Paríž 6. decembra (TK KBS) Katedrála Notre Dame v Paríži je symbolom veľkosti a blízkosti Boha, vyhlásil rektor tejto katedrály Mons. Olivier Ribadeau Dumas. Vyrastal neďaleko katedrály, v roku 1990 v nej bol vysvätený za kňaza. Má k nej preto, ako sám hovorí, „takmer fyzické puto“. Jej opätovné otvorenie po rekonštrukcii považuje za „skvelý znak nádeje“ a pripomína jej výnimočné miesto ako materského kostola parížskej diecézy, kde sa zhromažďujú veriaci pri významných liturgických udalostiach, ako sú omša svätenia olejov či kňazské vysviacky.
Podľa rektora Dumasa katedrála ponúka jedinečný priestor duchovnosti a pokoja. Je miestom, kde ľudia môžu stáť pred Bohom takí, akí sú, a pocítiť jeho milujúci pohľad. Jej jednoduchá krása hovorí o Božej veľkosti, ale aj o jeho blízkosti. Rektor tiež zdôraznil, že obnovená katedrála prináša nový pohľad na jej architektonické rozmery, ktoré boli predtým ukryté pod tmavým povrchom stien.
Nová prehliadková trasa, ktorá bola v katedrále navrhnutá, návštevníkom približuje Kristov život, jeho utrpenie a zmŕtvychvstanie, ako aj posolstvo spásy cez postavy Starého zákona. Táto trasa má nielen vzdelávací, ale aj duchovný rozmer, ktorý chce posilniť pochopenie kresťanskej viery.
Katedrála Notre Dame je zasvätená Panne Márii a podľa rektora pozýva veriacich k mariánskej zbožnosti a k nasledovaniu jej pokornej služby a počúvaniu Božieho slova. Už 850 rokov je miestom modlitby a uctievania, ktoré zhromažďuje spoločenstvo veriacich, aby predložili svoje radosti i bolesti a našli vzťah k Bohu.
Katedrála tiež uchováva vzácnu relikviu – tŕňovú korunu Krista, ktorú môžu veriaci prísť uctievať. Nový relikviár umožní pútnikom dotknúť sa jej a prehĺbiť svoju vieru. Opätovné otvorenie katedrály 7. decembra 2024, päť a pol roka po ničivom požiari, je podľa rektora znakom jednoty všetkých, ktorí sa podieľali na jej obnove – od remeselníkov a darcov až po veriacich.
Zvony katedrály, ktoré sa vrátili na svoje miesto, opäť oznamujú dôležité národné i duchovné udalosti. Tento okamih, ktorý je oživením toho, čo bolo mŕtve, je podľa rektora Dumas „zdrojom radosti pre všetkých a symbolom nádeje vo svete plnom sklamaní a konfliktov“.
Zdroj: E-kai
Spracoval: M. Lipiak
