Bratislava 1. januára (TK KBS) Prinášame plné znenia pastierskych listov, ktoré dnes čítajú kňazi v kostoloch Rožňavskej a Spišskej diecézy a Košickej eparchie na Slávnosť Panny Márie Bohorodičky 1. januára 2026.
Košická eparchia
Pastiersky list na Nový rok 2026: „Púť nádeje pokračuje“
Drahí bratia a sestry, milí priatelia! Pred niekoľkými dňami sme v našej eparchii ukončili slávenie Jubilejného roka, v ktorom sme ako celosvetové spoločenstvo kráčali pod heslom „Pútnici nádeje“. Bol to čas milosti, v ktorom sme si hlbšie uvedomili, že náš život nie je bezcieľnym blúdením, ale kráčaním k Otcovi. O niekoľko dní sa symbolicky zatvorí aj jubilejná brána Baziliky sv. Petra v Ríme. Končia sa teda slávnostné obrady Jubilea, nekončí sa však naša cesta. Symbolika zatvárania brány na sviatok Zjavenia Pána nám zdôrazňuje, že „epifánia“, teda Zjavenie Krista tomuto svetu sa teraz musí diať cez nás. Dnes, na prahu Nového roka 2026, stojíme pred dôležitou úlohou: to, čo sme v milostivom roku ako pútnici načerpali, musíme teraz premeniť na svedectvo v každodennom živote.
Od diagnózy k terapii V uplynulom roku sme na celosvetovej i miestnej úrovni vnímali situácie a skúšky, ktoré odhalili krehkosť nášho sveta. Videli sme ako sa spoločnosťou aj naďalej šíria vírusy podozrievania, nedôvery, nelásky prechádzajúcej do priamej nenávisti. Vojny, terorizmus, morálne, či priam fyzické likvidovanie politických protivníkov, vykorisťovanie a ekonomické vydieranie, chaos v hodnotách osobného života – to všetko je len vrchol obrovského skrytého ľadovca zla, ktorý sa vytvoril z mrazivého, smrtonosného chladu, ktorý zavládne tam kde vychladla pokorná úcta k Bohu a na nej založená láska k človeku. Virtuálny priestor sociálnych sietí sa čoraz viac stáva nielen miestom povrchnej zábavy, ale aj priestorom šírenia nenávisti. Denne sme svedkami toho, že pravda sa relativizuje, keď sa popiera existencia večnej Pravdy, ako nemenného súradnicového systému dobra a zla. Niekedy sa tak deje pod vplyvom spoločenských a politických objednávok či skupinových záujmov, ktoré vedú k účelovým rozhodnutiam s nedomysleným dosahom na budúcnosť všetkých. Inokedy pod tlakom umelo pretláčanej názorovej uniformity, ktorej kritériá sa formujú bez dostatočnej spoločenskej, či duchovnej zodpovednosti. Keď sa pravda relativizuje, človek často nevie, komu veriť – ani sám sebe. V uplynulom jubilejnom roku sme sa rozhodli vykročiť na púť nádeje, ale ani naša kresťanská nádej nie je slepá. Vidíme ako na každého doliehajú rôzne pokušenia. Pokušenie zneužívania moci – politickej, či mediálnej, pokušenie korupcie finančnej, mocenskej ale predovšetkým mravnej. Vidíme ako priamo, ale najmä podprahovo, pokračujú útoky na základné ľudské i spoločenské kategórie, na ľudský život v jeho dôstojnosti od počatia po prirodzenú smrť, na rodinu ako základnú bunku spoločnosti, ako neutíchajú riskantné zjednodušovania a pokusy o prijatie predstavy možnej fluidity a predefinovávanie ľudskej identity, ako neustáva šepot, ba až hluk nepodložených, zavádzajúcich, zjednodušujúcich a ohlupujúcich konšpirácií. Naša viera v prirodzený i Boží zákon nie je nikdy prejavom nenávisti k tým, ktorí ho neuznávajú, ale je prejavom vnútornej slobody. Ak nás dnes svet tlačí k tomu, aby sme schvaľovali to, čo je v rozpore s naším svedomím, našou odpoveďou nie je agresia, ale tichá a pevná nádej v silu pravdy. Nádej v nás pramení z vedomia, že pravda nepotrebuje kričať, aby zvíťazila. Byť pripravený, znamená mať v srdci taký pokoj, ktorý môže spásonosne vyrušiť tých, čo žijú v nepokoji. Vydať „dôvody nádeje“ v takomto svete neznamená mlčať, aby sme mali pokoj. Znamená to s odvahou a láskavosťou stáť za pravdou o človeku, za pravdou, ktorú nám zanechal Kristus. Teraz teda prichádza čas „všedných dní“, kedy sa od nás žiada naplniť výzvu apoštola Petra: „…uctievajte sväto Krista, Pána, vo svojich srdciach, stále pripravení obhájiť sa pred každým, kto vás vyzýva zdôvodniť nádej, ktorá je vo vás. Robte to však skromne, s bázňou a s dobrým svedomím, aby sa tí, čo tupia váš dobrý život v Kristovi, zahanbili práve v tom, z čoho vás osočujú.“ (1 Pt 3, 15-16)
Od pútnickej palice k svedectvu Napriek vedomiu pretrvávajúcich kritických a kritizovateľných javov, sme však v uplynulom roku zakúsili aj silu Božieho milosrdenstva i nášho cirkevného spoločenstva. Božie milosrdenstvo sme prežívali v každodennom duchovnom živote i pri púťach, v príprave na pravidelný sviatostný, zvlášť eucharistický život, v prežívaní hodnôt kresťanského manželstva, v obnove vo sviatosti zmierenia, a zaiste mnohí aj v plodoch sviatostného zmierenia, teda i v obnove medziľudských vzťahov. Sila nášho cirkevného spoločenstva sa prejavila – okrem iného – aj v štedrosti mnohých, ktorí sa rozhodli stať sa dobrodincami a vďaka svojmu obetavému jednorazovému daru, či – hoc aj drobnému – pravidelnému príspevku, pomohli svojej cirkvi pokryť v jednotlivých eparchiách deficit nákladov potrebných na jej základné potreby. Nie je to samozrejmosť. Vďaka za všetky vaše podnety i návrhy na jeho zlepšenie. Tento projekt je založený na dôvere v silu spoločenstva a vzájomnej solidarity, na princípe transparentnosti a zvyšovania informovanosti i citlivosti. Napriek mnohým obavám sa ukazuje ako životaschopný, a rozvíjateľný i vylepšiteľný. Bratislavská eparchia naplnila očakávanú potrebu na 168 %, Prešovská na 107% a naša Košická na 85%. (Dáta sú k 30.12.2025) Vďaka patrí každému dobrodincovi. Nech Pán, ktorý sa v štedrosti nenechá zahanbiť, štedro odmení každého.
Nádej, ktorá sa stáva skutkom Nasledujúci rok sa z rôznych dôvodov, ktoré bude potrebné jasne a zrozumiteľne komunikovať, ukazuje ako ešte náročnejší, ale vstupujeme do neho s nádejou na Božiu i vašu pomoc. Nádej, ktorá by sa neprejavila v skutkoch, by bola len prázdnou ideológiou. Jubilejný rok v nás prebudil solidaritu. Chceme v nej pokračovať. Aj v roku 2026 budeme ako spoločnosť čeliť ekonomickým výzvam a možno aj prehlbujúcim sa sociálnym napätiam a neistotám. Práve tu bude potrebné zjednotiť sa aj na úrovni farností, s citlivosťou pre potreby tých, ktorí žijú medzi nami, dostávajú sa do stavu núdze a možno ani nevedia, na koho a ako sa obrátiť s prosbou o pomoc. V tejto súvislosti chcem povzbudiť k pokračovaniu projektu budovania siete farských charít. Naše farnosti, či chrámy nemajú byť len administratívnymi jednotkami, či miestami konania náboženských obradov, ale aj živými centrami medziľudskej pomoci. Rozprávajme sa tu o ťažkostiach mladých ľudí pri zabezpečení bývania, pri rozhodnutí vstúpiť preto aj do manželstva, či o ťažkostiach viacdetných rodín. Hľadajme riešenia. Buďme si navzájom oporou v čase, keď výchova detí v kresťanskom duchu naráža na silné prúdy virtuálneho sveta s nekontrolovateľným a neraz deformujúcim obsahom. Buďme pozorní na problémy starších a opustených ľudí, ktorí možno viac ako materiálnu pomoc potrebujú ľudský záujem a vedomie, že na každom človeku záleží. Premieňajme všeobecne platné pravdy na konkrétne postoje a skutky ľudského záujmu a solidarity, motivovaní Kristovým príkladom i príkazom: „Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili. (Mt 25, 40) Mnohí, zvlášť mladí ľudia dnes zápasia s otázkou, či sa dá žiť čestne a s nádejou vo svete plnom neistoty. Práve vaša vernosť v malých veciach je veľkým darom pre Cirkev a odpoveďou pre svet. Svet okolo nás nie je zvedavý na teórie. Pýta sa na silu, ktorá nás drží nad vodou, keď prídu skúšky. Pýta sa na dôvod našej radosti, keď sa zdá, že dôvodov na radosť zdanlivo ubúda, pýta sa na zdroj našej nádeje, vo svete, ktorý sa zmieta v chmúrnych predpovediach a obavách z budúcnosti. Našou odpoveďou má byť život človeka, ktorý vie, že je milovaný. Staré príslovie hovorí: „Bez Božieho požehnania, márne sú ľudské namáhania“. Vedomí si tejto pravdy chceme v našej eparchii v tomto roku povzbudiť všetkých k prosbe o Božie požehnanie pre našu Cirkev, pre rodiny, pre mládež, pre všetkých. ktorí trpia fyzicky či duchovne. Budeme sa modliť za kňazské rodiny, ale aj za nové povolania ku kňazstvu. Osobitne chceme prosiť o milosť povolaní k rehoľnému životu, keďže tieto v našej eparchii už dlhé roky chýbajú. V košickej katedrále budeme tieto úmysly predstavovať v osobitných prosbách pri každodennej liturgii, v jednotlivých farnostiach chceme vytvoriť reťaz osobitnej modlitby na tento úmysel, vo zvolených dňoch, ako znak našej duchovnej spolupatričnosti a vzájomnej pomoci. Byť pripravený „vydať dôvody nádeje“ neznamená len poznať naspamäť náboženské pravdy. Znamená to premeniť nádej na konkrétne postoje. Pripravenosť počúvať: Mnohí ľudia v našom okolí potrebujú cítiť, že niekomu na nich záleží. Naša nádej sa začína tam, kde druhému venujeme čas. Pripravenosť k poctivosti: V dobe, kde sa cení úspech za každú cenu, je kresťanskou nádejou naša čestnosť a pravdivosť. Svedčíme tým, že veríme v niečo viac než len v pozemský zisk. Pripravenosť odpúšťať: Nič neprekvapuje svet viac ako človek, ktorý dokáže odpustiť. To je najsilnejší dôkaz toho, že naša nádej je zakotvená v Kristovi, ktorý zvíťazil nad nenávisťou.
Do nastávajúcich dní nového roka vám vyprosujem dar pokoja, ktorý svet nemôže dať, ale ani vziať. Nech vás sprevádza príhovor našej nebeskej Matky, Márie, ktorá v tichu a pokore uchovávala Božie slovo vo svojom srdci a stala sa tak Hviezdou nádeje pre celé dejiny. Nech vás žehná, ochraňuje a v pravde posilňuje všemohúci Boh, Otec i Syn i Svätý Duch.
+ Cyril Vasiľ SJ
-
Rožňavská diecéza
Pastiersky list Mons. Stanislava Stolárika na Slávnosť Panny Márie Bohorodičky 1. januára 2026
Drahí bratia a sestry.
Na prahu nového občianskeho roka, ktorý začíname pod plášťom Bohorodičky Panny Márie s túžbou pokoja v srdci každého z nás, vás pozdravujem práve takto: „Pokoj vám“ (Jn 20, 21).
28. decembra bol uzavretý v diecézach na celom svete Jubilejný rok nádeje, ktorý sa úplne skončí 6. januára 2026 v Ríme. Pán, ktorý vidí srdcia a úmysly každého jedného z nás, vie najlepšie vyhodnotiť, čím sme aj v tomto roku prispeli k rozšíreniu Božieho kráľovstva tam, kde žijeme. Pán vie veľmi presne rozlíšiť, čím sme prispeli k dobru vo svojich rodinách, spoločenstvách, ale aj k spoločnému dobru nás všetkých v priestore, ktorý sa volá naša diecéza. Nebojme sa v úprimnosti vysloviť aj slová ľútosti, ak sme možno nenapĺňali spoločné dobro v takej miere, ako to od nás Pán očakával v tomto skončenom jubilejnom roku.
Chcem poďakovať všetkým kňazom za pastoračnú iniciatívu, keď využívali ponuky jubilejného roka, prichádzali s veriacimi do jubilejných chrámov, putovali po diecéze, niektorí aj do Ríma, podporovali, povzbudzovali svojich veriacich, aby navštevovali tieto chrámy a získali aj pečiatky do Karty pútnika. Mohli sme si predstaviť celý tento Jubilejný rok 2025 ako zelené pasienky, na ktoré dobrý pastier privádza svoje ovečky, pretože sa nám ponúklo toľko Božej milosti, že zanedbanie, alebo vedomé nepovšimnutie si tejto ponuky skutočne má byť obsahom nášho spytovania svedomia, keď vyznávame, že sme sa prehrešili aj zanedbávaním dobrého.
Po predchádzajúcich rokoch duchovnej prípravy je pred nami Jubilejný rok 250. výročia našej Rožňavskej diecézy. Našu diecézu spolu s katedrálnou kapitulou erigovala 15. januára 1776 panovníčka Mária Terézia a 13. marca toho istého roku ju erigoval a kanonicky potvrdil pápež Pius VI. Rožňavská diecéza vždy bola a je pestrým zoskupením veriacich, so svojimi jazykmi, nárečím, kultúrnymi osobitosťami a jedinečnosťami regiónov, rozprestierajúcich sa od Pohronia po maďarské hranice. Od Krompách až takmer po Banskú Bystricu. Život diecézy nie je len o historických faktoch a dokumentoch. Je predovšetkým o dôležitosti duchovného života a o ľudovej zbožnosti. Preto je správne pamätať aj na všetkých pastierov, ktorí pôsobili a pôsobia na všetkých postoch v diecéze, na všetkých zasvätených rehoľníkov a rehoľníčky, ako aj laikov, známych i tých, ktorí v tichosti a vernosti žili a žijú svoju vieru a tak prispievali a prispievajú k spoločnému dobru.
V chápaní duchovného rozmeru diecézy – ako spoločenstva Cirkvi putujúcej, trpiacej i oslávenej – zvlášť od začiatku slávenia Rožňavskej novény (od r. 2021), obetujeme svoje modlitby, sväté omše a prosby nielen za všetkých živých žijúcich na území biskupstva, ale aj za všetkých zomrelých, ktorí nás už predišli do večnosti. Novénu slávime nielen v katedrále, ale aj vo všetkých farnostiach. Slávením Rožňavskej novény chceme pripomenúť viditeľnú ochranu Panny Márie počas morovej epidémie zo začiatku 18. storočia.
Spomenieme ešte niektoré iniciatívy: od roku 2015 Deň modlitieb za diecézu, na stanovený úmysel a za diecézneho biskupa, ktorý pripadá vždy na 16. deň v mesiaci. Zasvätenie diecézy Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie pri stom výročí Fatimských zjavení, ktoré sa uskutočnilo na Námestí baníkov v Rožňave 14. októbra 2017 za účasti vyše 3000 pútnikov z celej diecézy a aj televíznych kamier TV Lux. 19. marca 2021 sme zverili našu diecézu aj sv. Jozefovi. Zvlášť veríme v silu každodennej modlitby „za terajších i nových kňazov“. Všetky duchovné aktivity prispievajú k pozitívnej premene regiónu, v ktorom sa Rožňavská diecéza rozprestiera.
Jubilejný rok v našej diecézy začne 17. januára 2026 slávnostnou svätou omšou v Rožňavskej katedrále. V tento deň budeme spoločne sláviť aj Deň zasväteného života, takže na slávnosť pozývam všetkých zasvätených ako aj predstaviteľov hnutí v našej diecéze. Jubilejný rok bude ukončený 16. januára 2027 tiež v katedrále. V Jubilejnom roku diecézy by sme radi vykonali aj púť do Nepomuku v Českej republike, kde sa narodil patrón našej diecézy sv. Ján Nepomucký. Vrcholným dňom vďakyvzdania za diecézu bude 16. máj 2026, a to slávením svätej omše na Námestí baníkov v Rožňave, ktorej bude predsedať apoštolský nuncius na Slovensku, arcibiskup Mons. Nicola Girasoli, za účasti biskupov a kňazov zo Slovenska i zo zahraničia. V tomto jubilejnom roku si pripomíname aj 190 rokov prinesenia ostatkov sv. Neita do našej katedrály. Jednou z aktivít Jubilejného roka diecézy bude aj putovanie relikvií sv. Jána Nepomuckého a sv. Neita po farnostiach nášho biskupstva. Ak sme sa v Jubilejnom roku nádeje (2025) „nestihli“ zmieriť s niektorými ľuďmi, nech sa Jubilejný rok diecézy začne odpustením voči tým, ktorí nám ublížili, nech sa prekonáva individualizmus, prípadne niektoré nezdravé prejavy narúšajúce diecézne spoločenstvo i diecézne dobro. Sám Pán Ježiš sa predsa modlil, aby sme „všetci boli jedno“ (Jn 17, 21).
Celý jubilejný rok bude naplnený aktivitami a podujatiami, a vaši kňazi vás budú o nich pravidelne informovať. Informácie budú aj na webovej stránke biskupstva. Všetko sa bude diať v duchu zvoleného motta: „S vďačnosťou za minulosť – s nádejou pre budúcnosť.“ To bude aj hlavný úmysel našich spoločných modlitieb za diecézu. Na všetky akcie vás všetkých veľmi srdečne pozývam, čím každé naše stretnutie bude nádhernou oslavou Boha a prejavom našej vďaky za dar diecézy. Zároveň môžeme pri viacerých príležitostiach získavať úplné odpustky pre seba, alebo pre duše v očistci, ako nám to bolo dané Apoštolskou penitenciáriou v Ríme. A to za obvyklých podmienok pri:
– zbožnej návšteve, alebo účasťou na svätej omši v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave a modlitbou za diecézu a za otca biskupa;
– uctením si putovných relikvií sv. Jána Nepomuckého alebo sv. Neita v jednotlivých farnostiach diecézy a modlitbou za diecézu a za otca biskupa;
– 16. dňa v mesiaci vo farských kostoloch pri modlitbe za diecézu (už vyše 10 rokov sa modlíme v celej diecéze 16. dňa v mesiaci modlitbu za diecézu a otca biskupa a na stanovený úmysel);
– pre chorých a trpiacich: obetovaním svojho utrpenia za diecézu a modlitbou za diecézu a za otca biskupa.
Odporúčame pripojiť modlitbu na stanovený úmysel diecézneho biskupa: Otče náš..., Zdravas Mária..., Sláva Otcu..., Pod tvoju ochranu...
Každý šľachetný úmysel a všetky iniciatívy vedúce k dobru nás všetkých, zverme Pánovi cez mocný príhovor Rožňavskej Panny Márie, sv. Jozefa, sv. Jána Nepomuckého i sv. Neita. A Pán iste požehná životné kroky každého z nás i životnú púť našej diecézy v ďalších rokoch. „Rožňavská Panna Mária, oroduj za nás, tvoj mocný príhovor zachráni nás.“
S „vďačnosťou za minulosť ‒ s nádejou pre budúcnosť“ vám prajem požehnané Vianoce aj nový rok 2026 a žehnám vás v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.
Mons. Stanislav Stolárik
rožňavský diecézny biskup
–
Spišská diecéza
Pastiersky list na Slávnosť Panny Márie Bohorodičky
Drahí bratia a sestry, milovaní veriaci našej Spišskej diecézy,
na prahu nového roka 2026 sa k vám obraciam ako váš biskup s otcovským pozdravom pokoja a nádeje. 1. január je pre nás výnimočným dňom: vstupujeme do nového kalendárneho roka a zároveň ešte stále žijeme v radosti vianočných sviatkov. Cirkev nám v tento deň kladie pred oči Pannu Máriu, Bohorodičku, ktorá nám pripomína, že Boh je medzi nami – nie vzdialený, ale blízky, prítomný ako Dieťa, ktoé prináša pravý pokoj a radosť.
Máme za sebou jubilejný rok, ktorý bol pre našu diecézu osobitným časom milosti. Bol to čas návratu k Bohu, čas Večerov milosrdenstva, spoločných pútí, stretnutí a duchovného obnovenia. Jubilejný rok nám znovu ukázal, že živá Cirkev sa neuzatvára do seba, ale s dôverou sa otvára Bohu i človeku. Na začiatku nového roka by som vás preto chcel povzbudiť k niekoľkým jednoduchým, ale veľmi konkrétnym krokom, ktoré môžu prinášať duchovné ovocie v každodennom živote.
Jubilejný rok sa síce skončil, no milosť, ktorú nám Boh v tomto čase ponúkol, má pokračovať ďalej. Prosím vás: nenechajme jubileum za sebou ako peknú spomienku, ale vezmime si ho so sebou do nového roka. Ak ste sa v jubilejnom roku vrátili k sviatosti zmierenia, zachovajte si tento rytmus. Ak ste si našli viac času na modlitbu, na čítanie Božieho slova alebo ste urobili krok zmierenia v rodine či medzi blízkymi – pokračujte. Ak ste zakúsili Božie milosrdenstvo, staňte sa jeho svedkami vo svojom prostredí. Jubileum nás učilo, že Boh sa nikdy neunaví odpúšťať a že Cirkev má byť domom otvorených dverí a otvorených sŕdc pre každého.
Nový rok so sebou prirodzene prináša plány, predsavzatia, ale aj obavy a otázky. Ako kresťania však vieme, že najlepším začiatkom nového roka je Boh sám. Nie až vtedy, keď bude viac času, ale hneď – dnes. Povzbudzujem vás, aby ste si v rodinách našli krátky, ale verný čas na spoločnú modlitbu; aby nedeľná eucharistia zostala pevným srdcom týždňa; a aby ste si každý deň aspoň na chvíľu otvorili Sväté písmo. Nie je dôležité robiť veľké veci, ale robiť malé veci s vytrvalou láskou. Boh koná práve tam, kde mu dáme priestor. Preto vás jednoducho prosím: začnime nový rok s Bohom – nie bez neho.
Vianoce nám zároveň pripomínajú, že kresťanská radosť nie je lacný optimizmus, ale hlboká istota, že Boh je s nami aj v neistotách a skúškach. Svet okolo nás dnes veľmi potrebuje práve túto tichú, pevnú a nádejou nesenú Božiu prítomnosť. Prosím vás preto: prinášajte pokoj tam, kde je napätie; láskavosť tam, kde vládne tvrdosť; a trpezlivosť tam, kde je únava. Každý z nás sa môže stať „malým Betlehemom“ – miestom, kde sa iní stretnú s Božou blízkosťou.
Drahí bratia a sestry, nový rok je pre našu Spišskú diecézu výnimočný aj z historického hľadiska. Budeme prežívať jubileum diecézy, lebo si pripomenieme si 250 rokov od jej založenia, ktoré sa uskutočnilo 13. marca 1776. Bude to príležitosť poďakovať Bohu za dar viery a za vernosť Kristovi a Cirkvi, ktorú nám odovzdali predchádzajúce generácie. Zároveň je to záväzok nebáť sa o svojej viere hovoriť, dosvedčovať ju životom a odovzdávať hodnoty evanjelia ďalej – v rodinách, na pracoviskách, v našich školách, vo verejnom živote i v celej spoločnosti. Robme to s odvahou, pokojom a radosťou.
Celý nový rok 2026 zverujem pod ochranu najsvätejšej Panny Márie. Nech nás učí prijímať Boha do nášho života s dôverou, pokorou a jednoduchosťou. Zo srdca vám ďakujem za vašu vieru, obetu a vernosť Cirkvi. Do nového roka vám vyprosujem Božie požehnanie, pokoj v srdci a radosť z evanjelia. Prosím, modlite sa za mňa ako aj ja vás uisťujem o svojich modlitbách. Milosť, milosrdenstvo a pokoj od Boha Otca i od jeho Syna Ježiša Krista v Duchu Svätom nech je s vami všetkými. Amen.
Váš biskup František
-
