Východný Timor 10. septembra (VaticanNews) Svätý Otec František v utorok 10. septembra navštívil cirkevné zariadenie „Casa Irmãs Alma“ v Dili, ktoré zabezpečuje starostlivosť deťom s vážnymi ochoreniami. Pápež sa stretol s rehoľnými sestrami a deťmi, ktoré ho vítali piesňami a darčekmi. Vo svojom spontánnom príhovore povzbudil k láske voči krehkým: „Je to sviatosť chudobných“.
Druhý deň apoštolskej cesty na Východnom Timore v Dili sa Petrov nástupca v zariadení stretol asi s päťdesiatimi deťmi so zdravotným postihnutím. Stavba je z tehál, červených kobercov a bielo natretých stien, kde starostlivosť týmto deťom poskytujú rehoľníčky zo Združenia laických misijných inštitúcií, založeného v Indonézii. Počas návštevy sa okrem úsmevov prítomných detí i rehoľných sestier dostali niektoré deti aj na pápežove kolená. Pápež postupne zdravil matky a otcov držiacich v rukách vážne choré deti, keď napokon vyjadril slová z evanjelia:
„Keď Ježiš rozpráva o poslednom súde, niektorým hovorí: Poď so mnou. Ale nehovorí: ‚Poď so mnou, lebo si bol pokrstený, lebo si bol birmovaný, lebo si sa oženil v Cirkvi, lebo si neklamal, lebo si nekradol...‘. Nie! Hovorí: „Poď so mnou, lebo si sa o mňa postaral. Postarali ste sa o mňa.“
Pápež František sa opäť stretol s utrpením, pred ktorým, ako povedal „nie sú vysvetlenia“. Zároveň sa však stretol s nadšenými emóciami národa s hlbokou vierou, ktoré nehľadí na bezpečnostné protokoly, ale túži po požehnaní Svätého Otca. Dojem bol silný pri vchode do domu vyzdobeného kvetmi, červeným kobercom, množstvom darov, ružencov, sošiek Fatimskej Panny Márie. Privítali ho tri malé, ani nie päťročné deti v tradičnom odeve a poctili ho opäť taisom, tradičným timorským šálom. Pri pohľade na jedno choré dievčatko sa pápež obrátil na svojich spolupracovníkov so slovami „Nedá sa pre ňu niečo urobiť? Môžeme ju operovať?“.
V skutočnosti ide o nevyliečiteľné choroby, ktorými trpí väčšina týchto detí, a kvôli chudobe a nedostatku zdravotníckych prostriedkov nebolo možné zasiahnuť v prevencii. Po pozdrave predstavenej s. Gertrudy Bidiovej sa pápež spontánne prihovoril pracovníkom zariadenia a poďakoval im za lásku a starostlivosť. Okrem iného uviedol:
„Láska, ktorá povzbudzuje, buduje a posilňuje (...) Nazývam to „sviatosťou chudobných“ (...) Láska je to, čo tu nájdete. Bez lásky sa to nedá pochopiť ... Nemôžeme pochopiť Ježišovu lásku, ak nezačneme praktizovať lásku. Zdieľanie života s tými, ktorí to najviac potrebujú, je programom, vaším programom, je to program každého kresťana. (...) Deti, ktoré nám vydávajú svedectvo o tom, že sa o nich stará Boh. Práve oni nás učia, ako sa musíme nechať opatrovať Bohom. Nechať sa opatrovať Bohom a nie toľkými nápadmi, plánmi či vrtochmi. (...) A deti sú našimi učiteľmi. (...) Pozerám sa na toto spiace dieťa (...) Keď sa pozrieme na jeho tvár, je pokojné, vyrovnané, spí v pokoji. A tak sa aj ono necháva sa opatrovať Pannou Máriou, ktorá je našou Matkou.“
Na záver sa pápež podpísal aj na pamätnú tabuľu pri príležitosti 60. výročia založenia kongregácie Irmãs Alma. Pri vychádzaní z budovy pridržiaval ruky mnohých matiek a otcov, požehnával deti a mlčky všetko sledoval, dojatý mnohými emóciami.
Salvatore Cernuzio, Miroslava Holubíková – VaticanNews
