Rím 18. novembra (TK KBS) Nová štúdia organizácie OIDAC Europe ukazuje výrazný nárast útokov na kresťanov a kresťanské miesta naprieč európskymi štátmi. Dáta za rok 2024 odhaľujú nielen rastúci počet incidentov, ale aj ich znepokojujúce vyhrotenie – od fyzických napadnutí po podpaľačské útoky. Výskum zároveň upozorňuje na nedostatočné hlásenie týchto činov a na legislatívne tlaky, ktoré kresťanské komunity vnímajú ako obmedzujúce.
Európa bola dlho považovaná za priestor, ktorý prekonal svoje staré náboženské konflikty a vyrástol v model pokojného spolužitia. Nová štúdia Organizácie pre sledovanie netolerancie a diskriminácie kresťanov v Európe však ukazuje, že táto predstava je stále menej udržateľná. Podľa jej zistení došlo v roku 2024 k celkom 2 211 nenávistným činom proti kresťanom, zisteným na základe policajných údajov, správ OSCE/ODIHR (Organizácia pre bezpečnú spoluprácu v Európe) a vlastného výskumu. Mení sa však nielen počet, ale aj povaha útokov: pribúda fyzických napadnutí, vyhrážok i podpaľačských útokov, ktoré sa takmer zdvojnásobili.
Geografická mapa incidentov je alarmujúca. Najviac útokov zaznamenali Francúzsko, Veľká Británia, Nemecko, Španielsko a Rakúsko. Vo Francúzsku po krátkom poklese incidenty znovu narástli, a to už o 13 % v polovici roku 2025. V Nemecku oficiálne štatistiky síce vykazujú nárast o 22 %, ale nezahŕňajú prípady, ktoré nie sú označené ako politicky motivované – mnoho útokov tak vôbec nefigurje v evidencii. Španielsko zase podobné činy vôbec systematicky nesleduje, napriek tomu nezávislé organizácie hlásia prudký nárast vandalizmu aj tragické útoky na rehoľné komunity.
Ešte závažnejší je rozsah neohlásených incidentov. V Poľsku zažilo podľa prieskumu takmer 50 % kňazov nejakú formu agresie, ale drvivá väčšina prípad neoznámila. Podobná situácia panuje vo Veľkej Británii či Španielsku, kde sa kresťania často stretávajú s diskrimináciou na pracovisku či v inštitúciách bez toho, aby podávali oficiálne sťažnosti.
Významnú úlohu zohrávajú aj legislatívne tlaky, ktoré kresťanské komunity vnímajú ako obmedzujúce. Patria medzi ne zákazy tichej modlitby v určitých zónach, súdne konanie za verejné citácie Písma či široko poňaté zákony proti tzv. konverznej terapii, ktoré zasahujú aj oblasť bežného pastoračného sprevádzania. Zaznievajú aj spory o náboženskú výchovu – napríklad rozhodnutie španielskeho Ústavného súdu, ktoré zakázalo jednému rodičovi vodiť dieťa do kostola, vyvolalo ostré reakcie odborníkov na ľudské práva.
Do tejto situácie vstupuje aj širšia európska debata o úlohe náboženstva vo verejnom priestore. Diskusia o krížoch v školách, vianočných symboloch či fungovaní kresťanských inštitúcií vo svetle novej legislatívy ukazujú, že aj kultúrna viditeľnosť kresťanstva je stále častejšie spochybňovaná. Praktický sprievodca OSCE pre boj s nenávistnými činmi proti kresťanom odporúča štátom dôslednejší zber dát a lepšiu komunikáciu s cirkvami, ale sám o sebe nemôže napraviť roky politickej opatrnosti.
Európa sa tak ocitá v bode, keď už nejde o izolované incidenty, ale o posilňujúci trend. Zachovanie náboženskej slobody vyžaduje, aby prejavy nepriateľstva neboli prehliadané ani bagatelizované. Kontinent, ktorého kultúrnu a duchovnú identitu zásadne formovalo kresťanstvo, dnes stojí pred otázkou, či dokáže účinne chrániť komunity, ktoré toto dedičstvo vytvorili.
Zdroje: Cirkev.cz/Zenit, redakčne upravené
