Bratislava 6. novembra (TK KBS) V najnovších Katolíckych novinách (45/2024) pokračuje veľká predplatiteľská súťaž. Hlavnou cenou je pútnický zájazd pre štyri osoby na slovenskú národnú púť do Ríma.

V Téme čísla píšu o nebezpečných ideológiách, ktoré sa znovu vzmáhajú a dostávajú priestor. „Ľudia strácajú hanbu, slušnosť a ochotu ustupovať; hlavným cieľom je presadiť sa a užívať si. Dialóg ustupuje hlasitej menšine krikľúňov. Toto všetko vytvára podmienky na vzostup nenávistných hnutí, ktoré pripomínajú ideológie netolerancie,“ upozorňuje Marek Šmíd z Katedry cirkevných dejín a literárnej histórie na KTF UK v Prahe.

O svojom pohnutom životnom príbehu hovorí známy slovenský džezman Peter Lipa. Spomína na to, ako vyrastal po tom, čo mu nacistický režim zabil otca v koncentračnom tábore. „Mama sa zľakla a bála sa o mňa a sestru, že by sa aj nám mohlo niečo stať, keďže sme boli deti židovského otca. Zobrala nás do sirotinca v Kláštore pod Znievom, ktorý viedli rehoľné sestry. Potom sa vrátila do nášho obchodu v Prešove a predala všetko, čo sa dalo, aby mohla prísť za nami,“ približuje Peter Lipa. Z vlastných skúseností konštatuje, že každá totalitná ideológia je zlá a je jedno, o aký izmus ide.

Prinášajú reportáž z obce Oľšavica, v ktorej počas druhej svetovej vojny miestni obyvatelia pod vedením svojho kňaza zorganizovali pomoc prenasledovaným židovským utečencom. Príbeh, po stopách ktorého sa Katolícke noviny vydali do obce v okrese Levoča, nesie rukopis gréckokatolíckeho kňaza Michala Mašleja.

O tom, že totalita zanechala v ľuďoch hlboké stopy, svedčí aj príbeh rehoľnej sestry – františkánky Petry Mendrošovej. „Mali sme svätú omšu a modlitby, naraz sa ozvalo hlasné búchanie na dvere a krik. Oznámili nám, že rušia kláštor a máme ho ihneď opustiť. Museli sme sa veľmi rýchlo pobaliť. Nevedeli sme, kam nás odvezú a čo s nami bude,“ spomína sestra Petra na likvidáciu reholí v roku 1950.

TK KBS informovala Monika Šimoničová