Vatikán 23. decembra (TK KBS) Počas svojej nedávnej apoštolskej cesty do Belgicka Svätý Otec František oznámil začiatok procesu blahorečenia a kanonizácie belgického kráľa Balduina. Štátny sekretariát potom oznámil, že Dikastérium pre kauzy svätých bude túto záležitosť podporovať a iniciovať ex officio.
S cieľom implementovať toto uznesenie začalo dikastérium plánovaný proces 17. decembra 2024 zriadením riadnej Historickej komisie, zloženej z významných odborníkov v oblasti archívneho výskumu a belgických dejín, na zhromažďovanie a vyhodnocovanie dokumentácie týkajúcej sa kráľa Balduina, čítame v komuniké, ktoré vydalo Dikastérium pre kauzy svätých.
Balduin sa narodil v roku 1930. Na trón nastúpil skôr, ako sa plánovalo, v roku 1951, po abdikácii svojho otca Leopolda III., ktorý rezignoval pre sociálne nepokoje a obvinenia z prílišnej podriadenosti Nemcom počas vojny. Keď mladý kráľ 17. júla 1951 zložil prísahu, mal necelých 21 rokov a nevyhol sa ani dramatickým zážitkom: ako päťročné dieťa prišiel o matku a počas vojny musel utiecť s rodinou z krajiny a odísť do exilu.
Za vlády Bauduina I. boli prijaté dôležité rozhodnutia, ako napríklad vyhlásenie nezávislosti bývalej kolónie Kongo v roku 1960 a zmena systému Belgického kráľovstva na federálny štát.
Kráľ bol jedným z prvých belgických štátnikov, ktorí podporili nezávislosť Konga. Z tohto dôvodu sa neskôr cítil oprávnený upozorniť svojho vládcu, plukovníka Mobutua, na časté porušovanie ľudských práv, ku ktorým dochádzalo za jeho vlády. V listoch adresovaných vtedajšiemu prezidentovi Zairu sa prihováral za odsúdenie členov politickej opozície na dlhoročné väzenie.
V konflikte medzi Flámmi a Valónmi vystupoval ako garant politickej stability krajiny. V súkromí svojej kancelárie prijímal premiérov a ministrov, Valónov aj Flámov. Bol mediátorom vo viac ako dvadsiatich vládnych a ministerských krízach a žiadna z jeho arbitráží nebola nikdy napadnutá. Baudouin prijal princíp federácie, ktorý zastávali jeho poddaní, a pripomenul, že „federovať znamená zjednocovať v rámci akceptovanej rozmanitosti, nie rozdeľovať na základe konfrontácie“. Počas kráľovho života si na túto zásadu pamätali aj nasledujúce vlády, zvyčajne vedené Flámmi.
Kráľova abdikácia v roku 1990 sa preslávila po celom svete, keď sa v súlade s ustanoveniami ústavy považoval za „nespôsobilého vykonávať moc“ a v súlade so svojím svedomím nebol schopný podpísať zákon umožňujúci umelé prerušenie tehotenstva. Vláda potom prijala kráľovu demisiu. Po dvoch dňoch parlament na mimoriadnom zasadnutí vrátil vládcu na trón bez námietok.
Zdroj: E-kai
Preložil: M. Lipiak
