Levoča 2. júla (TK KBS) Niekoľko tisíc mariánskych pútnikov dnes zavítalo na Mariánsku horu v Levoči, kde s biskupmi oslávili 30 rokov od druhej návštevy svätého Jána Pavla II. na Slovensku. Slávnostnej svätej omši v prítomnosti arcibiskupov a biskupov, stoviek kňazov a zasvätených predsedal Mons. Bernard Bober, košický arcibiskup metropolita a predseda Konferencie biskupov Slovenska.

Zdroj: TV LUX (Facebook)

Pred 30 rokmi navštívil Slovensko svätec

Zdroj: Biskup František Trstenský (Facebook)

Druhá apoštolská návšteva pápeža Jána Pavla II. na Slovensku sa uskutočnila od 30. júna do 3. júla 1995. Svätý Otec navštívil viacero miest — Bratislavu, Nitru, Šaštín, Košice, Prešov, Spišskú Kapitulu, Levoču, Poprad a Vysoké Tatry. Počas tejto cesty sa stretol s najvyššími predstaviteľmi štátu a prihovoril sa stovkám tisíc veriacich. Jedným z hlavných historických momentov bolo kanonizovanie troch košických mučeníkov – Marka Križina, Melichara Grodeckého a Štefana Pongráca – v Košiciach.

Na Mariánskej hore v Levoči, kam prišiel 3. júla 1995, pútnikov dnes privítal spišský biskup Mons. František Trstenský. Zopakoval slová pápeža spred 30 rokov. „Bratia a sestry, tu ste boli vždy silní a to je sila Božia, proti ktorej ľudia nič nezmôžu...“ S radosťou privítal všetkých prítomných i tých, čo sa duchovne k pútnikov pridali cez TV LUX a sociálne siete. „Ďakujem vám, že ste prišli na toto milé a duchovne hlboké miesto, také vzácne pre Spišskú diecézu i celé Slovensko. Prosím vás, modlite sa za nás, vašich biskupov, aby sme spolu s vami kráčali cestou Pánovou v našej vlasti,“ uviedol.

Foto: TK KBS Peter Zimen

„Ďakujem, otec František, za srdečné privítanie nás všetkých – biskupov, kňazov, diakonov, zasvätených i vás, milí pútnici, ktorí dnes spoločne tvoríme jednu Božiu, ale aj Máriinu rodinu,“ zareagoval na privítanie arcibiskup Bober. Povedal, že sme tu dnes na návšteve u Panny Márie na Levočskej hore, kde sa dotýkame živej pamäti viery nášho národa. Levoča a Panna Mária z Levoče boli svedkami mnohých radostných i bolestných chvíľ v dejinách Slovenska, Európy i sveta. Nech sa jeho prorocké slová, ktoré zazneli práve tu, naplnia aj v našich životoch dnes a v budúcnosti,“ dodal predseda KBS.

Pútnik nádeje, ktorý k nám prišiel ako Mária

V homílii sa pútnikom prihovoril arcibiskup Bober. V deň sviatku Návštevy preblahoslavenej Panny Márie pripomenul postavu Panny Márie ako vzor odvahy a viery.  „Ona aj nám odporúča takúto odovzdanosť. Ona vie, že každý, kto má vieru, je napriek všetkým prekážkam silný a vydrží všetko.“ Veriacich povzbudil, aby si osvojili každodenné odovzdanie sa do Božích rúk a aby dovolili Bohu, aby ich sprevádzal, ako sprevádzal Máriu. Vrátil sa aj k pamätnej návšteve sv. Jána Pavla II. na Slovensku.

„Svätý Otec sa tu cítil ako doma, oči mu žiarili od radosti i dojatia,“ spomínal. „On mal neskutočnú výdrž a všade s úsmevom prijímal a pozdravoval všetkých.“ Citujúc slová svätého Jána Pavla II., pripomenul jeho vtedajšie povzbudenie: „Mariánske svätyne sú miesta, kde sa Kristovo svedectvo stáva mimoriadne účinným. A istotne mnohí synovia a dcéry Slovenska vďačia tejto levočskej svätyni za to, že sa pravda o Bohu a viera v neho zachovali živé v ich srdciach...“

PLNÉ ZNENIE homílie predsedu KBS

Drahí bratia v biskupskej, kňazskej a diakonskej službe, milé rehoľné sestry, zasvätení, seminaristi, drahí bratia a sestry v Kristovi, ktorí ste zhromaždení tu na levočskej hore, ale aj vy všetci, ktorí ste s nami spojení cez katolícke médiá.

Keď v živote niekedy z času na čas pocítime úplnú bezmocnosť a zistíme, že náš život nie je iba v našich rukách, nezľaknime sa, možno práve vtedy, v tej chvíli, sa začína naše školenie v odovzdanosti. Skutočne, veľa vecí v živote nemôžeme ani len ovplyvniť, ani zdravie a ani naša práca nie je vždy v našich rukách, ani naše diela či ovocie našej usilovnosti.

Sú to chvíle, keď si človek znovu uvedomí svoju závislosť na Bohu vo všetkom. Všetko sa tak rýchlo pominie, všetko sa stratí, len Boh zostáva naveky. Aby sa náš život nestratil, musí zostať totálne odovzdaný, ukrytý a chránený v Božích rukách!
Ak dokážeme každý deň odovzdať seba samých do Božích rúk, nech sa deje čokoľvek, budeme ako naša Nebeská Matka Panna Mária. Ona od chvíle, čo sa od anjela dozvedela, že bude matkou Mesiáša, nevedela si predstaviť iný spôsob života než úplnú jednotu s ním vo všetkom. Komunikovala v modlitbe s Duchom Svätým a pohnutá láskou sa vydala na ďalekú cestu k svojej príbuznej Alžbete.

A všimnime si, aké pocity prežívala Panna Mária. Nebola mrzutá, ani sa nebála a netrápila sa nad tým, ako prekoná toľké kilometre. Verila Božiemu poslovi. Mala v sebe takú silnú vieru, že nemyslela na námahu.

Vidíme, že Panna Mária nám odhaľuje krásu svojej odovzdanosti Bohu. Ona je nám blízka a odporúča nám takúto odovzdanosť. Ona vie, že každý, kto má vieru, je napriek všetkým prekážkam silný a vydrží všetko. Dôležité je dať sa vždy sprevádzať Bohom tak ako Mária, po celý život. Jej návšteva nás vždy povzbudzuje a učí viac veriť i dôverovať Bohu. Jej návšteva dvíha a posilňuje aj nás.

Drahí bratia a sestry, drahí pútnici! Pred tridsiatimi rokmi sme na Slovensku mali tiež vzácnu a veľkú návštevu, privítali sme veľkého pútnika nádeje, dnes už svätého pápeža Jána Pavla II. Jeho návšteva bola prijatá s veľkým nadšením.

V dňoch od 30. júna do 3. júla 1995 navštívil postupne Bratislavu, Nitru, Šaštín, Košice, Prešov, Spišskú Kapitulu, Levoču, Poprad i Vysoké Tatry. Počas štvordňového pobytu sa Svätý Otec stretol so stovkami tisíc veriacich. Síce išlo o jeho druhú návštevu na Slovensku, ale bola prvou v ére samostatnosti.

Z Bratislavy zavítal do Nitry, kde sa stretol so slovenskou mládežou. Počas druhého dňa pápež celebroval svätú omšu v Šaštíne. A tretiemu dňu dominovalo svätorečenie troch košických mučeníkov Marka Križina, Melichara Grodeckého a Štefana Pongráca. To bol aj hlavný dôvod celej návštevy. Vtedy odovzdal pápež košickému biskupovi Alojzovi Tkáčovi pálium, povýšil tak Košice na arcibiskupstvo a zriadil tam sídlo metropolie – novej východnej cirkevnej provincie.

Popoludní odcestoval nástupca sv. Petra z Košíc do Prešova, kde sa stretol s gréckokatolíckymi veriacimi. A v záverečný deň svojej pastoračnej návštevy Slovenska zavítal pápež Ján Pavol II. na Mariánsku horu v Levoči.

Vtedy sa tu zišiel rekordný počet pútnikov. Pamätám si na to veľmi dobre a živo. Svätý Otec sa tu cítil ako doma, oči mu žiarili od radosti i dojatia, boli to skutočne posvätné a pamätné chvíle. Ako biskupi sme ho spolu s kardinálom Tomkom a kardinálom Korcom sprevádzali všade. My sami sme už po štyroch dňoch mali dosť, nevládali sme, ale on mal neskutočnú výdrž a všade s úsmevom prijímal a pozdravoval všetkých.

Tu v Levoči nám povedal, že sem prišiel v duchu tajomstva Návštevy, podľa vzoru Panny Márie – v duchu evanjelia Návštevy. A hneď nám pripomenul, aké bolo ťažké realizovať a žiť toto evanjelium v časoch prenasledovania zo strany komunistického režimu. No s Máriou na ceste i v srdci, ako spomínal, viera pretrvala i v jeho rodnom Poľsku, ale aj tu na Slovensku, a veľkú zásluhu pre zachovanie tejto viery pripísal práve svedectvu tejto mariánskej svätyne v Levoči. Lebo, ako povedal: „Mariánske svätyne sú miesta, kde sa Kristovo svedectvo stáva mimoriadne účinným. A istotne mnohí synovia a dcéry Slovenska vďačia tejto levočskej svätyni za to, že sa pravda o Bohu a viera v neho zachovali živé v ich srdciach. ... Tu ste boli vždy silní, a to je Božia sila, proti ktorej ľudia nič nezmôžu.“

Bratia a sestry, milí pútnici! Toto je miesto, ktoré radi navštevujeme. Toto je miesto, kde môžeme obnovovať svoju lásku k Bohu a k ľuďom, kde živíme svoju nádej a posilňujeme svoju vieru. Ani po 30-tich rokoch nezabúdame na veľkú návštevu svätého pápeža, ktorý nás povzbudzoval, hoci sám vedel, že cesta viery nie je ľahká a vyžaduje si odvahu a jasné postoje v každom čase. Teda aj dnes, keď sa na Slovensku diskutuje o hodnotových princípoch, ktoré by mali byť viac zakotvené v základom zákone nášho štátu – v našej ústave.

No zároveň nám pripomenul, že máme obrovskú výhodu, a totiž v tom, že Panna Mária nás na ceste viery už predišla, ona ju už absolvovala a pozná ju dokonale. Ona nás môže na nej sprevádzať. Lebo tam kde je Mária, tam diabol nevstupuje. Tam, kde je Matka, nepokoj nikdy nezvíťazí a strach nikdy nevyhrá.

Kto z nás by nepotreboval takú sprievodkyňu a ochrankyňu? Kto z nás nie je z času na čas rozrušený alebo nepokojný? V takých chvíľach neváhajme putovať a hľadať ochranný plášť Panny Márie. Ona nás volá, ona nás sprevádza na ceste, ona si nás aj tu zhromažďuje. Ako najlepšia Matka chráni vzťahy, ochraňuje v nečase a pred zlom. Keby mohla, zobrala by na seba aj naše kríže, len aby nám uľahčila naše zápasy a trápenia. Je to matka, ktorá sa za nás nikdy nehanbí, len čaká, kým jej dovolíme, aby nám, svojim deťom, pomohla.

Drahí bratia a sestry! Keď Panna Mária prišla pomáhať svojej príbuznej Alžbete, priniesla k nej so sebou aj svojho Syna, ktorého mala pod srdcom. Pamätajme na to, že Mária prináša Ježiša všade a všetkým, ktorým chce nejako pomôcť. Preto sa môžeme spolu s Alžbetou pýtať: Kto som ja, že Ježiš prichádza ku mne so svojou Matkou?! Že prichádza ku mne v Eucharistii?! Že prichádza ku mne v bratoch a sestrách a tých, ktorí potrebujú moju pomoc?! Vidíme to jasne? Máriina návšteva u Alžbety nás učí pomáhať druhým, žiť pre druhých a na riešenie ich problémov im priniesť a ponúknuť Ježiša. Tak, ako sa o to snažíme aj pri duchovnej službe v špeciálnej pastorácii napr. s našimi Rómami a potom aj v službe chorým v našich nemocniciach.

Kňazi tam prichádzajú na návštevy, nie aby presviedčali, odhovárali či znepokojovali, ako si to nahlas a nesprávne vysvetľuje jedna známa pani, ale aby povzbudzovali a dodávali nádej v ťažkých zápasoch a aby otvárali srdce i dušu pacientov pre dimenzie večnosti. Len pripomeniem a básnicky sa opýtam, kde boli tí, ktorí teraz osočujú kňazov, zhadzujú a relativizujú ich službu chorým – kde boli tí všetci počas dlhých mesiacov najťažšej pandémie Covidu, keď naši kňazi nastúpili s nasadením vlastného zdravia i života do nemocníc, aby posilnili vyčerpaný personál, upokojovali zúfalých pacientov a odprevádzali toľkých zomierajúcich, ku ktorým sa ich vlastní príbuzní nemohli dostať. Ako rýchlo sme zabudli o čom je vlastne služba a návšteva kňaza pri chorých, že nikoho nenútia ani nepresviedčajú, len prinášajú Krista, nádej do zúfalstva a svetlo do tmy.
Milí pútnici, dnes, pri našej návšteve vo svätyni Panny Márie, tu na tomto milostivom mieste na svätej hore v Levoči, chváľme Boha tak ako Mária a odovzdajme mu všetko, celý svoj život, lebo iba v jeho rukách je naša duša i naše Slovensko v bezpečí. Amen.

Pápež viery, nádeje a mariánskej úcty

V roku 1995 navštívil svätý Ján Pavol II. Slovensko po druhý raz. Počas štvordňovej apoštolskej cesty (30. júna – 3. júla) navštívil deväť miest. Hlavným motívom návštevy bolo svätorečenie košických mučeníkov – Marka Križina, Melichara Grodeckého a Štefana Pongráca. Pápež sa stretol s najvyššími predstaviteľmi krajiny i s tisíckami veriacich, ktorým adresoval slová povzbudenia po rokoch totalitného útlaku: „Prichádzam ako pútnik Ježiša Krista... posilniť svojich bratov vo viere.“

Po návrate do Ríma vyzdvihol svedectvo viery Slovákov počas komunizmu, pričom zdrojom ich duchovnej sily boli podľa neho mariánske pútnické miesta. Rok po návšteve sa konala celonárodná púť do Ríma ako poďakovanie za dar jednoty s Petrovým nástupcom. V spomienkach zostávajú aj jeho slová „Nebojte sa!“, ako aj povzbudenie, aby Slovensko prispelo Európe svojou vierou a mariánskou úctou.

K správe bolo vydané FOTO.