Rím 15. novembra (TK KBS) Kardinál Marcello Semeraro, prefekt Dikastéria pre kauzy svätých, upozornil na rozdiel medzi počtom kresťanských mučeníkov a tých, ktorí boli beatifikovaní alebo kanonizovaní. Na konferencii „Niet väčšej lásky. Mučeníctvo a obeta života“, organizovanej Dikastériom v Inštitúte patristiky Augustinianum, uviedol aj príbeh mladého Pakistanca Akasha Bashira, ktorý zahynul, keď zabránil samovražednému útočníkovi vstúpiť do kostola. Tento čin je podľa Semerara symbolom mučeníctva a skutočného daru života.
Kardinál Semeraro zdôraznil, že mučeníci nie sú neohrození hrdinovia bez strachu a bolesti; naopak, prechádzajú telesným i duševným utrpením. Uviedol, že počet kresťanských mučeníkov zďaleka presahuje počet tých, ktorých si pripomíname ako svätých. Podľa jeho slov je každý kresťan súčasťou „veľkého ľudu mučeníkov“, keďže veriaci vyrastajú z mučeníkov a zároveň sa sami stávajú ich nasledovníkmi. Problém „zabúdania“ na mučeníkov súvisí so súčasným zameraním na prítomnosť a nedostatočným ohliadaním sa do minulosti, varoval Semeraro.
Po vystúpení profesora Jana Mikruta upozornil, že moderná spoločnosť často ignoruje hodnotu pamäte a považuje minulosť za nepodstatnú. Kardinál zdôraznil, že tento prístup vedie nielen k zániku pamäte na minulosť, ale aj k obmedzeniu vízie do budúcnosti, a stráca sa tak skutočný zmysel ľudskej existencie.
Kardinál Semeraro pripomenul prvých kresťanov, ako ich opísal autor Listu Diognetovi, ktorí žili ako cudzinci vo vlastných mestách a prispôsobovali sa okolitému prostrediu bez toho, aby stratili svoju identitu. Tieto rysy podľa Semerara predstavujú podstatu kresťanskej svätosti, ktorá nevyplýva z rigidného dodržiavania pravidiel, ale z prekonávania slabostí a hlbokého vzťahu k Bohu. Ako poznamenal Romano Guardini, svätci sú ľudia so slabosťami, ktorí však hľadajú Boha, veria a nádejajú sa.
Na konferencii sa tiež spomínali ďalšie príklady súčasného mučeníctva a obetavosti, ako napríklad Albino Badinelli, Vincent Robert Capodanno či misionár Jan Czuba, ktorí prišli o život pre svoju vieru. Podľa arcibiskupa Fabia Fabeneho takéto obetovanie života predstavuje najvyššiu formu kresťanskej lásky. Tento akt nie je výsledkom dlhoročného cvičenia v čnostiach, ale jednorazovým hrdinským skutkom, ktorý svojou radikálnosťou a vytrvalosťou „až do smrti“ vyjadruje plné kresťanské svedectvo.
Zdroj: VaticanNews, poľská redakcia
Spracoval: M. Lipiak
