Spišská Kapitula 22. novembra (TK KBS) Spišský biskup František Trstenský vydal exhortáciu s názvom Cor ardens (Srdce, ktoré horí). Dokument, ktorý je adresovaný kňazom Spišskej diecézy, sa zameriava na výzvy a nádeje pastorácie mládeže. Exhortácia bola publikovaná 23. novembra v Jubilejnom roku 2025, na slávnosť Krista Kráľa. Názov Cor ardens symbolicky odkazuje na skúsenosť emauzských učeníkov: „Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?“ (Lk 24,32). Biskup pripomína, že Boží Syn kráča s nami a pridáva sa k tým, ktorí sú sklamaní, zmätení a unavení, vrátane mladých, ktorí hľadajú zmysel svojho života. Cieľom pastoračnej starostlivosti nie je mladým naplniť program, ale pomôcť im nájsť Krista živého, ktorý jediný dokáže dať ich snom smer a srdciam pokoj.
Exhortácia identifikuje päť hlavných rizík a ohrození, ktorým dnešná mládež čelí, najmä vo vekovej kategórii približne 14 až 25 rokov, ktorá často zostáva najviac opustená po birmovaní. Prvým rizikom je osamelosť a zranenia uprostred prepojenosti, kde mladí trpia „digitálnou samotou“, úzkosťami a depresívnymi stavmi, hoci žijú v komfortnom období. Zranenia vyplývajúce z rozpadu rodín, neprijatia či zneužitia oslabujú ich dôveru k autoritám a k Cirkvi. Ďalej je to únava z viery a strata zmyslu života, čo vedie k apatii, tichému smútku duše, ktorá prestala dúfať. Tretím rizikom je subjektivizmus, keď sa pravda zamieňa za osobný pocit a vlastný názor. Medzi ďalšie výzvy patrí zranená identita v dôsledku sociálnych sietí, kde sú mladí pod tlakom porovnávania a dokonalosti, a apateizmus – ľahostajnosť, pri ktorej Boh jednoducho nechýba.
Ako odpoveď na tieto výzvy má Cirkev byť miestom prítomnosti, nie inštitúciou, ale domovom. Biskup Trstenský povzbudzuje kňazov, aby mali odvahu k blízkosti a boli sprevádzajúcimi bratmi, ktorí poznajú srdce mladého človeka. Kľúčovými podnetmi pre pastoráciu sú budovanie „miest blízkosti“, predovšetkým malých spoločenstiev (6 až 10 mladých), ktoré slúžia ako priatelia, ktorí sa spoločne modlia a slúžia. Cirkev má byť otvorená aj tým, ktorí sa cítia na okraji, a vytvárať sieť vzťahov „krstného typu“ prostredníctvom laických sprievodcov. Kňazi by mali byť učiteľmi rozlišovania, viesť mladých k sviatostnému životu (Eucharistii a sviatosti zmierenia, ktoré stoja na Božej vernosti, nie na pocitoch) a trpezlivo ich vovádzať do ticha, kde môžu nájsť skutočnú odpoveď na Božie povolanie.
Exhortácia zdôrazňuje, že kňazské srdce sa naplní radosťou, keď uvidí ovocie učeníctva. Hlavným poslaním kňaza nie je iba vytvárať priateľské vzťahy, ale cielene formovať z mladých živé spoločenstvá učeníkov Ježiša Krista. Pastorácia sa má premeniť na cestu krásy, svedectva, služby a nádeje. Kňaz má byť predovšetkým svedkom, ktorý úprimne hovorí o tom, ako ho Kristus premenil, a sprievodcom na duchovnej ceste. Biskup v závere vyjadruje kňazom vďaku za ich službu mladým, za čas venovaný počúvaniu a za vernosť pri oltári. Zámerom je, aby tak, ako Ježiš na ceste do Emauz, aj kňazi zapálili srdcia mladých tým, že im ukážu, že Boh v nich verí.
Plné znenie exhortácie TU.
