Rím 28. decembra (TK KBS) „Dnes, zatvorením svätej brány, vznášame k Otcovi hymnus vďaky za všetky znaky jeho lásky k nám, zatiaľ čo si v srdciach uchovávame vedomie a nádej, že jeho objatie milosrdenstva a pokoja zostáva otvorené všetkým ľuďom,“ povedal kardinál Baldassare Reina, generálny vikár Ríma a arcikňaz Baziliky sv. Jána v Lateráne.

Video: VaticanNews

Kardinálova modlitba sa ozývala v átriu baziliky v sobotu ráno 27. decembra, keď predsedal slávnostnému obradu zatvorenia jej svätej brány.

Kardinál mlčky vystúpil po schodoch, potom si kľakol na prahu v modlitbe, potom vstal a zatvoril veľké dvere, pričom sklonil hlavu na znak úcty. Mnohí veriaci potom pristúpili k prahu a položili naň ruky v geste modlitby a sústredenia.

Prinášanie Pána ulicami Ríma

Tie isté dvere boli otvorené 29. decembra 2024, na sviatok Svätej rodiny. Namiesto toho sa zatvorili na sviatok svätého Jána, apoštola a evanjelistu, „učeníka, ktorý sa stal Ježišovým najbližším priateľom,“ zdôraznil kardinál počas omše, ktorá nasledovala po obrade zatvorenia svätej brány.

Ján „kráčal s Ježišom, počúval jeho hlas, dokonca aj ten bezslovný jeho srdca, prikláňajúc si ucho k jeho hrudi,“ pokračoval rímsky vikár.

Nasledujúc Jánov príklad, prítomní veriaci – vrátane rímskeho primátora Roberta Gualtieriho; a prefekt Lamberto Giannini – sú pozvaní byť „služobníkmi Božieho milosrdenstva“ a umožniť Pánovi „nájsť naplnenie v meste, v ktorom mnohí stratili nádej,“ povedal kardinál.

Ťažkosť neprítomnosti

Kardinál Reina varoval, že nemožno vyznávať kresťanskú vieru bez toho, aby sme sa starali o tých, ktorí „kvôli bremenám, ktoré nesú, bolesti, ktorú znášajú, nespravodlivosti, ktorú trpia“, nedokážu vnímať nič iné ako neprítomnosť.

Túto neprítomnosť opísal vo všetkých jej aspektoch: nedostatok „solidarity v priepasti medzi perifériou a centrom; pozornosti k ekonomickým a existenčným biedam; bratstva, v ktorom sa rezignujeme, dokonca aj v presbytériu, na to, že zostaneme sami alebo necháme jeden druhého samého. Neprítomnosť, v ktorej sa rodiny rozpadajú, putá krehnú, generácie sa stretávajú a závislosti sa menia na reťaze“; nedostatok „spravodlivosti, ktorá nenapĺňa najvyššie poslanie politiky, ktorým je odstraňovať prekážky, aby mal každý rovnakú príležitosť naplniť sa, dať formu svojim snom, naplniť svoju dôstojnosť prostredníctvom práce a spravodlivej mzdy, mať domov a byť chránený a ošetrovaný vo svojej krehkosti.“

Prekonanie zotrvačnosti pre zmenu mesta

Srdcia mnohých, pokračoval kardinál, sú zaťažené nedostatkom „vízie a myslenia v čase, keď vášne zasmútili, úsudky sa stali sumarnými, informácie stratili kontakt s hľadaním pravdy a kultúra už nemá dôveryhodných učiteľov.“

Nehovoriac o „absencii mieru vo svete, kde prevláda logika najsilnejšieho,“ zdôraznil. Všetok tento nedostatok proroctiev „robí Boha nemohúcim,“ povedal a nabádal veriacich, aby sa postavili „každej forme zotrvačnosti, aby sa Pán mohol stretnúť“ a Rím sa mohol premeniť na všetkých svojich „sociálnych a existenciálnych“ miestach.

Uznávanie každého ako brata a sestry

Toto je „nádej, ktorá poháňala nespočetných pútnikov, ktorí na našich uliciach zanechali stopy krokov zaťažených bremenami tlačiacimi na ich srdcia“ a ktorí vtlačili do svätej brány svoj dotyk hľadajúc Boha a jeho milosrdenstvo, zdôraznil kardinál Reina.

Zdôraznil, že toto je učenie, ktoré jubileum zanecháva každému veriacemu: „Rozšírená sviatosť blízkosti Boha prekvapení,“ pretože aj keď je svätá brána teraz zatvorená, „Zmŕtvychvstalý ňou prechádza a nikdy sa neunaví klopať, aby ponúkol a našiel milosrdenstvo.“

Koniec koncov, kardinál zdôraznil, na konci čias „budeme súdení podľa lásky“, podľa našej schopnosti rozpoznať každého ako brata a sestru, vrátane „tých, ktorých považujeme za nepriateľov“.

Rímska Cirkev ako laboratórium synodality

V „novom čase“, ktorý teraz začína pre Rímsku diecézu, kardinál vikár vyzval všetkých, aby spojili „modlitby a úsilie, aby sme boli miestom, ktoré odhaľuje Pánovu prítomnosť, ktoré svedčí o jeho blízkosti tým, že sa k sebe navzájom približuje bez toho, aby na nikoho zabudlo.“

Zdôraznil – citujúc prejav pápeža Leva XIV. k diecéza v Ríme 19. septembra – že len takto sa Cirkev a mesto budú môcť stať „laboratóriom synodality schopným vdýchnuť život Evanjeliu“.

Kardinál Reina ďakuje všetkým, ktorí pracovali na jubileu

Pred udelením slávnostného záverečného požehnania kardinál Reina poďakoval všetkým, ktorí pracovali počas jubilejného roka. Pripomenul blízkosť pápeža a pozdravil arcibiskupa Rina Fisichelu, prefekta Dikastéria pre evanjelizáciu a organizátora jubilea, ktorý bol prítomný na omši.

Vyjadril tiež vďaku civilným a vojenským autoritám, ktoré pracovali na tom, aby boli všetci v tomto svätom roku v bezpečí, a mnohým veriacim diecézy, ktorí prejavovali „lásku a pohostinnosť“ voči početným pútnikom.

Svätá brána

V dejinách jubileí bola Svätá brána Baziliky sv. Jána v Lateráne – ktorá sa nachádza na pravej strane portiku – prvá otvorená počas Svätého roka 1423.

Bol to pápež Martin V. – ktorého relikvie teraz spočívajú v spovednici pred hlavným oltárom – kto označil prechod bránou za to, čo sa neskôr stalo podstatným znakom jubilejnej púte: prechod cez skutočný prah, ktorým je Kristus, aby sa prijal dar jeho milosti.

Súčasnú svätú bránu vytvoril sochár Floriano Bodini pre Jubileum 2000. Na nej je zobrazená Panna Mária s dieťaťom, ukrižovaný Kristus a erb sv. Jána Pavla II. Matka chráni dieťa, ktoré sa naťahuje ku krížu, aby potvrdilo svoju večnú božskosť prostredníctvom obety.

Ostatné záverečné obrady

Svätá brána Baziliky sv. Jána v Lateráne bola druhou zatvorenou bránou pápežských bazilík. Popoludní 25. decembra, na slávnosť Narodenia Pána, kardinál arcikňaz Rolandas Makrickas zatvoril Svätú bránu Baziliky sv. Márie Maggiore.

V nedeľu 28. decembra, na sviatok Svätej rodiny, bude kardinál arcikňaz James Michael Harvey predsedať slávnosti zatvorenia Svätej brány Baziliky sv. Pavla za hradbami.

Napokon, 6. januára, na slávnosť Zjavenia Pána, Lev XIV. zatvorí Svätú bránu Baziliky sv. Petra, čím ukončí Jubileum 2025.

Zdroj: VaticanNews, anglická redakcia