Vatikán 11. novembra (VaticanNews) Nový pápežský pastorál nezobrazuje Krista pribitého klincami utrpenia, ale s osláveným telom, v geste vystupovania k Otcovi. Pápež Lev XIV. ho po prvý raz použil 6. januára 2026, na slávnosť Zjavenia Pána, pri zatvorení Svätej brány Baziliky sv. Petra a na záver Jubilea 2025.
Pastorál Leva XIV. svojím štýlom vychádza z pastorálu, ktorý pre pápeža Pavla VI. vytvoril sochár Lello Scorzelli. Ten znázorňoval ukrižovaného Krista. Nový pápežský pastorál však predstavuje Krista už nie pribitého klincami utrpenia, ale s osláveným telom, v akte vystupovania k Otcovi.
„Podobne ako pri zjaveniach Zmŕtvychvstalého, Ježiš ukazuje svojim učeníkom rany po klincoch ako žiariace znaky víťazstva, ktoré ho premieňajú na úsvit Božieho života, hoci bez odstránenia ľudského utrpenia –,“ uvádza Tlačové stredisko Pápežských liturgických slávení v súvislosti s novým pastorálom.
Význam použitia nového pastorála
Tlačová správa poukazuje na to, že pápež Lev XIV. použil nový pastorál po prvý raz pri zatvorení svätej brány na záver „Jubilea nádeje“. Toto gesto má silný symbolický význam: pripomína, že neexistuje iný základ než Kristus ukrižovaný a zmŕtvychvstalý, ktorý svojím nanebovstúpením po pravici Otca, odetý oslávenou ľudskou prirodzenosťou, doviedol tajomstvo vtelenia k jeho plnosti.
„Držaním tohto znaku pápež symbolicky pripomenul, že už teraz ľudskosť v Kristovi sedí po pravici Otca, vo vzťahu lásky Najsvätejšej Trojice, a že temnoty sveta nie sú schopné premôcť svetlo triumfu života nad smrťou,“ uvádza komuniké.
Toto symbolické posolstvo sa spája aj s heslom pápeža Leva XIV., vyrytým na pastorále: In illo uno unum (V ňom jedinom sme jedno). Do popredia tak vystupuje teologická hĺbka jeho učenia, založeného na jednote a spoločenstve, ktoré z nás robia Cirkev a uskutočňujú sa zakaždým, keď máme účasť na jednom, lámanom Chlebe.
Kontinuita s predchodcami
Nový pápežský pastorál zapadá do kontinuity s pastorálmi, ktoré používali predchodcovia Leva XIV.
Ako pripomína Úrad pápežských liturgických slávení, pastorál ako biskupská insígnia nikdy nepatrila k vlastným znakom úradu rímskeho biskupa. Ferula pontificalis bola pápežmi používaná od raného stredoveku ako znak duchovnej autority a správy.
Používanie feruly sa však nikdy nestalo stálou súčasťou pápežskej liturgie, s výnimkou niektorých osobitných príležitostí, ako je otvorenie svätej brány, keď sa trikrát udieralo do jej krídel.
Bol to svätý Pavol VI., ktorý 8. decembra 1965 pri príležitosti ukončenia Druhého vatikánskeho koncilu použil strieborný pastorál so zobrazením Ukrižovaného, vytvorený sochárom Scorzellim. Tým, že sa vzdal feruly, začal tento pápež čoraz častejšie používať pastorálny kríž pri liturgických sláveniach, čo sa následne stalo zvykom aj u jeho nástupcov.
V pamäti zostáva gesto svätého Jána Pavla II., ktorý na začiatku svojej Petrovskej služby pozdvihol pastorálny kríž a ukázal ním stred svojho učenia, už ohláseného v homílii: „Otvorte dvere Kristovi.“
Pastorál vyjadruje poslanie Petrovho nástupcu
Hoci pastorál pôvodne nepatril k liturgii rímskeho biskupa, rozhodnutie započaté svätým Pavlom VI. používať pápežský pastorál má hlboký symbolický význam. Vo svojej jedinečnosti, odlišnej od biskupského pastorála, vyjadruje osobitné poslanie Petrovho nástupcu: upevňovať bratov vo viere a viesť Cirkev v láske.
Martin Jarábek – VaticanNews
