliansku a ktorá vyzýva ľudí, aby sa „nezastavovali.“ „Pre nás, ktorí sa často cítime zabudnutí svetom, je vzácnym darom, že máme starostlivých ľudí, ako ste vy, ktorí na nás myslia a venujú sa nám, aby nám pomohli,“ píše farár z Aleppa, že z tohto svedectva solidarity pramení „ľahostajný impulz,“ aby sme „pokračovali v každodennom boji a snažili sa všemožne prekonať obrovské ťažkosti spojené s prežitím, materiálnym i identitárnym, tisícročného spoločenstva, ktorému hrozí zánik.“ Vaša blízkosť je skutočným darom spoločenstva v Kristovi, spoločenstva, ktoré prekonáva všetky hranice vytvorené nenávisťou a ľahostajnosťou.

Desať rokov ruženca na námestí v Rimini za svetový mier

Akcia Výzva k ľudskosti sa zrodila v auguste 2014 po vyhnaní kresťanov z Ninivskej planiny v Iraku v noci zo 6. na 7. augusta 2014. 125 000 kresťanov bolo v priebehu niekoľkých hodín donútených opustiť svoje domovy a dostať sa do vnútorného Kurdistanu, zatiaľ čo ďalších 110 000 zostalo ako utečenci v regióne Erbil a Duhok. Domy kresťanských rodín islamskí ozbrojenci označili začiatočným písmenom slova Nazarat, čo znamená Nazaretský. Nasledujúceho 20. augusta sa na centrálnom námestí v Rimini zhromaždilo niekoľko stoviek ľudí, aby sa za týchto kresťanov pomodlili ruženec, vypočuli si niekoľko svedectiev a vyzbierali pomoc. Za týchto desať rokov sa vďaka iniciatíve Nazarat vyzbierali desaťtisíce eur na pomoc stovkám ohrozených rodín, najmä v Sýrii a Iraku.

Prečo práve Rimini?

Od roku 2014 sa v „hlavnom meste“ letnej turistiky konajú každý 20. deň v mesiaci modlitby za prenasledovaných kresťanov a za mier vo svete. „Rimini je mesto s medzinárodným poslaním a s projekciou aj smerom na východ; historicky a geograficky je centrom prijatia a stretnutia: nemohli sme sa nepohnúť,“ vysvetľujú organizátori. K prenasledovaniu kresťanov a iných náboženských menšín dochádzalo v posledných desiatich rokoch nielen na Blízkom východe, ale aj v iných regiónoch Ázie a Afriky, „preto chvíle modlitby na námestí každý mesiac slúžili na spoznanie a uvedomenie si životných podmienok v Sýrii, Iraku, Nigérii, Keni, Pakistane, Bangladéši, ktorých svedkami boli laici, kňazi, rehoľníci, biskupi a novinári.“

Adriana Masotti a Alessandro De Carolis – Vatikán
Spracoval: M. Lipiak 



( TK KBS, VaticanNews, cz, ml; pz ) 20240816032   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]