Vatikán 3. júla (VaticanNews) „Vo svete, kde najkrehkejší ľudia trpia ako prví ničivými dôsledkami klimatických zmien, sa starostlivosť o stvorenie stáva otázkou viery a ľudskosti.“ Tieto slová píše Svätý Otec Lev XIV. v posolstve k Svetovému dňu modlitieb za ochranu stvorenstva 2025, ktorý sa bude sláviť 1. septembra. Posolstvo bolo zverejnené v stredu 2. júla cez Tlačové stredisko Svätej stolice.
Posolstvo je venované téme „Semienka pokoja a nádeje“, ktorú zvolil ešte pápež František pri príležitosti jubilejného roka a desiateho výročia vydania encykliky Laudato Si’. V texte pápež Lev XIV. poukazuje na situáciu v rôznych častiach sveta, kde „dochádza k odlesňovaniu, znečisťovaniu a strate biodiverzity“ v dôsledku nespravodlivosti, nerovnosti, chamtivosti a „porušovania medzinárodného práva a práv národov“. Ako píše, „naša zem sa rúca. Extrémne prírodné javy spôsobené antropogénnymi klimatickými zmenami sú skutočne čoraz silnejšie a častejšie“.
Pápež vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že existujú „dlhodobé dôsledky ľudskej a ekologickej devastácie spôsobenej ozbrojenými konfliktami“, a že chýba povedomie o tom, že ničenie prírody sa týka predovšetkým „najchudobnejších a marginalizovaných“. „V tomto ohľade je príznačné utrpenie domorodých komunít,“ poznamenáva Lev XIV. a dodáva tiež, že „nerovnomerné rozdelenie surovín, trestá najslabšie obyvateľstvo a podkopáva samotnú sociálnu stabilitu“.
Chrániť záhradu sveta
„Tieto rôzne zranenia sú spôsobené hriechom,“ píše pápež a pripomína čítať biblické texty, ktoré nás vyzývajú, aby sme „kultivovali a chránili záhradu sveta“, čo znamená pestovať „vzťah zodpovednej vzájomnosti medzi človekom a prírodou“. Starostlivosť o stvorenstvo znamená podľa Petrovho nástupcu aj „pestovať semienka, ktoré potom vyklíčia s burcujúcou silou aj na nečakaných miestach. „V Kristovi sme semienkami pokoja a nádeje, vďaka Duchu sa vyprahnutá púšť stáva záhradou pokoja“, povzbudzuje pápež.
Kresťanská potreba enviromentálnej spravodlivosti
„Environmentálnu spravodlivosť už nemožno považovať za abstraktný pojem alebo vzdialený cieľ, ale za ,naliehavú potrebu, ktorá presahuje rámec ochrany životného prostredia'“. V skutočnosti sa týka sociálnej, ekonomickej a antropologickej spravodlivosti, píše rímsky biskup a dodáva: „Pre veriacich je to navyše teologická požiadavka, ktorá má pre kresťanov tvár Ježiša Krista, v ktorom bolo všetko stvorené a vykúpené. Vo svete, kde tí najkrehkejší ako prví trpia ničivými dôsledkami klimatických zmien, odlesňovania a znečistenia, sa starostlivosť o stvorenie stáva vecou viery a ľudskosti“.
V závere pápež Lev XIV. vyjadruje nádej, že encyklika pápeža Františka bude naďalej ľudí inšpirovať, aby sa „integrálna ekológia“ čoraz viac stávala „cestou, po ktorej treba ísť“, a aby sa rozmnožili semienka nádeje, ktoré je potrebné pestovať.
Benedetta Capelli, Miroslava Holubíková – VaticanNews
