Bratislava 3. septembra (TK KBS) Slovensko zažilo víkend blahorečenia Jána Havlíka. Prípravy tejto významnej udalosti, ako aj prácu celého tímu, koordinoval Peter Novák.  „Hoci sme teraz dosť vyčerpaní a unavení, cítime veľkú radosť. Jednak aj z postupného uvoľnenia a opadnutia stresu, aby všetko dopadlo, ale hlavne z toho, že to bol krásny, požehnaný víkend a pre mnohých silný osobný, duchovný, ale aj kultúrny či spoločenský zážitok. Ale uvedomujem si, ako je dôležité nezabudnúť, že blahorečením to neskončilo,“ hovorí po slávnosti blahorečenia Peter. 

„Spätná väzba od ľudí, ktorá nám prichádzala bezprostredne po skončení svätej omše blahorečenia, ale už aj od začiatku deviatnika či jeho ukončenia v Ružinove, kde bolo množstvo ľudí na kolenách pri večernej adorácii a pri svätej spovedi, bola silná. Z celého Slovenska či zahraničia nám v týchto dňoch prichádza množstvo poďakovaní, obrovská pozitívna energia, prichádzajú mnohé úprimné a ďakovné slová, je to silno motivujúce, človek sa často neubráni slzám vďaky. Chodia nám stovky mailov, správ, telefonátov či osobných pozdravov od pútnikov, blízkych, priateľov, kolegov, od rehoľných sestier, zasvätených, kňazov, biskupov, rodákov, ohlasy z médií a mnohých iných. Týka sa to aj deviatnika, ktorý predchádzal veľkému trojdniu, až po samotnú svätú omšu blahorečenia v Šaštíne a uloženie relikvií v Ružinove. Bolo to náročné všetko zvládnuť, ale o to viac sme cítili veľkú milosť a modlitby mnohých. Vedeli sme, že Janko je s nami. Cítili sme to. A že nás požehnáva aj naša mamka Panna Mária,“ spomína. 

Symbolicky by sme mohli povedať, že to máte za sebou … 

Áno, symbolicky (úsmev). Je ešte ale veľmi veľa vecí, ktoré je potrebné dotiahnuť, ale tá hlavná práca prípravného tímu sa viac menej končí. Verím, že sa nám záverečné práce ešte s pomocou Božou podaria dotiahnuť. No treba povedať, že to blahorečením nekončí. Naopak. Nezabudnime na Janka, na jeho odkaz. Janko v nás zanechal nielen únavu, ale aj nadšenie pre život a skutky lásky, pre svätosť, ktorú žil v dennom, bežnom živote. V tichosti a službe iným. Verím, že táto „bežná“ svätosť je pre nás možná, pokúsme sa aj my nasledovať ho v našich denných životoch. 

Ak môžem, niečo je za nami, ale niečo tou predchádzalo. Možno si to viete, možno neviete predstaviť, ale dať dokopy tím z rôznych kútov, ľudí z biznisu, neziskového a hlavne cirkevného prostredia, zladiť sa, nastaviť formu komunikácie, víziu, stratégiu, nastaviť financie, čo bude potrebné, akú úlohy, aké sekcie potrebujeme, formy komunikácie a sledovanie plnenia vecí. A pri rôznych povahách ľudí v rôznom veku, postavení či nastavenia, je to ozaj náročné, často citlivé, treba zvážiť, čo je darom u koho, čo preferuje, čo mu je bližšie. 

Tiež si treba uvedomiť, že samotná príprava trvala 7 mesiacov. Nikto z nás nebol zamestnaný vyslovene pre blahorečenia, každý z nás to robil popri svojej práci, rodine, farnosti, živote. Často v noci a posledné dva – tri mesiace aj intenzívne každý deň. Bola to veľká výzva, najprv sme si museli povedať, kto je vlastne Ján Havlík, čo o ňom chceme povedať, ako ho predstaviť Slovensku, ako ho odprezentovať. Následne pripraviť obsah a texty, kreatívu, grafiku, jeho príbeh. Vizuálne, slovom, obrazom. Potom nastaviť všetky sekcie, začať komunikovať, skladať piesne, pripravovať modlitby, osloviť farnosti, Cirkev, spoločnosť, pripraviť materiály, plagáty, letáky, obrázky, sociálne siete, komunikáciu dovnútra Misijnej spoločnosti, aj navonok. Potom ako bude vyzerať blahorečenie, scéna, portrét, program, liturgia, zháňanie ľudí, účinkujúcich, dobrovoľníkov, pripraviť sa na exhumáciu, pripraviť si relikvie, obrázky, navrhnúť sektory, dohadovať mediálne prenosy, spoluprácu s médiami, s rehoľami, s arcidiecézou. Pripraviť pozvánky, navrhnúť hostí, mená, zabezpečiť sektory, dohodnúť obedy, skúšanie zborov, zháňanie firiem, tlačiarní, umelcov. Komunikovať na všetky strany. Popritom sa napísali knihy, vytvoril film, pripravil Deviatnik na rôznych miestach Slovenska, napísali hymny, piesne. No tých vecí je toľko, že si teraz na mnohé takto v rýchlosti nespomeniem.

Aké sú prvé reakcie, hodnotenia blahorečenia. 

Veľmi silné. Je ich ozaj veľa, veľa osobných, krásnych… A to, že Janka predstavil svätý Otec v nedeľu… niečo neuveriteľné, úžasné. Aj keď si pozriete facebook, médiá, ohlasy sú veľmi pozitívne a máme z toho radosť. Nemyslím teraz len organizačnú časť, ale celkovo, že Janko ľudí na Slovensku oslovil, že jeho príbeh oslovil a z menej poznaného Záhoráka sa stal dobrý príklad vernosti, tak mladým, ako aj nám všetkým, ako by sme mohli žiť. Nesťažovať sa, pomáhať v tichosti iným, ostať v spojení s Bohom, aj keď je to niekedy veľmi ťažké či nepredstaviteľné. Neviem, kto z nás by obstál tak, ako Janko, ale môžeme na to myslieť a postupne sa snažiť. Každý deň je novou príležitosťou byť lepším, všimnúť si ľudí okolo nás, ktorí potrebujú pomoc, možno sa stačí len prihovoriť, pozdraviť sa, osloviť. Keď sa vrátim k otázke, s výnimkou drobností, ktoré sú skôr interného charakteru, som zatiaľ nezachytil sťažnosti či negatívne reakcie, aj keď, samozrejme, viaceré veci vieme že sme mohli spraviť „inak, lepšie…“. Ale ďakujem Bohu, že celá „víkendovka” mala vydarený a požehnaný priebeh. Najväčšou odmenou za to niekoľkomesačné úsilie sú spontánne reakcie, ktoré prichádzajú z celého sveta. Ďakujeme za ne. Vážime si a nesieme si ich v srdci. Na celkové zhodnotenie je však dosť času, preto prosíme o pochopenie, že si potrebujeme aj trocha oddýchnuť, keďže väčšina z nášho tímu sa do príprav zapojila popri svojej bežnej práci, ktorú vykonávame. 

Je možné povedať viac, kto stál za slávnosťou blahorečenia? 

Pri podobnej otázke vždy uvažujem, či je správne menovať, keďže vždy mám trošku strach, že niekoho zabudnem. Je to obrovské množstvo ľudí. Celkovo sa do príprav zapojilo viac ako päťsto ľudí, len zbor mal 120 členov, potom okolo stovky dobrovoľníkov, desiatky účinkujúcich. Ak by som šiel do centra príprav, ak budem dobre rátať a ospravedlňujem sa, ak niekoho vynechám, spomenul by som to takto. Osobitná vďaka patrí prípravnému tímu, v ktorom sme sa od februára stretávali. Prípravný tím som si vyskladal na základe potreby a skúseností, ktoré som mal už pri blahorečení Titusa Zemana či z podobných veľkých udalostí. Hlavný tím bol tvorený z hlavného koordinátora, „šéfa šéfov“ (smiech), v tomto prípade som to bol ja. Mojimi najbližšími a vernými styčnými dôstojníkmi boli Tomáš Brezáni CM, provinciál Misijnej spoločnosti a Silvia Lehutová, prezidenta ZZM. Boli to moja pravá a ľavá ruka. Potom to boli „šéfovia“ jednotlivých sekcií: Vladimír Kiš za liturgiu, skvelý kňaz, človek. Potom Michal Lipiak z TK KBS, ktorý pripravoval v spolupráci so mnou všetky mediálne výstupy, informácie, komunikoval s médiami a zastrešoval chod sociálnych sietí. Ďalej spomeniem Andreja Kmeťa, nášho „dvorného grafika, ktorý veľmi citlivo a kreatívne pretavil naše návrhy do výsledných podôb, všetky plagáty, letáky, vizuály, to je jeho práca. Ďalej Vlasto Dufka, Jezuita, ktorý spoločne s Veroniku Štubňovou zastrešovali všetko ohľadom liturgických spevov, zboru. Paľo Danko, bol režisérom popoludňajšieho programu, to bol krásny program. Ďalej správca Národnej Baziliky v Šaštíne, Ondrej Kentoš, ktorý výrazne napomohol celej produkcii a zázemiu. Ak už hovorím o produkcii, to bola parketa pre agentúru PS:Events, menovite Martin Královič, Monika Kakasová a ich profesionálne tímy a ľudia, odmakali si to. Dôležitá bola sekcia dobrovoľníkov, za ktorú zodpovedal Martin Kocian. Svätej omši predchádzal dopoludňajší program, ranné pásmo, za ktoré zodpovedala Renáta Ocilková, vrátane komunikácie s moderátorkou podujatia. Dôležitou súčasťou bola aj sr. Damiána Pagáčová, ktorá mala na starosti práce tak pri blahorečení ako takom, ako aj pri príprave Deviatnika a priebeh programu v piatok a nedeľu. Isto spomeniem aj Jožka Nogu, CM, ekonóma, ktorý to istil financiami a komunikáciou s dodávateľmi, jeho spolubrat Peter Štupák nám pomáhal s prenosmi do rádií. Moderovanú diskusiu aj spievaný ruženec v bazilike mal na starosti Peter Janků, naspieval aj hymnu o Jankovi. A boli aj ďalší, aspoň spomeniem Emil Hoffmann, Katka Ondrušová, Kristína Deáková, Jozef Mrocek CM, Marek Marchot, forénzni lekári, architekt Andrej Botek a Marián Králik, ktorí pripravovali relikviár a jeho umiestnenie, Klement Trizuljak vypracoval scénu. Ďakujeme Bohu a všetkým, ktorí prišli osobne a povzbudili aj nás vo viere, všetkým tým, tiež ktorí prispeli organizačne a finančne. Samozrejme osobitná vďaka patrí Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul, Bratislavskej arcidiecéze, polícii, záchranárom, mestu Šaštín – Stráže, rodákom z Duboviec a ďalším inštitúciám a jednotlivcom, ktoré prispeli a pomohli k zdarnému priebehu slávnosti. Zvlášť ďakujem dvom špeciálnym skupinám – všetkým dobrodincom, ktorí nás podporovali modlitbou i finančnými darmi, a dobrovoľníkom, ktorí ochotne pracovali počas celého víkendu, aj v príprave Deviatnika. 

Ocenili ste pomoc množstva ľudí. My by sme chceli poďakovať tebe. Vedeli by ste na záver pridať aj svoje slová ako hlavného koordinátora … 

Priznám sa, v sobotu som na svätej omši viackrát plakal. Tiekli mi slzy a bol to neuveriteľný pocit. Keď som navrhol, aby relikviár niesli mladí chlapci v sprievode dievčat a Čestnej stráže, neskôr som si uvedomil, že to môže byť citlivý moment a či to mladí chalani zvládnu, niesť ťažký relikviár. Pridali sme preto opatrenia, aby sa sily rozložili a ten moment prinesenia, moment odhalenia obrazu… viacerí sme sa objali, pozreli so slzami na seba. Zvládli to a bol to pre mňa osobne silný moment. Bol to odkaz, že Janko žije v srdciach mladých a ľudia, krajina, ktorá jemu aj celej rodine spôsobila bolesť, je teraz strážou jeho osoby, v úcte, uznaní krívd. Tak aspoň troška osobného (smiech). Chcem sa z celého srdca poďakovať za obrovskú milosť a česť byť hlavným koordinátorom príprav. Za pozvanie Tomáša Brezániho, provinciála Misijnej spoločnosti svätého Vincenta de Paul, či by som im pomohol spraviť blahorečenie, za podporu rehole Saleziánov, ktorá mi umožnila vyrásť pri podobných udalostiach a dôveru a priestor, ktorú mi vždy dali a dali aj pri tomto blahorečení, bratislavskému arcibiskupovi za menovanie a dôveru a v neposlednom rade mojej rodine, manželke Martuške, že mi bola a je skvelou manželkou a stojí pri mne. Často jej to nevravím, tak mi to dovoľte teraz, verejne. No a veľké poďakovanie Jankovi Havlíkovi, že vstúpil do môjho života. Stal sa súčasťou našej rodiny, nášho srdca. Doma sme sa od začiatku modlili s ním, deťom sa stal blízkym. Aj mne. Už sme navždy prepojení putom, aj keď symbolickým. Janko, oroduj za nás, za celé Slovensko, za nás, naše rodiny, rodičov, cirkev aj krajinu. Sme vďační, že si tu bol s nami a ostaneš už navždy medzi nami.

TK KBS informoval Komunikačný tím slávnosti blahorečenia