Bratislava 5. apríla (TK KBS) Na Veľkonočnú nedeľu si Katolícka cirkev pripomína zmŕtvychvstanie Ježiša Krista – najväčší Kristov zázrak a základnú pravdu kresťanskej viery. Je to víťazné zavŕšenie Kristovho vykupiteľského diela. Jeho duša sa opäť spojila s osláveným telom, na ktorom síce zostali rany ukrižovania, ale inak nepodliehalo obmedzeniam času a priestoru. Vešperami sa končí Veľkonočné trojdnie.
NEDEĽA – V DEŇ SLÁVNOSTI
Omšu na Veľkú noc treba sláviť čo najslávnostnejšie. Je vhodné namiesto úkonu kajúcnosti kropiť ľud vodou požehnanou na vigíliu. Nádoby na požehnanú vodu pri vchode do kostola treba naplniť tou istou vodou. Veľkonočná svieca (paškál), ktorá má miesto pri ambone alebo pri oltári, má sa zažíhať aspoň na všetky väčšie liturgické slávenia v tomto období, či už pri omši, alebo pri ranných chválach a vešperách, a to až do nedele Zoslania Ducha Svätého. Po nej sa veľkonočná svieca s príslušnou úctou uchováva pri krstiteľnici a tam sa od nej pri slávení krstu zažíhajú sviece pokrstených. Pri pohrebe sa veľkonočná svieca položí k rakve, aby sa tak naznačilo, že smrť je pre kresťana jeho pravou Veľkou nocou.
VEŠPERAMI SA KONČÍ VEĽKONOČNÉ TROJDNIE. Namiesto Anjel Pána sa počas celého Veľkonočného obdobia modlíme Raduj sa, nebies Kráľovná.
Oktáva 6. apríla – 12. apríla 2026
Po Veľkej noci nasleduje osemdňová oktáva Kristovho zmŕtvychvstania, ktorá pozostáva z týždňa bezprostredne po Veľkej noci a končí sa Nedeľou Božieho milosrdenstva (prvá nedeľa po Veľkej noci). V minulosti sa nazývala Biela nedeľa, keďže v roku 389 cisár Teodózius Veľký (379 – 395) vyhlásil celotýždenné svätenie veľkonočných sviatkov, aby novokrstenci, ktorí počas tejto oktávy nosili svoje biele krstné rúcho, mohli dostávať ďalšie ponaučenie z kresťanskej náuky. A práve biele krstné rúcho sa slávnostne odkladalo v posledný deň veľkonočnej oktávy, ktorá potom dostala názov Dominica in albis deponendis (Nedeľa odkladania bieleho rúcha, t. j. Biela nedeľa). V Ríme sa odkladanie bieleho rúcha slávnostne vykonávalo v Lateránskej bazilike. Týždeň trvajúce svätenie Veľkej noci sa postupne skracovalo na tri, neskoršie na dva dni a od roku 1951 už ani Pondelok vo Veľkonočnej oktáve nie je prikázaným sviatkom.
Pondelok vo Veľkonočnej oktáve 6. apríla 2026
Pondelok vo Veľkonočnej oktáve sa zvykol nazývať aj Pondelkom anjela na pamiatku toho, čo sa udialo prvý deň po sobote. Vtedy anjel dodával odvahu ženám, ktoré na úsvite pribehli k hrobu a boli vydesené a znepokojené, keď ho našli prázdny. „Neľakajte sa!“ povedal im. „Vstal z mŕtvych. Niet ho tu.“ A dodal: „Ale choďte a povedzte to jeho učeníkom“ (Mk 16).
Veľkonočné obdobie po oktáve 13. apríla – 24. mája 2026
Obdobie päťdesiatich dní od Veľkonočnej nedele Pánovho zmŕtvychvstania (5. apríla) do Nedele Zoslania Ducha Svätého (24. mája) sa slávi v radosti ako jeden sviatočný deň, ba ako jedna „veľká nedeľa“. Predovšetkým v týchto dňoch sa spieva Aleluja.
Zdroj: Archív TK KBS, redakčne upravené
