Paríž 2. decembra (TK KBS) Viac ako päť rokov po ničivom požiari bude parížska katedrála Notre-Dame posvätená a v nedeľu 8. decembra 2024 znovuotvorená pre veriacich a turistov.
V sobotu 7. decembra popoludní je naplánovaná bohoslužba, na ktorej sa zúčastní prezident Francúzskej republiky, ako aj pozvané hlavy štátov a vlád, úradníci, patróni pozvaní štátom a parížskou diecézou, zástupcovia všetkých farností z Paríža, členovia katedrálnej kapituly a duchovenstvo francúzskej metropoly. V programe je aj prejav prezidenta Emmanuela Macrona.
Počas obradu otvárania dverí arcibiskup udrie berlou na zatvorené dvere Notre-Dame. Katedrála odpovie trojitým spievaním žalmu 121. Chrám sa rozozvučí chválospevom a tretíkrát sa otvoria dvere.
Po úvodnom ceremoniáli otvorenia dverí bude služba pozostávať z troch častí. Po začatí bohoslužby znamením kríža arcibiskup Laurent Ulrich pristúpi k požehnaniu nástroja. Osemkrát sa odvolá na veľký organ, ktorý odpovedá. Ďalší program pozostáva z chválospevu, žalmu, spevu Magnifikat, modlitbových úmyslov za celý svet a modlitby Otče náš. Po ňom bude nasledovať záverečné arcibiskupské požehnanie a spev Te Deum.
V nedeľu 8. decembra o 10:30 je naplánovaná svätá omša, na ktorej bude prítomný aj prezident Macron. Na pozvanie parížskeho arcibiskupa Laurenta Ulricha sa slávnosti zúčastní takmer 170 biskupov z Francúzska a celého sveta, ako aj kňazi (jeden) z každej zo 106 farností parížskej diecézy a jeden kňaz z každej zo siedmich katolíckych kostolov východného obradu v sprievode veriacich z každého z týchto spoločenstiev.
Svätá omša sa začne pokropením svätenou vodou. Po pozdrave zhromaždených arcibiskup požehná vodu a pokropí ňou celé zhromaždenie. Arcibiskup potom posype oltár a ambón na znak očisty, čím ukáže, že sú určené na posvätné použitie. Čítania z liturgie slova budú od Druhej adventnej nedele. Homíliu prednesie parížsky arcibiskup Laurent Ulrich. Pred začiatkom eucharistickej liturgie hierarcha posvätí oltár.
Bude obsahovať relikvie piatich svätých, troch žien a dvoch mužov, ktorých história je spojená s parížskou cirkvou: svätej Márie Eugenie Milleretovej (1817 – 1898), v ktorej živote boli prelomovou udalosťou pôstne duchovné cvičenia v katedrále Notre-Dame od otca dominikána Henri-Dominique Lacordairea; Svätá Magdaléna Sophia Barat (1779 – 1865), zakladateľka Kongregácie Najsvätejšieho Srdca Ježišovho (Sacre Coeur); Svätá Katarína Labouré (1806 – 1876), s ktorou sú spojené Zjavenia Zázračnej medaily; Svätý Charles de Foucauld (1858 – 1916), ktorý zažil obrátenie v Paríži; a blahoslavený Vladimír Ghika (1873 – 1954), rumunský aristokrat, ktorý konvertoval na katolicizmus v Paríži, mučeník komunistickej éry.
Večer 15. apríla 2019 sa svet zastavil, keď plamene zachvátili Notre-Dame. Deväťdesiatšesťmetrová veža a unikátna drevená strecha z 1300 stredovekých dubových trámov – známa ako „les“ – bola úplne zničená. Napriek vážnemu poškodeniu sa zachovali základy, hlavná fasáda a mnohé umelecké poklady.
Presná príčina požiaru zatiaľ nie je definitívne stanovená. V čase požiaru prebiehali rekonštrukčné práce, takže svoju úlohu mohla zohrať chyba alebo nedbalosť robotníkov.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron krátko po katastrofe oznámil, že katedrálu prestavia do piatich rokov. Vďaka celosvetovej vlne solidarity sa podarilo vyzbierať viac ako 850 miliónov eur a vďaka neúnavnej práci odborníkov na renováciu, inžinierov a remeselníkov sa tento cieľ podarilo naplniť.
História katedrály Notre Dame
Notre Dame de Paris je oveľa viac ako len francúzska pamiatka – je to symbol európskej histórie a kultúry. Katedrála, ktorej stavba sa začala v roku 1163 a trvala viac ako sto rokov, je majstrovským dielom gotickej architektúry. Jeho slávne opory, nádherné rozetové okná a pôsobivé zvonice sú známe po celom svete.
V minulosti bola katedrála dejiskom dôležitých udalostí vrátane korunovácie Napoleona I. v roku 1804 a literárnej pocty, ktorú jej vzdal Victor Hugo v románe „Katedrála Panny Márie v Paríži“ v roku 1831, ktorý zohral kľúčovú úlohu pri záchrane budovy pred zničením.
Ešte pred požiarom však katedrála prežívala ťažké chvíle. Počas Francúzskej revolúcie sa Notre-Dame premenila na „Chrám rozumu“ a 10. novembra 1793 pri príležitosti sviatku Rozumu bola oficiálne premenovaná na „Notre-Dame de la Raison“.
Interiér katedrály bol potom pre obrad prerobený. Bola postavená improvizovaná hora s gréckym chrámom filozofie, na úpätí ktorého stál oltár rozumu a pred ním horiaca pochodeň pravdy. Vrcholom oslavy bolo vzdanie úcty opernej speváčke oblečenej ako bohyňa slobody vo farbách republiky – modrej, bielej a červenej.
Premena Notre-Dame na chrám rozumu symbolizovala konflikt medzi katolíckou vierou a myšlienkami Francúzskej revolúcie. Zatiaľ čo Cirkev po stáročia zohrávala dôležitú úlohu v spoločenskom a duchovnom živote Francúzska, revolucionári ju považovali za symbol starého poriadku a útlaku. Zavedením „kultu rozumu“ a odkresťančením malo byť kresťanstvo potlačené a nastolená nová, sekulárna spoločnosť.
Pri rekonštrukcii sa hovorilo aj o možných moderných prvkoch. Mnoho architektov navrhovalo súčasné doplnky, ako sú sklenené strechy a moderné veže. Nakoniec sa však zodpovední rozhodli pre rekonštrukciu, ktorá bola čo najvernejšia originálu, aby sa zachoval historický ráz.
Od 8. decembra sa budú môcť veriaci zúčastňovať svätých omší. V nedeľu a tiež 9. decembra na sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie bude o 18:30. Vešpery otvorené pre verejnosť sa budú konať v nedeľu o 17:45.
Zdroj: E-kai
Spracoval: M. Lipiak
