Bratislava 3. januára (TK KBS) V liturgickom kalendári je ľubovoľná spomienka Najsvätejšieho mena Ježiš.
Tento sviatok pripomína meno Ježiš, ktoré bolo vo sne oznámené Jozefovi (Mt 1,19 – 25), ktorý si podľa pokynov anjela vzal za manželku Pannu Máriu, a keď nastal čas pôrodu, nazval novorodenca „Ježiš“.
Meno „Ježiš“ je latinskou podobou gréckeho „Iesous“ (Ἰησοῦς), ktoré je zase prepisom hebrejského „Jeshua“ (Jehošuaʕ) alebo „Jehoshua“ (Jehošuaʕ) či v skrátenej podobe „Joshua“, čo znamená „Jahša“ „Boh zachraňuje“. Vznik úcty Najsvätejšieho mena Ježiš sa datuje do liturgických slávností 14. storočia. Svätý Bernardín zo Sieny v 15. storočí spolu so svojimi žiakmi propagoval kult mena Ježiš. O storočie neskôr, okolo roku 1530, pápež Klement VII. prvýkrát udelil františkánskemu rádu povolenie na slávenie sviatku Najsvätejšieho mena Ježiš.
Svätý Bernardín vo svojej dobe nosil tabuľku s obrazom Eucharistie, z ktorej vychádzali lúče, na ktorých bol vidieť monogram „IHS“, skratka Ježišovho mena v gréčtine. Neskôr zbožná tradícia pridala monogramu IHS nový význam a zmenila ho na „christogram“: „I“ ako „Iesus“ (Ježiš); „H“ ako „homínum“ (z človeka); „S“ ako „salvator“ (spasiteľ). Inými slovami, nápis „IHS“ začal znamenať „Ježiš, spasiteľ človeka“. Nové významy boli pridané neskôr. Napríklad v 16. storočí svätý Ignác z Loyoly a členovia Tovaryšstva Ježišovho urobili tento monogram znakom svojho rehoľného poriadku.
V mene Ježiša dávali apoštoli silu zmrzačeným (Sk 3, 6; 9, 34) a život mŕtvym (Sk 9, 40). Meno Ježiš poskytuje útechu v duchovných skúškach a pripomína hriešnikovi postavy otca márnotratného syna a milosrdného Samaritána; rovnako ako spravodlivému pripomína utrpenie a smrť nevinného Božieho Baránka. Chráni nás pred satanom a jeho úkladmi, pretože diabol sa bojí Ježišovho mena, ktoré ho porazilo na kríži.
V Ježišovom mene získavame každé požehnanie a milosť v čase i na večnosti, lebo Kristus povedal: „O čokoľvek budete Otca prosiť, dá vám v mojom mene“ (Jn 16, 23). Preto Cirkev uzatvára všetky svoje modlitby slovami: „Skrze Ježiša Krista, nášho Pána“. Tak sa napĺňa to, čo povedal svätý Pavol: „Aby sa pred Ježišovým menom sklonilo každé koleno na nebi, na zemi i v hlbinách zeme“ (Flp 2, 10).
Zdroj: Cirkev.cz/Aciprensa
