Bratislava 3. októbra (TK KBS) V liturgickom kalendári si dnes pripomíname sv. Františka de Borju SJ, kňaza. František bol pravnukom pápeža Alexandra VI., vojvodom z Gandie a veľmožom Španielska. Po smrti svojej manželky sa vzdal svojich titulov a stal sa kňazom v Spoločnosti Ježišovej, neskôr pôsobil ako jej tretí generálny predstavený.
Narodil sa 28. októbra 1510 v Gandii vo valencijskom kráľovstve na území dnešného Španielska. Bol synom vojvodu Jána z Borgie a Jany z Aragónska. Rodičia mu vštepili dobrú náboženskú i vedomostnú výchovu. V roku 1520 mu zomrela Matka. Otec ho zveril bratovi svojej manželky Jánovi z Aragónska, ktorý bol v tom čase arcibiskupom v Zaragoze. František bol šťastný, že sa mohol venovať vedám, no najmä duchovným veciam. Túžil po kláštornom živote. Otec však chcel mať z neho štátnika, a tak ho poslal na cesty do cudzích krajín a neskôr, v roku 1528, na hlučný dvor cisára Karola V. do Valladolidu, kde sa František stal pážaťom Kataríny, cisárovej sestry.
No aj uprostred zábav a radovánok dvoranov si František uchoval zdravú nábožnosť a čnosti. Denne navštevoval bohoslužby a v jeho prítomnosti nemohol nikto hrešiť. Rád chodieval do prírody, kde obdivoval Božie diela. Sám cisár Karol so svojou manželkou Izabelou si ho vážili. Ponúkli mu za manželku jednu z najpoprednejších dvorných dám, Eleonóru de Castro, ktorá sa vyznačovala popri svetských hodnotách – bohatstvo, slávny rod – aj nábožnosťou a dobrým srdcom. Aj Františkov otec bol spokojný s týmto návrhom. A tak v roku 1529 uzavrel s ňou František manželstvo. Cisár ho vymenoval za územného grófa (markgrófa) v Lombaji a dal mu aj iné vysoké cisárske hodnosti. Z tohto zbožného manželstva sa narodilo osem detí. Rodičia sa o všetky vzorne starali.
František v roku 1535 prekonal ťažkú a dlhotrvajúcu chorobu. V roku 1539 náhle zomrela kráľovná Izabela. Tieto dve udalosti ho pohli k tomu, aby viedol ešte intenzívnejší nábožný život. Na pohrebe Izabely kázal slávny kazateľ sv. Ján z Avily. S týmto svätým mužom sa František radil o veciach svojho života. Do jeho rúk zložil slávnostný sľub, že ak prežije svoju manželku, vstúpi do kláštora. Chcel sa zrieknuť všetkých hodností, no cisár ho v roku 1539 vymenoval za miestokráľa v Katalánsku. František sa teda presťahoval do Barcelony, kde poctivo vykonával svoj úrad. Staral sa o chudobných a nešťastných, zriadil školy, trestal nekajúcich zločincov, na súdoch zavádzal neúprosnú spravodlivosť.
V roku 1541 tam prišiel prvýkrát do styku so Spoločnosťou Ježišovou. V roku 1542 mu zomrel otec. František sa vzdal kraľovania a prevzal otcovo vojvodstvo v Gandii. V roku 1546 mu zomrela manželka Eleonóra. František mal vtedy tridsaťšesť rokov. Usporiadal všetky svetské záležitosti a podľa svojho sľubu chcel vstúpiť do kláštora. Rozhodol sa pre Spoločnosť Ježišovu. Sv. Ignác z Loyoly mu na jeho list odpovedal, aby najprv zaopatril svoje deti a usporiadal majetkové záležitosti. Popritom sa môže venovať štúdiu teológie a Sv. písma. František poslúchol. V Gandii založil kláštor pre jezuitov i kolégium, ktoré bolo ako prvé v Európe povýšené na úroveň univerzity pápežskou bulou zo 4. novembra 1547.
V roku 1548 tajne zložil sľuby Spoločnosti, pričom zostal v civile, aby mohol ďalej spravovať majetky a starať sa o deti. V roku 1550 získal doktorát. Následne v tom istom roku odovzdal s cisárovým súhlasom vojvodstvo najstaršiemu synovi, zaopatril všetky deti a odobral sa do Ríma. Tam si u Ignáca vykonal generálnu spoveď. V roku 1551 bol vysvätený za kňaza. Predstavení ho poverili, aby hlásal evanjelium a pokánie v Španielsku a Portugalsku. On to vykonával s veľkou horlivosťou. Mnoho ľudí sa obrátilo na jeho kázanie a poprední mužovia si ho vyvolili za svojho spovedníka.
František napísal viac malých spisov. Najznámejšie je dielo Cvičenie v poznávaní seba samého. Neskôr ho Ignác vymenoval za hlavného predstaveného kláštorov v Španielsku a Portugalsku. Po smrti Ignáca a Jakuba Laíneza, ktorý bol jeho prvým nástupcom, si za generála rádu zvolili jezuiti práve Františka Borgiáša, napriek tomu, že sa vzpieral. Bolo to roku 1565. Aj ako generál žil veľmi ponížene. Podpisoval sa „František, hriešnik“. Okrem toho, že zakladal nové kláštory a posielal bratov na misie do Ameriky a iných krajín, staral sa aj o chorých a chudobných v Ríme. Zato si vyslúžil nie raz posmešky a ohovárky.
Pápež sv. Pius V. ho požiadal, aby šiel spolu s kardinálom Bonellim do Francúzska, Španielska i Portugalska ku panovníkom so žiadosťou o spojenie vojenských síl proti Turkom, ktorí vtedy ohrozovali Európu. Napriek chorobám a pokročilému veku František išiel. Poslanie splnil. Keď sa vrátil do Ríma z tejto cesty, začal sa pripravovať na smrť. Na tretí deň po návrate zomrel v tej istej izbe, kde pred šestnástimi rokmi zomrel aj Ignác z Loyoly. Bolo to 30. septembra 1572. Za svätého bol vyhlásený roku 1671 pápežom Klementom X.
Zdroj: zivotopisysvatych.sk/Jezuiti Facebook
