Turecko 28. novembra (VaticanNews) Pri ekumenickom modlitbovom stretnutí v İzniku, na mieste konania Prvého nicejského koncilu, pápež Lev XIV. zdôraznil, že 1700. výročie historického zhromaždenia je výzvou znovu sa pýtať, kým je Kristus pre dnešného človeka. Pripomenul, že spoločné kristologické vyznanie už teraz spája všetkých kresťanov a že svet poznačený konfliktmi naliehavo potrebuje cestu zmierenia, dialógu a univerzálneho bratstva.

Príhovor Svätého Otca
Ekumenické modlitbové stretnutie (İznik, 28. novembra 2025)

Drahí bratia a sestry! V čase, ktorý je v mnohých ohľadoch dramatický a v ktorom sú ľudia vystavení nespočetným hrozbám voči vlastnej dôstojnosti, je 1700. výročie Prvého nicejského koncilu vzácnou príležitosťou položiť si otázku, kým je Ježiš Kristus v živote dnešných žien a mužov, kým je pre každého z nás.

Táto otázka osobitne oslovuje kresťanov, ktorí riskujú, že zredukujú Ježiša Krista na akéhosi charizmatického vodcu alebo nadčloveka – skreslenie, ktoré napokon vedie k smútku a zmätku (porov. Homília pri svätej omši Pro Ecclesia, 9. mája 2025). Keď Arius poprel Kristovo božstvo, znížil ho na obyčajného sprostredkovateľa medzi Bohom a ľuďmi, pričom poprel skutočnosť Vtelenia, takže božské a ľudské zostali nezmieriteľne oddelené. Ak sa však Boh nestal človekom, ako môžu smrteľní ľudia mať účasť na jeho nesmrteľnom živote? O to išlo v Nicei – a ide aj dnes: o vieru v Boha, ktorý sa v Ježišovi Kristovi stal podobným nám, aby nás urobil „účastnými na božskej prirodzenosti“ (2 Pt 1, 4; porov. sv. Irenej, Adversus haereses, 3, 19; sv. Atanáz, De Incarnatione, 54, 3).

Toto kristologické vyznanie viery má zásadný význam na ceste, ktorou kráčajú kresťania smerom k plnému spoločenstvu. Je totiž spoločné všetkým cirkvám a kresťanským spoločenstvám sveta, aj tým, ktoré z rozličných dôvodov nepoužívajú Nicejsko-carihradské vyznanie viery vo svojich liturgiách. Viera „v jedného Pána Ježiša Krista, jednorodeného Syna Božieho, zrodeného z Otca pred všetkými vekmi [...] jednej podstaty s Otcom“ (Nicejské vyznanie viery) je hlbokým putom, ktoré už teraz spája všetkých kresťanov. V tomto zmysle – ako hovorí svätý Augustín – môžeme povedať aj v ekumenickej oblasti: „Hoci sme my kresťania mnohí, v jedinom Kristovi sme jedno“ (Výklad žalmu 127).

Vedomí si toho, že nás toto hlboké puto už spája, sme všetci pozvaní kráčať ďalej cestou čoraz plnšej vernosti Božiemu Slovu zjavenému v Ježišovi Kristovi a pod vedením Ducha Svätého, v bratskej láske a dialógu. Sme pozvaní prekonávať pohoršenie rozdelenia, ktoré – žiaľ – naďalej pretrváva, a živiť v sebe túžbu po jednote, za ktorú sa Pán Ježiš modlil a dal svoj život. Čím väčšmi sme zmierení, tým dôveryhodnejšie môžeme ako kresťania vydávať svedectvo o evanjeliu Ježiša Krista, ktoré je ohlasovaním nádeje pre všetkých – posolstvom pokoja a univerzálneho bratstva presahujúceho hranice našich komunít a národov (porov. František, Príhovor účastníkom plenárneho zasadania Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov, 6. mája 2022).

Zmierenie je dnes naliehavou výzvou, ktorá prichádza od celého ľudstva sužovaného konfliktmi a násilím. Túžba po plnom spoločenstve medzi všetkými, ktorí veria v Ježiša Krista, je vždy sprevádzaná hľadaním bratstva medzi všetkými ľuďmi. V Nicejskom vyznaní viery vyznávame vieru „v jedného Boha Otca“; no nebolo by možné vzývať Boha ako Otca, keby sme odmietali uznať v iných mužoch a ženách našich bratov a sestry, ktorí sú takisto stvorení na Boží obraz (porov. Druhý vatikánsky koncil, deklarácia Nostra aetate, 5). Existuje univerzálne bratstvo a univerzálne sesterské puto, nezávislé od etnika, národnosti, náboženstva či názorov. Náboženstvá sú zo svojej podstaty nositeľmi tejto pravdy a mali by povzbudzovať osoby, spoločenstvá a národy, aby ju uznali a uskutočňovali (porov. Príhovor na záver Modlitbového stretnutia za mier, 28. októbra 2025). Zneužívanie náboženstva na ospravedlňovanie vojny a násilia, ako aj každá forma fundamentalizmu a fanatizmu, musí byť rázne odmietnuté, kým cesta, po ktorej treba kráčať, je bratské stretnute, dialóg a spolupráca.

Som hlboko vďačný Jeho Svätosti Bartolomejovi, ktorý s veľkou múdrosťou a prezieravosťou rozhodol, že 1700. výročie Nicejského koncilu si pripomenieme spoločne práve na mieste, kde bol slávený. Srdečne ďakujem predstaviteľom cirkví a zástupcom Svetových kresťanských komunít, ktorí prijali pozvanie na toto podujatie. Nech všemohúci a milosrdný Boh Otec vypočuje vrúcnu modlitbu, ktorú mu dnes prednášame, a nech udeľuje, aby toto významné výročie prinieslo hojnú úrodu zmierenia, jednoty a pokoja.

Preklad Martin Jarábek