Vatikán 24. októbra (TK KBS) Počas posledného tlačového brífingu v rámci synodálnych zasadnutí bola opätovne zdôraznená potreba neustálej starostlivosti o to, aby hlásanie evanjelia bolo prispôsobené miestnym reáliám. Zároveň bolo popreté, že by to malo viesť k autonómii biskupských konferencií, ktorá by umožnila ľubovoľnú zmenu všeobecného učenia Cirkvi.
Synoda ako „aktualizácia nastavení“
Počas stredajšieho stretnutia s novinármi povzbudila kánonistka prof. Myriam Wijlensová, aby sme na synodu hľadeli ako na obdobie – použitím jazyka informatiky – „aktualizácie nastavení“ Cirkvi, aby v duchu učenia Druhého vatikánskeho koncilu ešte lepšie plnila svoju misiu hlásania Krista v súčasnom svete.
Pripomenula opakujúcu sa požiadavku počas synodálnych zasadnutí, aby sa upevnila prax kontinentálnych stretnutí, ktoré sa ukázali byť dôležitým a plodným stupňom konzultácií v rámci Synody o synodalite. Vysvetlila, že tieto stretnutia by mohli umožniť správne pochopenú decentralizáciu, ktorá zohľadňuje špecifiká jednotlivých oblastí sveta, kde sa evanjelium hlása.
Autorita biskupských konferencií
Teológ, kňaz Gilles Routhier, odborník na Druhý vatikánsky koncil, hovoril o doktrinálnej autorite biskupských konferencií. Pripomenul, že táto téma nie je nová. Zdôraznil, že je dôležité pochopiť, čo táto autorita znamená, a že má svoje obmedzenia. „Vždy je vykonávaná v spoločenstve s Cirkvou a biskupské konferencie nie sú autonómne,“ povedal, pričom vysvetlil, že kompetencie miestnych cirkví sa týkajú „autentického učenia spoločnej viery“, aby reagovali na aktuálne výzvy v jednotlivých regiónoch, nie však „vytvárania nových právd viery“.
Ako príklad uviedol list írskych biskupov o prijímaní migrantov, ktorý sa na jednej strane týkal všeobecného učenia Cirkvi o prijímaní núdznych, no na druhej strane bol zakorenený v konkrétnych reáliách írskej spoločnosti. Zdôraznil, že toto „zasadenie do kontextu“ doktrinálnych reflexií robí učenie konkrétnejším a lepšie pochopiteľným.
Kňaz Routhier tiež poznamenal, že napätia vo vnútri Cirkvi sú odrazom napätí, ktoré zažíva súčasná spoločnosť aj v iných oblastiach života. Skepticky sa vyjadril k očakávaniam, že záverečný dokument synody bude stáť na jednej strane. „Nemyslím si, že môžeme očakávať okamžité odpovede,“ povedal. Zdôraznil, že „podstatná časť rokovaní“ bola venovaná spiritualite a hľadaniu nových ciest hlásania, a že práve ponorenie sa do spirituality a dialógu môže pomôcť pri hľadaní odpovedí na napätia a polarizácie.
Voľby biskupov už sú synodálne
Kardinál Robert Prevost OSA, prefekt Dikastéria pre biskupov, sa zaoberal úlohou biskupa v diecéze a široko diskutovaným spôsobom jeho výberu počas synody. Zdôraznil dôležitú úlohu apoštolského nuncia, ktorý navrhuje kandidátov, ale venoval sa aj opakujúcej sa otázke, či proces výberu kandidátov môže byť viac synodálny, a to aj s účasťou laikov. Ubezpečil, že inštrukcie, ktoré v súčasnosti dostávajú apoštolskí nunciovia, povzbudzujú k širším konzultáciám ohľadom možných kandidátov – vrátane dialógu s laikmi.
Práce na záverečnom dokumente pokračujú
Ako informovala tajomníčka Komisie pre informácie Sheila Leocádia Pires, dopoludnie bolo venované predkladaniu pripomienok k návrhu záverečného dokumentu. Celkovo bolo predložených 951 pripomienok, ktoré kolektívne predložili jednotlivé jazykové skupiny, a približne 100 individuálnych pripomienok. Celkovo ide o približne 200 pripomienok menej než počas minuloročných zasadnutí.
Štvrtok a piatok budú venované úprave dokumentu, zatiaľ čo v sobotu sa účastníci synody stretnú na dvoch posledných generálnych kongregáciách. Najprv si vypočujú obsah dokumentu a následne sa o ňom bude hlasovať.
Zdroj: VaticanNews, poľská redakcia
Spracoval: M. Lipiak